Rozhovor: Štvrtky v čitárni U červeného raka

H: V tomto sme mali smolu, keďže všetky tri folkové štvrtky boli upršané. Hlavné pódium sme mohli využiť až na záver, pri vystúpení pesničkára Janka Majerčíka z Liptovského Mikuláša a bratislavskej vokálnej skupiny Sklo.

Našťastie, Mestská knižnica je pripravená aj na alternatívu s dažďom. Náš folkový mini cyklus sme odštartovali v podkroví knižnice, v galérii na Kapucínskej.

Projekt dvojkoncertov sme totiž otvorili vystúpeniami dvoch popredných pesničkárov – Eda Klenu (z Prešova) a Petra Punta Remiša (z Piešťan), ktorí prijali naše sólové pozvanie; väčšina vyznávačov folku ich pozná s kapelami (Edo Klena a Klenoty, Punto a Rybacé hlavy alias Slniečko). Malý tesný priestor neubral ani jednému z nich. Svojim skalným fanúšikom priniesli nejedno prekvapenie. Edo nové piesne, Punto ukážky zo svojej najnovšej knižky.     

 

M: Tento rok naozaj neprial koncertom a to zrejme nielen v čitárni U červeného raka. Možno to bolo trochu na úkor návštevnosti – v minulých rokoch sa tieto koncerty zvykli odohrávať pred naplnenou čitárňou – ale na nálade a atmosfére to veľmi neubralo. Každý koncert bol iný a každý mal svoju neopakovateľnú atmosféru.

 

H: Určite som obavy mala, lebo v ten štvrtok, na ktorý sme pozvali legendy slovenského folku Soňu Horňákovú a skupinu Jednofázové kvasenie, lialo po celý deň.

M: Nielen to. Časť divákov sa vtesnala spolu s hudobníkmi pod most a zvyšní stáli pod dáždnikmi vonku. Údajne niektorí dokonca v daždi aj tancovali. Ako vravím – tieto koncerty sú nezameniteľné a majú neopakovateľnú atmosféru. Aj kvôli tomu, že nikdy sa nedá nič stopercentne zaručiť a predpokladať...

 

H: Zážitok z tohto dvojkoncertu bol jednoznačne skvelý – najskôr Sonino spievanie prinieslo počuteľné stíšenie duší a po nej „Jednofázoví“, najmä vďaka zvýšenému počtu svojich hosťujúcich hráčov (nedávno spoločne pochystali vynikajúcu novinku – dvojCD Bezfázový stav), vytvorili mimoriadne chytľavú atmosféru, počas ktorej jednoznačne prezradili ako i veľká je ich radosť z muziky a zo spievania.

 

M: Dokonca veľmi spokojní.  Na rozdiel od iných koncertov, kedy vystupujeme skôr v komornej akustickej zostave, sme sa tentoraz rozhodli odohrať pesničky v plnej paráde, tak ako znejú na našom najnovšom dvojalbume Bezfázový stav – teda s dychovou sekciou, elektrickými gitarami a klávesami. Atmosféra bola vynikajúca, dokonca si aj nejakí zahraniční návštevníci (dvaja boli až z Brazílie) kúpili naše cédečká... (smiech)

 

M: Dôležité bolo, že sa tento „minifestival“ vôbec uskutočnil, aj keď vo výrazne zredukovanej podobe. Ak pesničkári zaujmú čo i len pár nových návštevníkov – a to sa podľa ohlasu určite podarilo – splnilo to svoj účel.

 

H: Potešil ma každý z koncertov – niektorých som už spomínala, jedinečný bol aj Peter Janků, ktorého folkové reportáže stále odvážne oslovujú, potešila ma Zuzka Homolová, ktorá neustále prichádza s novými hudobnými prekvapeniami. Doslova som si vychutnala „nového“ huslistu z jej Trojky Stana Palúcha.

 

O „festivale folku“ by som veľmi nehovorila, ani v úvodzovkách, pretože podľa mojich vedomostí a skúseností je miera prezentácie súčasnej slovenskej folkovej scény na verejnosti len minimálna a neadekvátna kvalite, ktorú slovenskí pesničkári produkujú. Jedným slovom, naša verejnosť ich takmer nepozná. Nehovoriac o tom, že ich nie je ani počuť, ani vidieť v našich médiách.

Napriek tomu, alebo práve preto, som sa počas nášho letného mini cyklu dvojkoncertov utvrdila v tom, že uvádzať tieto dary v oblasti kultúry, súčasťou ktorej sú aj tzv. menšinové žánre, má hlboký zmysel. 

 

Plánujete v tomto trende pokračovať?

H: Ťažko si ja naplánujem dramaturgiu, ak nenájdem podporu na jej naplnenie na kompetentných miestach. - Chcem byť ale optimista už preto, že som sa tento rok mohla oprieť o skúsených, a rovnako alebo podobne cítiacich a zmýšľajúcich ľudí – akou je Viki Janoušková z TICHA a spol., ktorá je garantom celého tohto projektu. V neposlednom rade patrí vďaka vedeniu Mestskej knižnice, menovite riaditeľovi Jurajovi Šebestovi a produkčnej Ivete Majerčíkovej, ktorí spoluorganizovali túto akciu a, samozrejme, aj MK SR za poskytnutie grantu.    

 

M: Spolu so združením Ticho a spol. by sme radi pokračovali v organizovaní koncertov v Staromestskom klube 10 x 10 na Školskej. S Jednofázovým kvasením by sme chceli čo najviac hrať, a to nielen v Bratislave....

H: A o rok U červeného raka? Uvidíme... (smiech)