![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Nedeľa 23.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Roman, Romana
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
08. septembra 2009
Rozsudok nad bývalou hovorkyňou zverejnia v pondelok
Rozsudok nad bývalou hovorkyňou Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorá mala vyzradiť utajované fakty a tým sa dopustiť opovrhovania súdu, vynesie ICTY v pondelok. Súd, ...
Zdieľať

Hartmannovú súdia za vedomé odhalenie dôverných faktov, ktorých sa mala dopustiť v roku 2007, keď napísala knihu o práci v ICTY. Jej právnik Guenael Mettraux však tvrdí, že rovnaké informácie súd už predtým zverejnil na svojej verejnej internetovej stránke.
Hartmannová v 90. rokoch pracovala ako reportérka francúzskeho denníka Le Monde, kde pokrývala konflikt na Balkáne. V roku 2000 si ju potom za svoju hovorkyňu vybrala vtedajšia vrchná prokurátorka ICTY Carla Del Ponteová a vo funkcii pôsobila až do roku 2006. Po odchode z haagskeho súdu vydala knihu Mier a trest: Tajné vojny politiky a medzinárodného práva. Viaceré články o práci tribunálu jej vyšli aj v časopise Paris Match.
Z Hartmannovej informácií napríklad vyplýva, že západné krajiny na čele s USA a Francúzskom v skutočnosti nemali záujem na dolapení najväčších juhoslovanských zločincov. Novinárka naznačuje, že medzi bývalým francúzskym prezidentom Jacquom Chiracom a bosnianskosrbským veliteľom Ratkom Mladičom existovala tajná dohoda. Chirac mal údajne Mladičovi ponúknuť slobodu výmenou za prepustenie dvoch francúzskych pilotov zostrelených nad územím Bosny a podobné spojenectvo mal s bosnianskosrbským generálom uzavrieť aj americký vyjednávač Richard Holbrooke. Podľa agentúry AFP by ju však mali súdiť za publikovanie špecifických faktov súvisiacich s masakrou v bosnianskej Srebrenici z roku 1995, počas ktorej prišlo o život asi osemtisíc tamojších moslimov.
SITA/AFP