26. októbra 2016
Foto: climatepolicyinitiative.orgBratislava 26. októbra (TASR) - Definícia humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce sa v rámci OECD sčasti zmenila, dnes je do nej možné zahrnúť napríklad i rôzne bezpečnostné opatrenia. Prostriedky v rámci tejto pomoci tak môžu byť napríklad použité aj pre potreby armády. Rozvojová pomoc potom môže bočiť od základného cieľu pomôcť obyčajným ľuďom v núdzi. Upozornil dnes na tlačovej konferencii v Bratislave Marián Čaučík, člen predsedníctva Platformy mimovládnych rozvojových organizácií.
Slovensko podľa neho v rámci pomoci posielalo napríklad materiálnu pomoc do Ukrajiny. Myslí si, "
že je to niečo, čo sa dá ťažšie vnímať ako rozvojová pomoc". Bol by radšej, keby tieto výdavky neboli takto reportované. Do rozvojovej pomoci existuje tlak zahrnúť aj biznis sektor, povedal Čaučík. Nevníma to ako problém. "
Podnikatelia v chudobných krajinách poskytujú prácu, má to pre ne veľký význam," uviedol. Takáto spolupráca však musí mať nastavené pravidlá.
Súhlasí s ním i Seamus Jeffreson, riaditeľ Concord Europe (Konfederácia európskych rozvojových mimovládnych organizácií).
"Pravidlá musia byť nastavené tak, aby to nešlo na úkor obyčajných ľudí," povedal. Podnikateľský sektor vníma ako dôležitého hráča v tejto oblasti. Vlády by podľa neho mali pri komunikácii s nimi o podmienkach pomoci prizvať i miestne organizácie a ľudí, nie je za to, aby ich obchádzali.
Podnikatelia by podľa Jeffresona mohli urobiť ešte jedno gesto. V rozvojovej krajine si urobiť pobočku a odvádzať dane tam.
"To krajine tiež pomôže," zdôraznil. V súčasnosti je to však podľa neho mnohokrát tak, že majú sídlo inde, niekedy i v daňových rajoch.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR