 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 26.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Štefan
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
20. februára 2011
Rozhovor: Študenti VŠMU sa rozhodli divadelnému divákovi povedať viac
Tagy: Jana Horváthová VŠMU
Poslucháči VŠMU vytvorili a pokrstili publikáciu Divadlo.BA! Tento "divadelný bedeker" vydali tri študentky Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení.
Zdieľať
Divadlo.BA mán poskytnúť všetky potrebné informácie o divadlách, o tom čo sa v nich hrá, kto to tam hrá. Nechýbajú ani informácie o tom, čo si kam treba obliecť, ako sa sá do toho ktorého divadla dostať, kde zaparkovať, kde sa
Z: Možno z časti, ale naozaj to bolo skôr o tak povediac "fóbii" či skreslených predstavách o návšteve divadla. Tak sme ho chceli predstaviť svojim rovesníkom inak, ako ho poznajú ...
Chcú študenti tak trochu napraviť, pre svoju hereckú generáciu, ktorá eštelen príde na dosky? Je pre vás divadlo “prím”? Je teda toto dôvodom, aby bolo čo najviac divákov a mali ste pre koho hrať? V mojich 15-tich rokoch divadelné obecenstvo temer vymieralo, ale dnes je to o inom, mladí, teda mnohí, divadlo milujú…
Boli aj niektorí, ktorí mali slabší žalúdok?
Autor: Jana Horváthová
môžete ísť pre predstavením najesť, kde s drinkom osláviť divadelný zážitok, alebo zapiť nie až tak vydarené predstavenie. Texty do publikácie pripravili študenti divadelnej teórie a kritiky pod vedením Zdenky Pašúthovej. Na fotografie odborným okom dozrel Viktor Szemzo a s foťákom po divadelných sálach s nimi pobehovali Bali Šebok a Martin Deko. A toto všetko potom zabalil do atraktívnej grafiky Šimon Matrka.
Všetko sa to konalo v čase okolo 14.februára a nechýbal ani druhý ročník Valentínskej kvapky krvi. O nej, o publikácii, o divadle a jej najmladšej generácii sa porozprávame v nasledujúcom rozhovore...Odpovedajú Zuzana Stranovská, Jana Oslancová a Martina Agricolová, poslucháčky VŠMU.
Ako vznikla myšlienka na vznik publikácie?
Z: Mali sme pocit,že stále menej mladých ľudí chodí do divadla a ak idú, berú to ako povinnosť. Chceli sme ukázať, že divadlo už dávno nie je o oblekoch a šatách, či upätom spravaní, nekonečne dlhých a divne prednášaných monológoch v lepšom prípade monológov… Ale, že je to fascinujúci svet s modernými efektami, prinášajúci na javisko tak každodenný život ako aj úlet, a už vôbec nie je nutné mať na sebe oblek, či iné nepohodlné oblečenie.
J: Zhodli sme sa na tom, že mladí ľudia majú radi divadlo, ale mohli by viac experimentovať a navštíviť iné, ako obvyklé miesta. Pre niekoho môže byť neobvyklé prísť do opery, pre iného do komorného divadla. My sme im chceli predstaviť rôzne divadelné priestory spolu s ich špecifikami a rozšíriť tým možnosť ich výberu.
M: Robíme divadlo, pretrože nás baví a preto, že si myslíme, že je pre ľudí a že je to druh zábavy, ktorý by nemal vyjsť z módy. Chceli sme sa o neho podeliť.
Bol dôvodom možno aj spôsob správania sa ľudí, a nielen mladých, v divadlách - obliekania, pitia nápojov v sálach, neskoré príchody...? Ako aj spomenutý odstup mladého diváka, ktorý dáva prednosť PC?
Bol dôvodom možno aj spôsob správania sa ľudí, a nielen mladých, v divadlách - obliekania, pitia nápojov v sálach, neskoré príchody...? Ako aj spomenutý odstup mladého diváka, ktorý dáva prednosť PC?
Z: Možno z časti, ale naozaj to bolo skôr o tak povediac "fóbii" či skreslených predstavách o návšteve divadla. Tak sme ho chceli predstaviť svojim rovesníkom inak, ako ho poznajú ...
J: Nad ničím podobným som sa nezamýšľala. Bonusové informácie o tom, čo si kam obliecť, alebo kde je najbližšia reštaurácia sú len návodom, ako stráviť príjemný večer spájajúci rôzne pôžitky, bez zbytočných obáv, ktoré návšteva divadla niekedy prináša.
M: Asi nie, skôr sú tam tieto praktické informácie preto, aby divadelný nováčikovia nemali stres a trému pred prvou návštevou divadla, aby vedeli, čo ich môže čakať.
Chcú študenti tak trochu napraviť, pre svoju hereckú generáciu, ktorá eštelen príde na dosky? Je pre vás divadlo “prím”? Je teda toto dôvodom, aby bolo čo najviac divákov a mali ste pre koho hrať? V mojich 15-tich rokoch divadelné obecenstvo temer vymieralo, ale dnes je to o inom, mladí, teda mnohí, divadlo milujú…
Z: Určite chceme, aby mal, kto chodiť do divadla a aby divadlo bavilo a prinášalo radosť.
M: Chceme, aby sme mali divákov, a aby oni mali svoje divadlo.
Ako vy samy vnímate divadlo? Znamená pre vás viac ako film, alebo seriál či dabing? vyžaduje si celého človeka, tak zo strany herca, ako aj diváka.
Z: Všetko možno považovať za viac či menej druh umenia, ktoré si určite vyžaduje zanietenosť.Divadlo je však pre mňa jedinečné, vždy iné, živé. V divadle sa jedná o interaktivitu, vzťah medzi hercom a divákom a ich vzájomnú komunikáciu. Dvakrát videný film je stále taký istý, s rovnakým nábojom. Dvakrát videné predstavenie je úplne iné. Možno aj práve v tomto je iné divadelné herectvo.
J: Je ťažké porovnávať divadlo, film, seriál a dabing. Každé z nich má totiž svoje špecifiká, dôležitosť, plusy a mínusy. Avšak nič z toho by neexistovalo, nemať vlastných divákov. Problém môže nastať len vo chvíli, ak povýšime kvantitu nad kvalitu. Tvorba kvality si vyžaduje celého človeka zo strany tvorcov a dopyt zo strany kritického diváka.
M: Divadlo je neopakovateľné. Hrá sa tu a teraz, pred Vašimi očami. Emócie sú ozajstné a okamžiky tak veľmi pominuteľné. V tom je jeho čaro. Nedá sa nadradiť alebo podradiť k ostatným žánrom.
Spomeňme aj akciu Valentínskej kvapky...myslíte si, že vašou umeleckou krvou možno aj obrodíte kultúru na Slovensku? Dúfajme... J
M: :) Hlavne chceme podporiť dobrú vec. A spolupráca so SČK sa nám veľmi osvedčila a sme radi, že aj tieto aktivity nášho divadla si našli svojho návštevníka.
Je to krásna akcia, koľko ľudí sa zúčastnilo a kto*?
Z: Kvapka krvi si u nás v divadle vydobyla svoje miesto už od minuloročnej študentskej kvapky krvi, pre svoju atmosféru. Valentinskej kvapky krvi v Divadle Lab sa zúčastnilo 30 darcov, ktorých prišiel podporiť aj patrón tohtoročnej kampane Marek Majeský spoločne s prezidentkou Slovenského červeného kríža.
Boli aj niektorí, ktorí mali slabší žalúdok?
Z: Zopár sa ich našlo, ale zvládali to statočne.
M: Ale skôr s tým mali prekvapivo muži:)
Ďalej k divadlu a programu... V rámci Valentína ste pripravili aj ďalšie predstavenia, ktoré nie sú práve najjednoduchšie. Prečo taký výber, a vôbec, aký je vkus dnešných "študákov VŠMU"?
Z: Program v Divadle Lab sa snažíme pripraviť na každý mesiac, čo najrôznorodejší. Aby si divák mal možnosť vybrať a odprezentovali sa ak možno všetky inscenácie z repertoáru. V repertoári nášho divadla naozaj možno nájsť širokú škálu titulov od ľahších komédií až po drámu, takže možnosť dostane naozaj každý druh herectva a na chuť si pride každý divák.
M: Výhodou je však istá dravosť, drzosť a neokukanosť, ktorú naši spolužiaci majú. Skúšajú, posúvajú hranice. Naše divadlo by sa dalo asi najlepšie špecifikovať slovom mladé--- Takí totiž sme - sme mladí a priznávame to, možno nemáme dosť skúseností, ale o to viac chuti.
Autor: Jana Horváthová
Tagy: Jana Horváthová VŠMU
Súvisiace články:
Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou (23. 2. 2011)
