Rozvoj baníctva v Uhorsku si vyžiadal vznik Banskej akadémie

Bratislava 24. augusta (TASR) – Narastajúci rozvoj baníctva v Uhorsku, výrazný zdroj príjmov štátnej pokladnice si vyžiadal vzdelávanie príslušných odborníkov. Zriadenie Banskej akadémie v Banskej Štiavnici sa zrealizovalo na základe rozhodnutia Márie Terézie z 13. decembra 1762. Prvé prednášky tejto vysokej školy pre 40 vybraných študentov z celej monarchie sa začali začiatkom septembra 1764, praktické vyučovanie 18. septembra 1764.


Škola mala pôsobiť v Banskej Štiavnici (Schemnitz, v tom čase treťom najväčšom meste Uhorska). Dňa 13. júna 1763 bola ako prvá založená Katedra chémie a mineralógie, na ktorej bol za prvého profesora vymenovaný Mikuláš Jacquin (1727-1817), rodák z holandského Leydenu, vedec európskeho formátu. Prednášať začal v roku 1764 po ročnej lehote, ktorú si vyžiadal na zriadenie nového laboratória a mineralogickej zbierky. Dňa 13. augusta 1765 vznikla druhá katedra – Katedra matematiky a mechaniky, ktorej profesorom a vedúcim sa stal Dr. Mikuláš Poda z Grazu v Rakúsku. Tretia – Katedra náuky o banských dielach – bola zriadená roku 1770, keď škola nadobudla svoju definitívnu podobu a na základe dekrétu zo 14. apríla 1770 dostala názov Banská akadémia.

Štúdium na Banskej akadémii trvalo tri roky. V prvom ročníku sa prednášala matematika a mechanika, v druhom chémia, mineralógia a metalurgia a v treťom náuka o banských dielach. V rámci náuky o banských dielach sa v poslednom ročníku prednášalo aj lesníctvo. Do štiavnickej Banskej akadémie sa sústredila výchova banských odborníkov z celej habsburskej monarchie a všetky ostatné formy výučby banského dorastu v monarchii boli zrušené.

Prednášky z matematiky v rámci prvého ročníka sa spájali s cvičeniami z kreslenia a rysovania. V rámci matematiky sa prednášala aj fyzika, atmosférická elektrina a základy optiky. Najväčší dôraz sa kládol na vyučovanie chémie, mineralógie, skúšobníctva a hutníctva v druhom ročníku. Jadro prednášok z baníctva v treťom ročníku tvorili prednášky o stavbe banských diel a úpravníctve.

Prednášky sa konali štyrikrát do týždňa, vždy po dve hodiny predpoludním. Vo voľných dňoch poslucháči praxovali. Na konci každého ročníka sa konali riadne skúšky v prítomnosti predstavených školy. Na konci tretieho ročníka bola aj praktická skúška. Potom nasledovala jednoročná povinná prax v niektorom z banských centier monarchie. Až po jej ukončení a odovzdaní diplomovej práce, na ktorú sa kládli vysoké požiadavky a vypracovávali ju v odbore, v ktorom aj praxovali, mohol poslucháč získať definitívne absolutórium. Opakovať skúšku sa dalo dvakrát, ak poslucháč neuspel, musel opakovať ročník, ak znova neobstál, bol zo školy vylúčený. Klasifikovala sa aj prax, talent, správanie a usilovnosť. Na školu mal prístup každý, bez ohľadu na triedny pôvod, kto obstál v prijímacej skúške z aritmetiky a geometrie a splnil požiadavku predbežnej praxe (do roku 1797 jednoročnej a od tohto roku dvojročnej).

Škola dosiahla nebývalú úroveň najmä zásluhou vysokej odbornosti jej profesorov. Vychovávala vyšších vedúcich banských úradníkov.

Banská akadémia priviedla do mesta nielen veľavážených profesorov, ale aj veselú študentskú chasu. So školou sa spájala tradícia salamandrového sprievodu (salamandra je živočích, ktorému podľa povestí vďačila Štiavnica za objav nerastného bohatstva v útrobách okolitých kopcov). Pôvodne to bolo vážne a slávnostné podujatie poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri významných príležitostiach, ako bolo prvé fáranie, pohreb profesora alebo študenta tejto školy, rozlúčka valetantov – absolventov akadémie s Banskou Štiavnicou a podobne. Salamandrový sprievod sa vždy konal po zotmení. Jeho hlavný efekt totiž vytvárala hra svetiel rozsvietených baníckych kahancov a fakieľ.

Pri prijímaní nových študentov mal salamandrový sprievod veselý nádych. Počas neho sa konal skok cez kožu – krst prvoročiakov. Adepti museli pred zhromaždeným publikom po zodpovedaní otázok z pléna preskočiť kožu, takzvaný ošliatok (krátka kožená zástera, ktorú baníci nosili v bani ako ochranu pred ostrými skalami).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR