Rozpočet verejnej správy má podľa NBS rizká

BRATISLAVA 22. decembra (WEBNOVINY) - Parlamentom schválený rozpočet verejnej správy na nasledujúce tri roky má podľa Národnej banky viacero rizík. Upozorňuje na to v najnovšom vydaní časopisu Biatec. "Národná banka Slovenska oceňuje zámer rozpočtu verejnej správy realizovať fiškálnu politiku reagujúcu na aktuálnu ekonomickú krízu, ako aj zámer realizovať úsporu v objeme viac ako 700 mil. eur v rámci centrálnej vlády. Zároveň však rozpočet verejnej správy obsahuje viaceré riziká," konštatuje centrálna banka.


Prvým rizikom je podľa národnej banky absencia alternatívneho scenára ekonomického vývoja. V prípade pomalšieho oživenia a s tým súvisiacimi nižšími príjmami a vyššími sociálnymi nákladmi schválený rozpočet totiž neobsahuje finančné rezervy na ich krytie. "Vzhľadom na predchádzajúcu nedostatočne obozretnú rozpočtovú politiku, ktorá mala tendenciu odsúvať razantnejšiu konsolidáciu na neskoršie obdobie, nie sú k dispozícii ani rezervy z minulých období. S ohľadom na uvedené by bolo žiaduce, aby rozpočet vo väčšej miere zohľadnil skúsenosť verejných financií z roku 2009," uvádza Národná banka Slovenska.

Rizikom podľa centrálnej banky môže byť aj pasívna konsolidácia založená na oživení príjmovej stránky. Absencia systematických aktívnych konsolidačných opatrení na strane výdavkov môže mať totiž podľa banky za následok nedostatočné tempo štrukturálnej konsolidácie, ktorá je hodnotená z pohľadu dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu.

Centrálna banka rozpočtu vyčíta aj nevhodnú štruktúru výdavkov. "Vysoký podiel obligatórnych výdavkov pri absencii zabudovaných výdavkových limitov a úspory realizované v rámci rozvojových kapitálových výdavkov predstavujú systémové riziko rastu verejného zadlženia a prehlbovania dlhodobej neudržateľnosti verejných financií," uvádza centrálna banka.

Takto generovaný rast verejného dlhu môže pritom podľa Národnej banky Slovenska spôsobovať v budúcnosti problémy s jeho prefinancovaním v kontexte zníženia kredibility fiškálnej politiky a rastu zadlženia vlád v celoeurópskom meradle. Vyššie požadované výnosy na vládne dlhové nástroje budú predstavovať dodatočné tlaky na výdavky rozpočtu a v rámci ohraničenej ponuky disponibilného kapitálu na finančných trhoch môže dochádzať k vytláčaniu súkromných investícií, opäť na úkor rastu ekonomického potenciálu.

Centrálna banka za riziko považuje aj ambiciózne nastavenie čerpania zdrojov Európskej únie. To by bolo podľa banky vhodné podporiť predstavením nástrojov na akceleráciu ich čerpania, vzhľadom na doterajší nie ideálny vývoj v tejto oblasti. V rozpočte pritom podľa národnej banky absentujú aj konkrétne opatrenia súvisiace s elimináciou dopadu starnutia obyvateľstva na dlhodobú udržateľnosť verejných výdavkov.

Parlament začiatkom novembra schválil rozpočet verejnej správy, ktorý počíta s konsolidáciou deficitu verejnej správy z tohtoročných očakávaných 6,3 % hrubého domáceho produktu na 5,5 % v roku 2010, 4,2 % v roku 2011 až po maastrichtské tri percentá v roku 2012. Verejný dlh by sa mal v budúcom roku zvýšiť na 40,8 % hrubého domáceho produktu, v roku 2012 by mal dosiahnuť 42,2 %.

SITA