Rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa sa má upraviť

Bratislava 9. mája (TASR) - Záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví sa má upraviť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní z dielne rezortu práce, ktorý dnes parlament poslal do druhého čítania.


Právna norma má nadobudnúť účinnosť od 1. septembra tohto roka. Opäť by sa tak mal začať uplatňovať zákon, ktorý umožní rozširovanie záväznosti KZVS aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví, alebo v časti daného odvetvia. Tripartita sa však na prijatí návrhu nezhodla.

Rezort novelou zákona reaguje na nález Ústavného súdu (ÚS) SR z minulého roka, podľa ktorého bola právna norma o rozširovaní záväznosti KZVS protiústavná. Súd rozhodol, že pri fakultatívnej extenzii o kolektívnom vyjednávaní rezort práce podľa vlastnej úvahy môže, ale nemusí rozhodnúť o extenzii. "Vo väzbe na predmetný nález navrhovaná právna úprava nemá fakultatívnu povahu," skonštatovalo ministerstvo s tým, že podľa navrhovanej právnej úpravy má zmluvná strana alebo zmluvné strany KZVS právo oznámiť, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Tá má mať účinky aj na iných zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom je reprezentatívna.

V nadväznosti na to, ak sú splnené podmienky reprezentatívnosti, ministerstvo oznámi uzatvorenie reprezentatívnej kolektívnej zmluvy v Zbierke zákonov SR. "Za účelom, aby sa k splneniu podmienok reprezentatívnosti mohli vyjadriť aj reprezentatívne združenia zamestnávateľov a zamestnancov, ministerstvo zriadi tripartitnú komisiu, ktorej môžu tieto združenia predložiť svoje stanovisko," priblížil rezort práce.

Ministerstvo tiež v predkladacej správe uviedlo, že nálezom ÚS SR sa taktiež namieta, že podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní sa extenzie kolektívnej zmluvy vykonávali podzákonnou normou, a to výnosom ministerstva.

"Tento problém sa navrhuje odstrániť zavedením mechanizmu reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa," predpokladá ministerstvo. Pri splnení zákonom presne definovaných podmienok dôjde k zverejneniu oznamu v zbierke v tom zmysle, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa a vzťahuje sa na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia. "Určenie okruhu zamestnávateľov, pre ktorých je záväzná táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa, je dané priamo zákonom. Zároveň sa navrhuje upraviť mechanizmus, odkedy sa reprezentatívna kolektívna zmluva vzťahuje na ďalších zamestnávateľov v odvetví alebo v časti odvetvia," doplnilo ministerstvo v predkladacej správe.

Novelu kritizoval v pléne opozičný poslanec Jozef Mihál (nezaradený), podľa ktorého by zákon o kolektívnom vyjednávaní "takto vyzerať nemal". "Odmietam takúto pseudonovelu, ktorá nerobí nič iné ako novela, ktorá bola ÚS SR označená ako protiústavná. Kolektívne vyjednávanie je v mnohých krajinách Európskej únie veľmi dôležitý nástroj a bodaj by tak bolo aj u nás. Lenže pokiaľ máme takýto zákon tak je kolektívne vyjednávanie len výsmech a v prvom rade odbory by sa mali zamyslieť, čo robia. Takýto postup len odplaší potenciálnych zamestnancov od účasti v odboroch," skonštatoval Mihál.

Minister práce Ján Richter (Smer-SD) ale tvrdí, že sa protiústavnosť odstráni. "Zákon má svoju aj ideologickú polohu. My ako sociálni demokrati sa hlásime ku kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa a pravicoví politici majú iný názor," podotkol Richter s tým, že prijatie zákona je dôležité aj kvôli zmenenej situácii na trhu práce a snahám urobiť niečo preto, aby mzdy na Slovensku boli vyššie. "Tam, kde sú odbory, sú o 18 % vyššie mzdy ako tam, kde nie sú. Odstránili sme protiústavnosť," dodal Richter.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR