ROZHOVORY TASR S LÍDRAMI: Predstavujeme R. Procházku zo strany #Sieť

Bratislava 19. februára (TASR) - Jeho hlavným cieľom je nahradiť celú politickú generáciu a získať poverenie na zostavenie vlády. Koncom januára ohlásil, že sa chce stretnúť v priamom televíznom dueli s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), ale zatiaľ sa to nepodarilo. Považuje za neuveriteľné, že sa pravica stále nepoučila z pádu vlastnej vlády v roku 2011. Líder mimoparlamentnej strany #Sieť Radoslav Procházka v predvolebnom rozhovore pre TASR hovorí, že hlas pre jeho stranu bude aj hlasom pre sústredenie pravého stredu do pevnej súdržnej sily.


Koncom januára ste v Bratislave ohlásili korekciu svojej politickej stratégie a prechod do priameho otvoreného politického súboja o mandát na zostavenie vlády, do súboja buď – alebo. Dovtedy ste podľa svojich slov komunikovali prostredníctvom programu. Čo bolo základnou motiváciou tohto kroku?

Vznikli sme s ambíciou nahradiť celú jednu politickú generáciu, ktorú najvýraznejšie reprezentuje Smer-SD. Vznikli sme s ambíciou vypýtať si od ľudí poverenie zostaviť vládu po marci 2016, pričom došlo len k naplneniu tejto stratégie. My sme dlhé mesiace ľuďom hovorili, aká je podstata nášho plánu pre Slovensko, takže sme sa namiesto účasti v makropolitických hrách sústredili na prípravu plánu, na komunikáciu o tomto pláne s ľuďmi v teréne. Potom dozrel čas povedať, že chceme, aby bol tento plán základom programu novej vlády. Preto si myslíme, že súboj so Smerom-SD musí byť takto vyhranený.



Na druhý deň v Žiline ste vyzvali Roberta Fica na televízny duel na pôde RTVS. Nezostali ste len pri tejto výzve, ale začali ste odmietať pozvania do diskusií s inými politikmi, ako je Robert Fico. Znamená to, že vás už v televíznej debate neuvidíme, ak tam nebude sedieť Robert Fico?

Nemá zmysel dávať vládnej strane a ich kamarátom v médiách alibi na to, čo robia. Oni robia vlastnú dramaturgiu politických diskusií. Ja som chodil poctivo debatovať aj s ľuďmi, s ktorými nemám dôvod sa sporiť, ale 30 dní pred voľbami nejde o Fica ani o mňa, ale o ľudí, ktorí majú právo vidieť reálnejší súboj, ako duel medzi premiérom a niektorým z jeho obľúbených sparing partnerov, ktorých si roky do debaty vyberá.

Posledné týždne ste tiež čelili viacerým otázkam o tom, ako je to vlastne s vašimi povolebnými predstavami a či je pre vás prijateľné vládnuť so Smerom-SD. Aká je definitívna verzia?

Rovnaká, aká bola od začiatku. Pre nás má význam zúčastniť sa na vláde iba za predpokladu, ak pre nás tá účasť bude nástrojom na presadenie nášho plánu. A ten môžeme presadiť len za predpokladu, že ešte predtým vymaníme štát zo zajatia biznispolitických partií, ktoré ženie dopredu len vlastná chamtivosť. Štát chceme vymaniť cez hmotnú zodpovednosť politikov, vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru a cez zásadu, že majetok, ktorý politik neprizná, automaticky prepadne štátu. Ukázalo sa, že napriek možnostiam, ktoré Smer-SD má, ani jednu z týchto troch vecí nebol ochotný podporiť. Teda s nimi sa presadenie týchto vecí nemá ako podariť. Preto nemá pre nás žiadny zmysel usilovať sa o spoločnú vládu so Smerom-SD.



Ak Robert Fico dá na papier záväzok, že tieto veci budú prijaté?

Na to sa pýtajte, až keď to urobí. Lebo si myslím, že sme od toho ďaleko.

Aktuálne sa zase rozbehla debata o páde vlády Ivety Radičovej. Vy sa ako s odstupom viac ako štyroch rokov pozeráte na tieto udalosti?

Viac než tá udalosť je pre mňa poučné, že jej kľúčoví aktéri sa neboli schopní poučiť z toho, čo urobili. A to je neuveriteľné. Ja som povedal, že my nejdeme riešiť traumy z minulosti a ukazovať prstom navôkol, kto za čo môže, kto je zodpovedný za pád vlády. Ľudia, ktorí by mali byť najviac ticho, tak o tom najviac mudrujú. Pádu vlády predchádzala prestrelka cez médiá medzi lídrami pravice, že kto z nich mal čo urobiť lepšie. A oni v tom normálne pokračujú ďalej. Každý druhý deň si prečítate nejakého lídra, ako mudruje na adresu iných. Podpichnutia, provokácie a odkazy úplne zbytočne pokračujú ďalej.

Ale potom je na mieste otázka, ktorú kladie aj Robert Fico, či sa pravica zmenila do tej miery, že vytvorí kompaktnejšie a súdržnejšie zoskupenie, ako to, ktoré vládlo v rokoch 2010 až 2012.

Samozrejme, že je to dobrá otázka. Súčasťou hlasu pre #Sieť v týchto voľbách bude aj hlas pre sústredenie pravého stredu do pevnej súdržnej sily. Stredná vrstva, teda pracovití ľudia, si zaslúžia, aby na ich strane stála pevná a súdržná sila, ktorá celú svoju energiu venuje aktívnemu výkonu v prospech týchto ľudí.

Hovoríte, že pravicoví lídri sa nepoučili, ako ich potom chcete zhrnúť do jedného košiara?

Práve preto je dnes veľká časť moci v rukách ľudí, ktorí prídu voliť. To, že odkazy cez médiá pokračujú, tak buď im to ten volič spočíta alebo nie. Buď hlasy porozhadzuje medzi čo najväčší počet uchádzačov, lebo ho baví pozerať sa na to, alebo ho to nebaví, neporozhadzuje hlasy a dočkáme sa vo voľbách prekvapenia na úkor vládnej strany, a ja dúfam, že v prospech nášho mandátu zostaviť vládu a dať pravý stred pod spoločnú strechu.

O čom teda budú tieto voľby?

O kvalite života občanov SR tu doma. O tom, či štát ľuďom vie dodať za ich úsilie kvalitnú službu v zdravotníctve, školstve, v justícii, cestnej infraštruktúre, v úradoch. Mali by byť o tom, kto má aký plán, tieto služby zlepšiť. Našou ambíciou je fungujúci štát, na ktorý sa vedia ľudia spoľahnúť, ale ktorý sa nemieša ľuďom do života.

Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?

Posledné štyri roky najviac definuje to, že sa štát neposunul v kľúčových oblastiach nikam, prešľapuje na mieste. Sú to štyri roky premrhaných príležitostí. Vládny program spred štyroch rokov obsahoval vzletné ambície, ale vo finále nemáte nespokojných kapitánov priemyslu či finančné skupiny, ale nespokojných ľudí práce. Zdravotné sestry, učiteľov, živnostníkov, remeselníkov, samostatne hospodáriacich roľníkov. Títo majú pocit, že namiesto rešpektu a úcty dostávajú od systému pocit, akoby mali byť triedny nepriateľ či lovná zver.

Ste opozičný politik, ale viete niečo pochváliť?

V porovnaní s prvou Ficovou vládou, kedy to bol katastrofálny makroekonomický výkon najmä v oblasti verejných financií, tak sa teraz viac držali na uzde z hľadiska štrukturálneho deficitu.

Vy ste svoj volebný program nazvali Plán na roky 2016 až 2020. Čo je jeho základná myšlienka?

Tá vychádza z presvedčenia, že na to, aby sme si tu dopriali fungujúci štát, nepotrebujeme nejaký obrovský civilizačný zlom. Tu vnútri v tomto štáte máme zdroje, aby fungoval lepšie. To sú konkrétne veci, ktoré vieme v konkrétnom časovom období urobiť pre to, aby na konci volebného obdobia štát fungoval lepšie. Nie ako bremeno a starosť, ale ako služba. Treba to otočiť z hlavy na nohy.

Určili ste si pomerne jasné termíny, ktoré opatrenie dokedy uvediete do života. Do akej miery ste si istý, že nedôjde k časovým sklzom?

Trúfame si ten časový plán dodržať. Fakt je ten, že niekedy sa vám nepodarí urobiť na 100 percent všetko, čo chcete. Ale toto sú veci, pri ktorých si myslíme, že by to mohlo a malo vyjsť.

Ponúkli ste 10 konkrétnych krokov rozdelených do troch časových období - do 100 dní, do dvoch rokov a za celé volebné obdobie. V prvých sto dňoch chcete vytvoriť podmienky pre hmotnú zodpovednosť politikov a vylúčiť schránkové firmy z verejného priestoru, cez daňovú úľavu zvýšiť zárobok bežnej slovenskej rodiny o 500 eur ročne a zrušiť zbytočné povinnosti pre zamestnávateľov a ich zamestnancov. Prečo práve tieto tri?

O prvých dvoch bodoch už nemusím tak obšírne hovoriť, lebo sú to nevyhnutné predpoklady na to, aby tie ostatné vôbec mohli fungovať, aby sme na ne mali peniaze. Pokiaľ ide o príjmový štandard pracujúcich ľudí, tak to súvisí s tým, čo pozorujem po Slovensku. V Bratislave, kde si rysujú programy rôzne neoliberálne barikády, sa to nemusí zdať také naliehavé, ale mimo veľkých miest je dnes prinajmenšom rovnako naliehavou témou ako nezamestnanosť, aj mzda, ktorú človek za robotu dostane. Napríklad ľudia v Kysuckom Novom Meste majú robotu, ale za tú cenu, že rodina sedí za spoločným stolom raz do mesiaca. Na východnom Slovensku robia obaja rodičia na plný úväzok a napriek tomu si jeden z nich musí nájsť aj druhé zamestnanie, aby vyžili. A pokiaľ ide o zrušenie zbytočných povinností, tak máme na mysli bremená, ktoré niekomu dávajú ľahkú rentu a pre iného znamenajú oštaru. To je napr. pracovná zdravotná služba, stravné lístky či daň zo straty.

Zrušíte stravné lístky?

Je oveľa efektívnejšie, aby to bolo dobrovoľné. Nech sa každý rozhodne, či chce preplácať a živiť zopár veľkým firiem zo svojich peňazí.

Do dvoch rokov chcete okrem iného výrazne urýchliť výstavbu rýchlostných ciest. Ako chcete tieto stavby financovať?

Tak, aby to zodpovedalo mixu, ktorý na trhu momentálne je. Dnes sú tam vonku lacné peniaze s negatívnym úrokom, čo je priestor pre úvahy požičať si. Samozrejme, že počítame aj s účelným využívaním eurofondov. Voči PPP projektom nemáme apriori negatívny postoj, ale vo chvíli, ak má byť podstatne drahší, ako keby si štát regulárne požičal, tak to pre ľudí nemá zmysel.

Do konca volebného obdobia avizujete aj navýšenie peňazí do vzdelávania o 30 percent. Máte premyslené, odkiaľ na to zoberiete peniaze?

Je to veľmi veľa peňazí, je to tá najdrahšia investícia, ku ktorej sme sa zaviazali. Ide o 624 miliónov eur na najbližšie štyri roky. Ale je to najnávratnejšia investícia, ktorú môžeme urobiť. Vráti sa nielen našim deťom, ale aj ľuďom, na ktorých dôchodky tie deti budú zarábať. Je to investícia, ktorá sa vráti každému, kto tu žije, alebo bude žiť. Peniaze na toto opatrenie sú v prezamestnanosti vo verejnej správe a vo veľkých daňových únikoch.

Aká je teda podľa vás prezamestnanosť? Koľko miest chcete zrušiť?

Máme realistické plány, nebudem teraz hovoriť, že to chceme skresať o polovicu. My sa chceme pokúsiť za štyri roky skresať to o 15 percent.

Čo sú teda najväčšie problémy krajiny?

Tu a teraz je kľúčovým problémom štátu to, že jeho podstatná časť je v zajatí biznispolitických klanov, ktoré najviac definuje ich vlastná chamtivosť. A štát treba z toho zajatia vyslobodiť. Ďalším problémom je demografická kríza. Štát odrádza ľudí od zakladania rodín, mnohých nepriamo vyháňa do zahraničia práve tým, že im neposkytuje funkčný servis. Tretí problém – ľudia, ktorí by si zaslúžili najviac rešpektu a vďačnosti zo strany štátu, ktorý žije z ich úsilia, tak im štát život opätovne sťažuje.

Sestry na protest proti výške svojich platov podávali výpovede, časť učiteľov zase z rovnakého dôvodu štrajkovala. Rozumiete ich požiadavkám?

Rozumieme tomu, že im došla trpezlivosť, lebo roky počúvajú to isté. Potom tí istí ľudia, ktorí počujú od ministra, že už sa nedá nič urobiť, počujú, že sa pred poslednými voľbami narýchlo parlament zišiel. Zistia, že tender za 140 miliónov eur sa stihol. Sestrám sa povie, že nie sú peniaze a potom zistia, že hodnota ročného platu 250 z nich ide na jednu kliniku.

Politici sa roky boria aj s nezamestnanosťou. Vláda sa pochválila zlepšujúcimi sa číslami. Môžete ju za to ako opozičný politik pochváliť?

Roboty je predsa len o trochu viac ako pred štyrmi rokmi, a to napriek tomu, čo vláda robí, nie vďaka nej. Ale veľa z tých miest je dosť trápna a priehľadná hra so štatistikou. Keď zapojíte dohodárov do systému sociálneho poistenia a potom hodnotíte nezamestnanosť podľa toho, koľko ľudí máte sociálne poistených, tak nevidíte, kde reálne to pracovné miesto vzniklo, lebo tam už bolo. Ale zdá sa mi, že spejeme do doby, keď by sme mali vážne začať uvažovať, či ľudia dostávajú za svoju robotu férovú mzdu, či si štát neberie príliš veľa. A ja tvrdím, že si berie príliš veľa.

Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj téma utečencov a s tým spojených bezpečnostných rizík. Sú utečenci problémom, ktorý trápi Slovensko?

Je to legitímna a veľká téma v Nemecku, Veľkej Británii, Grécku či Taliansku. Ale Slovensko má toľko domácich úloh a je tak málo bezprostredne ohrozené masovou migračnou vlnou, že ľudia sami odpovedajú, či toto vnímajú ako kľúčovú vec. Navyše, tu nie je vyhranený spor medzi vládou a opozíciou. Tvrdenie premiéra, že ak by vládla pravica, tak by tu navozila migrantov, je nedôstojné. Nikto z opozície, možno jemne Most-Híd, mu nedal najmenšiu zámienku toto tvrdiť.

Prečo by mal občan voliť práve vás a vašu stranu?

Máme fakt dobrý plán, máme silu ho presadiť a ponúkame veci, ktoré obmedzia aj nás samých, ako hmotná zodpovednosť politikov, vylúčenie schránkových firiem z verejného priestoru. Papier znesie všetko a jediná záruka pre ľudí sú osobné príbehy ľudí, ktorí sa uchádzajú o ich dôveru. Celá naša kandidátka je prešpikovaná ľuďmi, ktorí sa presadili vo svojom fachu.

Aký volebný výsledok pri tejto svojej ponuke očakávate?

Závisí to od toho, či sa ľudia rozhodnú, že je im to jedno a porozhadzujú hlasy, alebo si povedia, že majú reálnu príležitosť na generačnú výmenu vo verejnej službe. Ak si vyberú rovnováhu, #Sieti sa môže podariť získať poverenie na zostavenie novej vlády.

Ako ste spokojný s vývojom predvolebnej kampane?

Vždy si viete predstaviť lepší výkon, ale robíme maximum. Kampaň je už dlhá, teda je aj väčšia pravdepodobnosť, že urobíte chybu. Ale mám dobrý pocit, že ľudia ešte nerezignovali.

Koľko odhadujete, že vás bude stáť?

Cez dva milióny eur.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR