Rudolf a Vanda Krivošovci v žilinskej Galérii M

Diela Rudolfa Krivoša

Foto: SITA

Rodinný tandem Krivošových sa výborne dopĺňa. Expresívnejšie ladené obrazy Rudolfa Krivoša vytvárajú s keramickými obrazmi, dózami a šperkami Vandy Krivošovej zvláštne napätie, ktoré diváka nenechá ľahostajným.

Rudolf Krivoš (77) opäť prichádza do Žiliny - mesta, v ktorom v roku 1957 spolu so svojimi výtvarnymi druhmi vystúpil v rámci avantgardnej Skupiny Mikuláša Galandu. Toto výtvarné zoskupenie, do ktorého sa okrem R. Krivoša zaradili aj Laluha, Kompánek, Rudavský či Paštéka, má zásluhu na obnovení moderného výrazu v našom výtvarnom umení. Skupina nadväzovala na dielo Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu a Cypriána Majerníka, lebo podľa slov Rudolfa Krivoša: „oni predstavujú najlepšie prúdy moderného a pritom hlboko ľudského výtvarného umenia.”


Diela Vandy Krivošovej
Foto: SITAPo roku 1969 museli byť všetky skupiny – nielen výtvarné, ale aj literárne, zrušené. Galandovci už spoločne vystavovať nemohli, všetkých vylúčili zo Zväzu výtvarných umelcov, ich diela nesmeli kupovať galérie. Stretávali sa však ďalej. Skupina svojim programovým úsilím poriadne rozhýbala stojaté vody slovenského výtvarného umenia. Rudolf Krivoš v tom aktívne pokračuje aj v súčasnosti a pre žilinskú výstavu pripravil novú kolekciu obrazov. Tá je doplnená olejmi zo 70. až 90. rokov minulého storočia. „Treba akceptovať akýkoľvek umelecký názor alebo výpoveď, pokiaľ pramení z vnútornej nevyhnutnosti,” tvrdí Rudolf Krivoš a zostáva len dodať, že na jeho obrazoch nie je nič, čo by z tejto nevyhnutnosti nevyplývalo.

Rudolf Krivoš sa na výstave predstavuje aj so svojou dcérou Vandou, ktorá sa venuje keramickej tvorbe. Keramické obrazy, reliéfy, dózy, sochy a šperky - to sú rozmanité výtvarné prejavy osobitého rukopisu Vandy Krivošovej. Hoci Rudolf Krivoš nechcel, aby sa jeho deti venovali umeniu, na svoju dcéru je hrdý. Jej umenie stiera hranice medzi voľným a úžitkovým umením a zdôrazňuje snahu hovoriť o vnútorných pocitoch. Autorkin obsahový svet pripomína prelet ponad krajinou, v ktorej sa nachádzajú bizarné vrchy, rieky či bájne brány do iných svetov. Jej hlavnou inšpiráciou je príroda, ktorá sa na jej objektoch objavuje vo forme abstraktných motívov.

Výstava, ktorú kurátorsky pripravil Ľudo Petránsky, potrvá v žilinskej Galérii M locus arte do 28. októbra.