Rozpočtová rada: Verejné financie smerujú k dlhodobej udržateľnosti

Bratislava 3. mája (TASR) - Verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti. V roku 2016 totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda by však nemala poľaviť vo svojich cieľoch a počítať aj s možnými rizikami. Stále medzi ne patrí starnutie populácie či rastúce výdavky v zdravotníctve. Vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 to konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).



Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko. Ako ďalej uviedol, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 % HDP. "Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 % HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa znížil z pôvodnej úrovne 6,8 % HDP v roku 2011 na -0,1 % HDP v roku 2016. "Jednou výraznou zmenou bolo prijatie penzijnej reformy, kde sa posúva dôchodkový vek a mení sa spôsob indexácie penzií," priblížil dôvody zlepšenia člen RRZ Ľudovít Ódor. V posledných rokoch k zlepšeniu udržateľnosti verejných financií pomohli aj lepšie výsledky ekonomiky.

"Tretím faktorom je, že postupne sa znižoval aj deficit verejných financií s výnimkou posledných dvoch rokov, kedy sme sa mohli o niečo skôr dostať na túto hodnotu. Znamená to, že keby sme prepli verejné financie na autopilota, teda by sme neprijímali nové opatrenia úsporného ani uvoľňovacieho charakteru, tak relatívne dobré ekonomické časy spolu s penzijnou reformou by zabezpečili, že dlh by postupne klesal," priblížil Ódor s tým, že v horizonte 50 rokov by nemal prekročiť dlh "nebezpečné hranice". Vláda by však nemala poľaviť. "Nemali by sme zaradiť spiatočku a nepodceňovať riziká," doplnil Ódor.


K udržateľnosti verejných financií tak pozitívne prispievajú najmä výdavky na dôchodky, školstvo v dôsledku poklesu počtu študentov, ako aj priaznivý ekonomický vývoj. Naopak, najväčší negatívny vplyv na udržateľnosť majú rastúce výdavky v zdravotníctve a výdavky na dlhodobú starostlivosť, ktoré prispievajú k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o takmer jeden percentuálny bod. "Aj keď je ukazovateľ na nule, neznamená to, že nemôžu prísť nejaké negatívne faktory, ktoré dostanú verejné financie od tejto trajektórie," upozornil Ódor.

RRZ ďalej skonštatovala, že ciele, ktoré si zadefinovala vláda v Programe stability na najbližšie roky, sú v rokoch 2017 až 2019 v súlade s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Napriek tomu by mal vládny kabinet využiť súčasné priaznivé ekonomické podmienky, ako aj úspory z už prijatých opatrení v priebežnom dôchodkovom systéme na dosiahnutie rozpočtového prebytku vo výške 0,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2020, ako aj na zníženie dlhu na 43 % HDP. Po splnení cieľa v roku 2020 si bude dosiahnutie dlhodobo udržateľných financií vyžadovať prijatie dodatočných opatrení vo výške 0,3 % HDP.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR