Rozvojová pomoc nie je pre kandidátov zaujímavá

BRATISLAVA 2. júna (WEBNOVINY) - Napriek tomu, že Európska únia (EÚ) a jej členovia sú poskytovateľmi vyše polovice všetkých prostriedkov rozvojovej pomoci vo svete, nie je rozvojová politika a využitie týchto peňazí pre slovenských kandidátov na europoslancov zaujímavá téma. Vyplynulo to z malého prieskumu, ktorý pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) urobila Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. Prvých piatich kandidátov na listinách parlamentných politických strán oslovila listom s piatimi otázkami na tému rozvojovej pomoci a politiky EÚ. Zo 40 oslovených kandidátov však odpovedali len traja. a to poslankyňa Jarmila Tkáčová za SDKÚ-DS, štátna tajomníčka MZV Diana Štrofová za ĽS-HZDS a europoslankyňa za KDH Anna Záborská. Agentúru SITA o tom informovala Daniela Balážová z platformy.


V súvislosti poľnohospodárskou politikou mimovládne organizácie vyzývajú kandidátov na poslancov EP, aby zabezpečili podporu rozvoja poľnohospodárstva v rozvojových štátoch a v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ ukončili používanie proexportných dumpingových cien, ktoré majú ničivé dopady na farmárov v rozvojových štátoch. Na rozvoj poľnohospodárstva a školstvo by sa zamerala aj kandidátka Jarmila Tkáčová. "Hlavným cieľom nemôže byť iba poskytovanie materiálnej pomoci, východisko vidím vo vytvorení možností pre rozvojové krajiny produkovať poľnohospodárske výrobky pre svetové trhy bez bariér. Mali by sme dať týmto krajinám možnosť vyrábať potraviny, no hlavnou podmienkou a predpokladom je zaistiť im vzdelanie,“ uviedla v dotazníku. Súhlasí tiež so zvyšovaním objemu financií na rozvojovú pomoc, ale "časť týchto zdrojov musí ísť na vzdelanie,“ dodala Tkáčová.

Štátna tajomníčka MZV Diana Štrofová vo svojej odpovedi zdôraznila program Aid for Trade - pomoc obchodu, ktorý "pomáha vzájomnému ekonomickému rozvoju“. V odpovedi na otázku, či by presadzovala zvyšovanie objemu financií na rozvojovú pomoc tak, ako to sľúbili štáty únie, priznala, že Slovensko v plnení svojich záväzkov zaostáva. Ak by bola zvolená, bude sa snažiť "podporovať splnenie stanovených cieľov, berúc samozrejme do úvahy možnosti jednotlivých členských štátov vrátane Slovenska,“ uviedla v dotazníku Štrofová.

Europoslankyňa Anna Záborská považuje rozvojovú pomoc "nielen za určitý morálny imperatív a silný morálny záväzok, ale je to aj hospodársky prospešné pre obe strany. Keď sa hospodársky pozdvihne Afrika, Európa bude mať menší problém s ilegálnou imigráciou, bude sa rozvíjať vzájomný zahraničný obchod,“ uviedla v dotazníku. Rozvojová pomoc by sa podľa nej mala sústrediť na najchudobnejšie regióny, smerovať by mala najmä do školstva a zdravotníctva. Podporovala by tiež poskytovanie mikropôžičiek a "dôsledne by trvala na efektívnosti a transparentnosti poskytovanej pomoci“. Ak by boli splnené podmienky o účinnosti a prehľadnosti pomoci, určite by súhlasila so zvyšovaním objemu pomoci a plnení záväzkov.

"Kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu sa vedie často na nekonkrétnych vyhláseniach alebo okolo témy presadzovania záujmov Slovenska,“ vyhlásil predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií Marián Čaučík. "Nás však zaujímalo, nakoľko vážne berú kandidáti tému rozvojovej politiky, ktorú považujeme za dôležitú aj z hľadiska úlohy EÚ vo svete. Myslíme si, že ani slovenskí poslanci by nemali byť ľahostajní k problémom chudoby vo svete a k tomu, či únia so svojim vplyvom a rozpočtom skutočne pomáha tieto problémy riešiť,“ zdôraznil.

EÚ a jej členské štáty vykázali vlani ako rozvojovú pomoc 50 miliárd eur, čo je vyše polovica všetkej rozvojovej pomoci, ktorá sa poskytuje vo svete. Veľkú časť týchto peňazí tvoria odpustené dlhy a náklady, ktoré nejdú priamo do rozvojových krajín, napríklad náklady na utečencov, štipendiá pre zahraničných študentov či administratíva. Zostávajúca skutočná rozvojová pomoc únie tečie do vyše stovky štátov a zameriava sa na podporu rôznych sektorov. Časť financií EÚ ide na priamu rozpočtovú podporu do rozvojových štátov.

Členské štáty EÚ sa zaviazali, že budú postupne zvyšovať objem rozvojovej pomoci tak, aby v roku 2015 dávali na rozvojovú pomoc 0,7 percenta hrubého domáceho produktu, pričom nové členské štáty vrátane Slovenska by mali poskytnúť 0,33 percenta hrubého domáceho produktu. Slovensko vlani vykázalo ako rozvojovú pomoc 0,1 percento hrubého domáceho produktu.

Mimovládne organizácie považujú rozvojovú pomoc za osobitne dôležitú práve v čase finančnej a hospodárskej krízy. Podľa odhadov Svetovej banky následkom krízy môže upadnúť do chudoby ďalších 90 miliónov ľudí. Miliarde ľudí hrozí hlad. Aj oznámenie Európskej komisie zdôrazňuje, že kríza môže mať v nestabilných rozvojových krajinách vážne politické a bezpečnostné dôsledky. Zvyšujúca sa chudoba a sociálna neistota môžu okrem iného spôsobiť premenu politických sporov na akútne konflikty.

SITA