Rudenko: Tlak trhu je pri súkromných školách jednoznačný

BRATISLAVA 28. marca (WBN/PR) - Marcový FORBES pod hlavičkou Business Leaders Club sa zaoberal veľmi aktuálnou témou prepojenia vysokoškolského vzdelávania a praxe na Slovensku. V panelovej diskusii nechýbali zástupcovia firiem i vysokých škôl. Paneurópsku vysokú školu zastupoval riaditeľ odboru medzinárodných vzťahov S. Rudenko.


PROBLÉM NADKAPACITY SLOVENSKÉHO VYSOKÉHO ŠKOLSTVA
Slovenské vysoké školy produkujú príliš veľa absolventov, ktoré nie je pracovný trh schopný absorbovať. Tento názor rezonuje už nejakú dobu. „My by sme boli radšej, keby 30 % mladých absolventov nikdy nešlo na vysokú školu. Radšej šikovný stredoškolák ako podpriemerný vysokoškolák, ktorý sa navyše cíti podhodnotený. Na druhej strane tí najlepší vysokoškoláci sú dnes lepší ako tí predtým, lebo využívajú širšie možnosti, ktoré majú v porovnaní s predchodcami,“ poukázala na absolventský paradox J. Palenčárová, riaditeľka odboru ľudských zdrojov ČSOB.

Súkromným vysokým školám sa často vyčíta, že produkujú zbytočne veľa absolventov v oboroch, ktoré sú už saturované. „Tlak trhu je pri súkromných vysokých školách jednoznačný. Musia ponúkať len také odbory a špecializácie, ktoré sú zaujímavé pre prax a dávajú predpoklady na uplatnenie na trhu práce“ , podotkol S. Rudenko.

PROBLÉM V ŠTRUKTÚRE ABSOLVENTOV
Ťahúňmi slovenského hospodárstva sú momentálne najmä automobilový priemysel a prudko rastie IT sektor. Je paradoxné, že práve o tieto odbory nie je medzi stredoškolákmi najväčší záujem. Aj preto tu vstupujú firmy podnikajúce v týchto segmentoch najviac do spolupráce s vysokými školami. Dokonca spájajú svoje sily, aby zatraktívnili žiadané študijné odbory medzi maturantmi. „Firmy z odboru sa spojili a snažia sa pôsobiť už na stredných školách, aby sa ich viac hlásilo na technické smery, robíme marketing“, načrtol aktivity na získanie viac študentov technických odborov Ján Krúpa z firmy Schiedt & Bachmann pôsobiacej v oblasti inteligentných systémov.

„Máme dosť firemných partnerov, ktorí to minimálne deklarujú. Ale keď príde na lámanie chleba, lebo my občas potrebujeme aj financie, už je to horšie“, poukazuje na problém rektor STU Robert Redhammer.

ÚSPEŠNÍ ŠTUDENTI, MÁLO MEDIALIZÁCIE
Slovensko však má aj šikovných vysokoškolákov, ktorí slávia úspechy na medzinárodných súťažiach. Ako príklad zaznelo celkové tretie miesto študentov Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy na prestížnej svetovej súťaži v alternatívnom urovnávaní sporov v Hong Kongu, ako aj ocenenie za najlepšie vypracované memorandum (žalobu) a najlepší tím v mediácii, resp. úspechy poslucháčov STU na Imagine Cupe.

Prítomní sa ale zhodli na tom, že medializácia úspechov slovenských študentov nie je na dostatočnej úrovni. Médiá majú zriedkakedy záujem o tento tip informácií.

CHÝBAJÚCA MOTIVÁCIA
Ako problém sa ukazuje motivácia mladých ľudí. „Študenti stredoškoláci sa vraj rozhodujú nie podľa záujmu z trhu práce, ale koľko zarobia. Myslím si, že jednoduché racionálne rozmýšľanie funguje. Riešime skôr problém nadkapacity škôl a ochoty ísť do nevyžadovania kvality, len, aby sa vysoké školy zachránili. Administratívne riešenia nefungujú. My sa snažíme poukázať na to, že kto u nás vyštuduje, bude mať zaujímavú a dobre platenú prácu“, hovorí Redhammer.

Úspešný študent Fakulty práva PEVŠ P. Plachý prišiel s myšlienkou letných neplatených stáži pre študentov. Podľa J. Palenčárovej z ČSOB je to však u nás len ťažko realizovateľné. Dôvodom je vyťaženosť manažérov a z toho vyplývajúci nedostatok času venovať sa stážistom, ako aj problém letného dovolenkového obdobia.

„Prvé ročníky nazerajú študenti v našom mediálnom centre pedagógom cez plece, neskôr už produkujú sami. Vo vyšších ročníkoch už prichádzajú požiadavky na študentov priamo z praxe“, načrtáva na prax orientovaný spôsob výučby Fakulty masmédií PEVŠ S. Rudenko.

AKO SI FIRMY A ŠKOLY VEDIA BYŤ PROSPEŠNÉ
Okrem finančnej pomoci sú to najmä spoločné projekty, ktoré dlhodobo prinášajú osoh obom stranám, zúčastňujú sa na nich študenti aj profesori. Firmy taktiež dodávajú pedagógov - odborníkov do vyučovacieho procesu, umožňujú študentom tvorbu diplomových prác priamo na pracovisku, zúčastňujú sa v skúšobných komisiách a pomáhajú hodnotiť diplomovky. „Najlepších študentov pozývame do Nemecka na exkurziu, kde okrem odborných vecí idú napríklad aj na futbalovú Bundesligu“, dopĺňa Krúpa, ktorého spoločnosť Schiedt & Bachmann dlhodobo spolupracuje so Žilinskou univerzitou.

Palenčárovej z ČSOB chýba aj „proklientský“ prístup zo strany škôl: „My firmy sme v tejto situácii odberatelia. Spýtajte sa nás, aké kompetencie, zručnosti potrebujeme od absolventov. Dnes mnohí mladí ľudia netušia, kto je zákazník.“ Rektor STU Redhammer by naopak očakával od budúcich zamestnávateľov, aby sami prišli s definíciou potrieb.

BUDÚCNOSŤ – ODBORNÍCI Z PRAXE
Podľa R. Redhammera z STU bude podiel odborníkov z praxe vo slovenskom vysokom školstve rásť, keďže veľa vysokoškolských pedagógov garantujúcich vyučované predmety sa blíži dôchodkovému veku. Nahradiť by ich mohli tzv. hosťujúci profesori. Sú to odborníci z praxe, ktorí v tomto postavení môžu pôsobiť maximálne dva roky. Nesmie ich však byť majorita, aby mal kto garantovať vyučované predmety. „Musíme hľadať riešenie ako administratívne zjednodušiť vstup odborníkov z praxe do výučby, v opačnom prípade budeme mať o 5 rokov problém zabezpečiť vyučovacie postupy“, upozornil Redhammer.

Jeho slová potvrdil aj S. Rudenko, podľa ktorého na Paneurópskej vysokej škole pôsobí asi 30 % pedagógov priamo z praxe.