|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. októbra 2009
Rozpočet je podľa KDH mätúci a chýbajú mu potrebné priority
Vládou schválený návrh rozpočtu na budúci rok je podľa predsedu KDH Jána Figeľa mätúci, nezodpovedný, netransparentný a neprehľadný. Ako doplnil na piatkovej tlačovej konferencii, je to zároveň ...
Zdieľať
BRATISLAVA 2. októbra (WEBNOVINY) - Vládou schválený návrh rozpočtu na budúci rok je podľa predsedu KDH Jána Figeľa mätúci, nezodpovedný, netransparentný a neprehľadný. Ako doplnil na piatkovej tlačovej konferencii, je to zároveň príklad volebného rozpočtu a potvrdením skutočnosti, že súčasná vláda nevie s financiami hospodárne narábať. "Je to jednoznačne rozpočet smerujúci k voľbám na pol roka. Vládna koalícia potvrdzuje, že je schopná troviť, ale nie tvoriť," doplnil Figeľ.
Podľa šéfa KDH navyše v rozpočte chýbajú priority, na ktoré by sa krajina mala v čase krízy predovšetkým zamerať. Ide najmä o ekonomický rozvoj, pomoc nezamestnaným a chudobným a regionálny rozvoj. "Cez tieto priority by mala byť kríza využitá ako príležitosť aby neznamenala pre krajinu pohromu. Tieto priority však KDH v rozpočte nenachádza," konštatoval Figeľ, ktorého strana preto v parlamente návrh "zákona roka" nepodporí.
Podpredseda KDH Anton Marcinčin doplnil, že najväčším rizikom rozpočtu sú podľa strany práve eurofondy, ktoré tvoria významnú časť budúcoročných rozpočtovaných príjmov a vláda tvrdí, že ich čerpanie bude výrazne akcelerovať. "Na Slovensku vieme veľmi dobre, že toto je obrovské riziko a nie sme schopní čerpať takéto veľké peniaze z európskych fondov," povedal.
Naplánovaný deficit verejnej správy na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu je podľa Marcinčina vysoký sám o sebe, nečerpanie eurofondov ho však môže významne nafúknuť. "Pokiaľ nebudeme schopní čerpať európske fondy, akože nebudeme, tak to nebude 5,5 % ale možno 7 % alebo 8 %. Myslíme si, že do volieb nás čaká hostina, ešte väčšia ako bola doteraz. Ale po voľbách za túto hostinu začneme splácať," konštatoval Marcinčin.
Štátny rozpočet na budúci rok, ktorý v stredu schválila vláda, počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. eur. Štát by tak mal podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. eur. Schodok celého okruhu verejných financií, teda štátneho rozpočtu vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ostatných subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. V tomto roku sa pritom očakáva deficit na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Premiér Robert Fico ako aj minister financií Ján Počiatek takýto rozpočet označili za šetrný a sociálny. Za vyše 15-percentným nárastom celkových výdavkov totiž podľa predsedu vlády stojí hlavne výrazný nárast financovania z eurofondov, kým samotné prevádzkové výdavky rozpočtových kapitol vrátane ministerstiev boli okresané o vyše 750 mil. eur. Prioritami budúcoročného rozpočtu sú pritom podľa Fica rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Naopak, najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
SITA
Podľa šéfa KDH navyše v rozpočte chýbajú priority, na ktoré by sa krajina mala v čase krízy predovšetkým zamerať. Ide najmä o ekonomický rozvoj, pomoc nezamestnaným a chudobným a regionálny rozvoj. "Cez tieto priority by mala byť kríza využitá ako príležitosť aby neznamenala pre krajinu pohromu. Tieto priority však KDH v rozpočte nenachádza," konštatoval Figeľ, ktorého strana preto v parlamente návrh "zákona roka" nepodporí.
Podpredseda KDH Anton Marcinčin doplnil, že najväčším rizikom rozpočtu sú podľa strany práve eurofondy, ktoré tvoria významnú časť budúcoročných rozpočtovaných príjmov a vláda tvrdí, že ich čerpanie bude výrazne akcelerovať. "Na Slovensku vieme veľmi dobre, že toto je obrovské riziko a nie sme schopní čerpať takéto veľké peniaze z európskych fondov," povedal.
Naplánovaný deficit verejnej správy na úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu je podľa Marcinčina vysoký sám o sebe, nečerpanie eurofondov ho však môže významne nafúknuť. "Pokiaľ nebudeme schopní čerpať európske fondy, akože nebudeme, tak to nebude 5,5 % ale možno 7 % alebo 8 %. Myslíme si, že do volieb nás čaká hostina, ešte väčšia ako bola doteraz. Ale po voľbách za túto hostinu začneme splácať," konštatoval Marcinčin.
Štátny rozpočet na budúci rok, ktorý v stredu schválila vláda, počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. eur. Štát by tak mal podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. eur. Schodok celého okruhu verejných financií, teda štátneho rozpočtu vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ostatných subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. V tomto roku sa pritom očakáva deficit na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Premiér Robert Fico ako aj minister financií Ján Počiatek takýto rozpočet označili za šetrný a sociálny. Za vyše 15-percentným nárastom celkových výdavkov totiž podľa predsedu vlády stojí hlavne výrazný nárast financovania z eurofondov, kým samotné prevádzkové výdavky rozpočtových kapitol vrátane ministerstiev boli okresané o vyše 750 mil. eur. Prioritami budúcoročného rozpočtu sú pritom podľa Fica rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Naopak, najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
SITA