|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
29. decembra 2015
RTVS patrí medzi najchudobnejšie verejnoprávne médiá Európy
Ak sa financovanie Rozhlasu a televízie neprispôsobí realite, hrozí jeho kolaps, keďže už v súčasnosti má minimum potrebných peňazí na obnovu techniky a technológií nevyhnutných na vysielanie.BRATISLAVA 29. decembra (WebNoviny.sk) ...
Zdieľať
Ak sa financovanie Rozhlasu a televízie neprispôsobí realite, hrozí jeho kolaps, keďže už v súčasnosti má minimum potrebných peňazí na obnovu techniky a technológií nevyhnutných na vysielanie.BRATISLAVA 29. decembra (WebNoviny.sk) – Udržateľnosť výšky úhrad za vysielanie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) po 13 rokoch bez zmeny, "ak je to základný príjem, je naozaj spochybnená. Keď tá istá služba stojí v Chorvátsku 11 eur a Slovinsku 13 eur a u nás 4,64 eura, tak to asi hovorí za všetko", konštatoval to v koncoročnom rozhovore pre agentúru SITA generálny riaditeľ RTVS Václav Mika.
Najpodstatnejšie však podľa Miku je, že "systém financovania verejnoprávnych médií musí byť súčasťou štandardnej legislatívy, ktorá obsahuje aj valorizáciu a všetky mechanizmy, a tým by bol problém systémovo vyriešený, čo sa u nás nestalo".
Bez technického rozvoja sa vyrábať nebude
Václav Mika upozorňuje, že prevažná väčšina európskych verejnoprávnych televízií či rádií je financovaná z úhrad od verejnosti. Vo všetkých tabuľkách, či vo výške poplatku, alebo v jeho porovnaní s HDP krajiny "sme na posledných miestach". Zároveň od roku 2005 je Slovensko jedinou krajinou, kde sa poplatok vôbec nezvyšoval.
RTVS je, čo sa týka celkových príjmov, na poslednej priečke v rámci nášho širšieho regiónu. Pred nami sú Poľsko, Česko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko. A potom s veľkým odstupom Slovensko, teda RTVS. Údaje vyplývajú zo zistení médií Európskej vysielacej únie (The European Broadcasting Union, EBU) publikovaných vo výročnej správe za rok 2015 a štúdii venovanej významu tzv. koncesionárskych poplatkov ako hlavného zdroja verejnoprávnych médií. EBU, združenie prevažne verejnoprávnych aj komerčných rozhlasových a televíznych staníc Európy, zverejnilo všetky aktuálne materiály na svojej webstránke, dostupné sú pre členov EBU.
Ak sa poplatok za služby nezvýši "budeme patriť ku krajinám, ktoré budú mať verejnoprávne médiá, ktoré budú v úpadku", upozorňuje Václav Mika, ktorý sa začiatkom decembra zúčastnil na rokovaní EBU v Ženeve. "Náš základný problém - udržateľnosť programu sa ako tak darí, ale z pohľadu investícií a kapitálových výdavkov, teda konkrétne obnovy a rozvoja, je tá situácia absolútne neudržateľná. Bez technického rozvoja sa vyrábať nebude," doplnil v rozhovore pre SITA Václav Mika.
Minister nechce, aby sa koncesie zvýšili jednorazovo
To, že RTVS má jedny z najnižších príjmov v Európe si uvedomuje aj minister kultúry Marek Maďarič, pod ktorého rezort patria aj médiá, legislatívny rámec ich činnosti. Ako konštatoval v koncoročnom rozhovore pre agentúru SITA, uvedomuje si, že RTVS v porovnaní s verejnoprávnymi vysielateľmi v okolitých štátoch funguje finančne na hrane.
Napríklad Česká televízia má rozpočet štvornásobný. Výška úhrad na Slovensku je jedna z úplne najmenších v Európskej únii, aj chudobnejšie štáty ich majú vyššie, uznáva minister Marek Maďarič. V tejto situácii hodnotí veľmi pozitívne posun v programe RTVS. Minister nechce, aby sa koncesie zvýšili jednorazovo, ale aby existoval stály valorizačný mechanizmus, podľa ktorého by sa zvyšovali v závislosti od skutočného rastu nákladov.
"Moja predstava je taká, že v nejakom časovom období, možno každé tri roky by nezávislý orgán posúdil aspekty primeraných a oprávnených nákladov, dal by to do kontextu s infláciou, s cenami a jednoducho by navrhol zvýšenie poplatkov. Už by zvýšenie poplatkov nešlo cez parlament, nárasty by neboli skokové a boli by určite aj zvládnuteľné," priblížil v rozhovore pre SITA svoju predstavu Maďarič.
Bez zvýšenia koncesií sa RTVS podľa jeho názoru dopredu nepohne, v televízii aj rozhlase je obrovský investičný dlh, veľa zastaranej techniky, slabé personálne ohodnotenie. Rástli všetky ceny, iba úhrady za vysielanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu zostávajú roky rovnaké, dodal minister kultúry.
V oblasti výberu tzv. koncesií už takmer nie sú rezervy
Hlavným príjmom RTVS sú úhrady za vysielanie, z ktorých získava približne 75 miliónov eur ročne. V oblasti výberu tzv. koncesií už takmer nie sú rezervy, RTVS sa totiž podarilo po zlúčení všetkých informačných databáz identifikovať všetkých platiteľov.
Napríklad vďaka údajom zo Sociálnej poisťovne má prehľad o oslobodených (zdravotne ťažko postihnutí) a čiastočne oslobodených (dôchodcovia) platiteľoch. Približne 30 miliónov eur ide do RTVS zo zmluvy so štátom, pričom tieto zdroje sú prioritne určené na program a menšia časť z nich je na investície do technológií.
Spomínaných 30 miliónov takto RTVS získala na rok 2015, pre rok 2016 to bude 26 miliónov eur. Zvyšok získava RTVS najmä predajom reklamy (približne 5 mil. eur), tiež programu a z ďalších príjmov. Rozpočet RTVS bol v roku 2015 približne 120,5 mil. eur a na rok 2016 je naplánovaný vo výške približne 121 miliónov eur. Toto číslo radí slovenský verejnoprávnu rádiotelevíziu na spodné priečky v rebríčku financovania verejnoprávnych televízií v Európe.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.
Najpodstatnejšie však podľa Miku je, že "systém financovania verejnoprávnych médií musí byť súčasťou štandardnej legislatívy, ktorá obsahuje aj valorizáciu a všetky mechanizmy, a tým by bol problém systémovo vyriešený, čo sa u nás nestalo".
Bez technického rozvoja sa vyrábať nebude
Václav Mika upozorňuje, že prevažná väčšina európskych verejnoprávnych televízií či rádií je financovaná z úhrad od verejnosti. Vo všetkých tabuľkách, či vo výške poplatku, alebo v jeho porovnaní s HDP krajiny "sme na posledných miestach". Zároveň od roku 2005 je Slovensko jedinou krajinou, kde sa poplatok vôbec nezvyšoval.
RTVS je, čo sa týka celkových príjmov, na poslednej priečke v rámci nášho širšieho regiónu. Pred nami sú Poľsko, Česko, Rumunsko, Maďarsko, Chorvátsko a Slovinsko. A potom s veľkým odstupom Slovensko, teda RTVS. Údaje vyplývajú zo zistení médií Európskej vysielacej únie (The European Broadcasting Union, EBU) publikovaných vo výročnej správe za rok 2015 a štúdii venovanej významu tzv. koncesionárskych poplatkov ako hlavného zdroja verejnoprávnych médií. EBU, združenie prevažne verejnoprávnych aj komerčných rozhlasových a televíznych staníc Európy, zverejnilo všetky aktuálne materiály na svojej webstránke, dostupné sú pre členov EBU.
Ak sa poplatok za služby nezvýši "budeme patriť ku krajinám, ktoré budú mať verejnoprávne médiá, ktoré budú v úpadku", upozorňuje Václav Mika, ktorý sa začiatkom decembra zúčastnil na rokovaní EBU v Ženeve. "Náš základný problém - udržateľnosť programu sa ako tak darí, ale z pohľadu investícií a kapitálových výdavkov, teda konkrétne obnovy a rozvoja, je tá situácia absolútne neudržateľná. Bez technického rozvoja sa vyrábať nebude," doplnil v rozhovore pre SITA Václav Mika.
Minister nechce, aby sa koncesie zvýšili jednorazovo
To, že RTVS má jedny z najnižších príjmov v Európe si uvedomuje aj minister kultúry Marek Maďarič, pod ktorého rezort patria aj médiá, legislatívny rámec ich činnosti. Ako konštatoval v koncoročnom rozhovore pre agentúru SITA, uvedomuje si, že RTVS v porovnaní s verejnoprávnymi vysielateľmi v okolitých štátoch funguje finančne na hrane.
Napríklad Česká televízia má rozpočet štvornásobný. Výška úhrad na Slovensku je jedna z úplne najmenších v Európskej únii, aj chudobnejšie štáty ich majú vyššie, uznáva minister Marek Maďarič. V tejto situácii hodnotí veľmi pozitívne posun v programe RTVS. Minister nechce, aby sa koncesie zvýšili jednorazovo, ale aby existoval stály valorizačný mechanizmus, podľa ktorého by sa zvyšovali v závislosti od skutočného rastu nákladov.
"Moja predstava je taká, že v nejakom časovom období, možno každé tri roky by nezávislý orgán posúdil aspekty primeraných a oprávnených nákladov, dal by to do kontextu s infláciou, s cenami a jednoducho by navrhol zvýšenie poplatkov. Už by zvýšenie poplatkov nešlo cez parlament, nárasty by neboli skokové a boli by určite aj zvládnuteľné," priblížil v rozhovore pre SITA svoju predstavu Maďarič.
Bez zvýšenia koncesií sa RTVS podľa jeho názoru dopredu nepohne, v televízii aj rozhlase je obrovský investičný dlh, veľa zastaranej techniky, slabé personálne ohodnotenie. Rástli všetky ceny, iba úhrady za vysielanie verejnoprávnej televízie a rozhlasu zostávajú roky rovnaké, dodal minister kultúry.
V oblasti výberu tzv. koncesií už takmer nie sú rezervy
Hlavným príjmom RTVS sú úhrady za vysielanie, z ktorých získava približne 75 miliónov eur ročne. V oblasti výberu tzv. koncesií už takmer nie sú rezervy, RTVS sa totiž podarilo po zlúčení všetkých informačných databáz identifikovať všetkých platiteľov.
Napríklad vďaka údajom zo Sociálnej poisťovne má prehľad o oslobodených (zdravotne ťažko postihnutí) a čiastočne oslobodených (dôchodcovia) platiteľoch. Približne 30 miliónov eur ide do RTVS zo zmluvy so štátom, pričom tieto zdroje sú prioritne určené na program a menšia časť z nich je na investície do technológií.
Spomínaných 30 miliónov takto RTVS získala na rok 2015, pre rok 2016 to bude 26 miliónov eur. Zvyšok získava RTVS najmä predajom reklamy (približne 5 mil. eur), tiež programu a z ďalších príjmov. Rozpočet RTVS bol v roku 2015 približne 120,5 mil. eur a na rok 2016 je naplánovaný vo výške približne 121 miliónov eur. Toto číslo radí slovenský verejnoprávnu rádiotelevíziu na spodné priečky v rebríčku financovania verejnoprávnych televízií v Európe.
Zdroj: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.