Rozhovor: „Starý Avion“ opäť ožil v novootvorenej galérii

Študoval na FFUK na Katedre germanistiky, nemecký jazyk a literatúru, a na Fakulte telesnej výchovy a športu v Bratislave. Po štúdiách sa venoval aktívne športu a ako extrovertná kreatívna duša aj pri športe rád ľudí bavil rôznymi kúskami. Keď jedného dňa ukončil športovú kariéru, hľadal iné pole pôsobnosti, kde by mohol ľudí predovšetkým baviť a našiel ho v umení. No platí to aj naopak. Aj jemu pôsobí tvorivý proces veľkú radosť a rád sa stále učí nové veci. Sám sa naučil už v dospelosti mnohé výtvarné a maliarske techniky. Svoj prvý obraz namaľoval ako 25 ročný.

Patric má rád abstrakciu, ale všetky jeho obrazy nie sú abstraktné. Sú skôr expresívne. K maľbe pristupuje spontánne a živelne bez dopredu premyslenej konkrétnej témy.

Otázka pre výtvarníka Patrica Suivela:

Ako vnímate atmosféru celej výstavy v galérii Starý Avion? Ako vznikali diela pre výstavu?

Som rád a vďačný, že som dostal možnosť vystavovať v Galérii Starý Avion ako prvý. Veľmi oceňujem tento nový priestor určený pre kultúru a umenie a myslím si, že do Avionu a jeho okolia prinesie nový rozmer. Samotná galéria je svetlá a vizuálne "čistá", keď som v nej privítal návštevníkov, hovorili, že sa tu cítia veľmi príjemne, je tu dobrá atmosféra, jednoducho sa im nechcelo odísť!

Dve diela, ktoré som vytvoril špeciálne pre Galériu Starý Avion, vznikli veľmi spontánne a relatívne rýchlo. Pri interaktívnej rolete “Stretneme sa pri Avione” som sa zamyslel nad tým, ako Avion vnímajú mnohí obyvatelia Bratislavy. “Violin kufor” vyjadruje môj vzťah k Starému Avionu a prostredníctvom neho sa vraciam do príjemných spomienok z môjho detstva, ktoré ale konfrontujem s vtedajším politickým režimom. Ostatné diela zo série OBST (ovocie) vznikali po dobu dvoch "pandemických" rokov. Sériu týchto obrazov sme vizuálne predelili mojimi staršími dielami z roku 2018.

Galériu v centre Bratislavy otvorili manželia Jana Chrappová a jej manžel Štefan Chrappa. Pár otázok na zakladateľku Janu Chrappovú, ktorá sa sama celoživotne zaoberá históriou a umením .

Kde má galéria pôvod? Čo vás k jej zriadeniu viedlo?

Raz, keď som kráčala po Americkom námestí, udrel mi do očí veľký výklad s nápisom „na prenájom“. Nakukla som dnu cez sklo a ostala som očarená. V tomto priestore bola donedávna kopírka. Predávala tam milá, vždy dobre naladená pani. Priestor býval od podlahy po strop naplnený regálmi s papiermi, šanónmi, zošitmi. Jedného dňa všetko zmizlo. Milá pani, veľké kopírovacie stroje, stohy papierov boli preč. Obchodný priestor mal odrazu úplne inú atmosféru. Ožil, nadýchol sa, rozžiaril.

Očaril vás natoľko, že ste sa mu aj s manželom Štefanom Chrappom, hudobníkom, spisovateľom a redaktorom, rozhodli prinavrátiť život…

Je to pekný priestor, ktorý by mal byť naplnení ľuďmi, umením, zmysluplnými stretnutiami, hudbou, smiechom detí, hlbokými myšlienkami. Avion je Národnou kultúrnou pamiatkou. Má svoju hodnotu a zaujímavú históriu. Fascinuje ma, mám ho rada. Verím, že galériou, ktorá je zároveň diskusným klubom, ateliérom, miestom inšpiratívnych stretnutí pomôžeme Avionu sa ešte viac zviditeľniť a dostať sa do povedomia ľudí.

Bol to z vašej strany možno aj pocit absencie slobody v umení?

Skôr to bola osobná potreba. Potrebovala som nový impulz, niečo vytvoriť. Vidím, ako sa mnohým z nás stáva, že sme niekedy uväznení v izolácii sociálnych sietí. Prospieva nám, keď sa môžeme opäť stretávať v komorných komunitách, kde sa cítime dobre. Chcela som vytvoriť miesto, kde sa budú ľudia cítiť príjemne a prijatí.

Prvá výstava autora Patrica Suivela prináša doslova osvieženie pred letom. Prečo práve ona?

Keď som dávala na známosť kamarátom, že vzniká takýto priestor, začala som si s každým dohadovať stretnutia práve tu. V prázdnom priestore som mala dve stoličky a improvizovaný stolík. Každý, kto sem prišiel, bol okúzlený a plný nápadov, čo by sa v priestore dalo vymyslieť. Toto miesto má v sebe isté čaro, ktoré ľudí inšpiruje. Raz ma prišla pozrieť a povzbudiť kamarátka Zuzka a hneď ju napadlo, aby sme spravili výstavu pre jej priateľa, ktorý oslavoval práve okrúhle jubileum. Páči sa mi jeho tvorba a oboch mám rada ako ľudí. Tak sme si stanovili dátum a pustili sme sa do práce. Celý čas sme sa vzájomne povzbudzovali a utvrdzovali v tom, že to bude super. A je to tak. Patricova tvorba dodala galérii novú energiu.

V galérii, jej umiestnení figuruje práve Avion, čo môže byť zaujímavé aj pre tých, čo si viac pamätajú. Dokonca aj "roleta zo školy" skrýva v tomto smere svoje tajomstvá.

V celonárodnej ankete sa stal obytný dom Avion v Starom meste v Bratislave stavbou storočia. Zároveň je Národnou kultúrnou pamiatkou (Josef Marek, 1931 – 1932, funkcionalizmus). Avion má svoje zákonitosti, premyslené línie, ktoré vytvárajú príjemnú a inšpiratívnu atmosféru. Rada by som pripravila aj stálu expozíciu k Avionu. V dome bývalo a stále býva veľa zaujímavých osobností. Je radosť ich stretávať a prehovoriť s nimi vždy pár slov, niečo ďalšie sa dozvedieť o živote v Avione. Aj Patricovi, ako Staromešťanovi sa spájajú spomienky a emócie s Avionom. Preto pre nás vytvoril dve diela.

Výtvarník Patric Suivel sa s touto témou a charakteristikou miesta ozaj pekne vysporiadal.

Som rada, že Patrica, nášho prvého vystavujúceho autora práve Avion inšpiroval k vytvoreniu dvoch diel „Stretneme sa pri Avione“ a „Violin kufor“, ktoré nám na dobu neurčitú daruje. Prvé dielo, spomínaná roleta, po odvinutí odhaľuje vtipný rozhovor dvoch ľudí, ktorí sa dohadujú na stretnutí pri Avione. Dochádza k omylu, tak ako to mnohí z nás poznajú, keď si jeden z nich myslí, že sa majú stretnúť v obchodom dome pri letisku. Na druhej strane rolety sa nachádzajú premeny Avionu, ako si na ne spomína sám autor. Violin kufor ma dojíma. Je to kufor autorovej tety, ktorá v ňom nosila jemu a jeho bratovi počas komunizmu z Viedne u nás vtedy nedostupné sladkosti. Vždy ju nedočkavo čakali na autobusovej stanici, kde stávali aj medzinárodné linky, ktorá bola kedysi práve pred Avionom hneď oproti našej galérie. Dnes tam nájdete pumpu. Čo nie je veľmi romantické, ale aj vďaka tejto čerpacej stanici nás každý, keď ho navigujeme, aspoň nájde.

Má aj na tvorbu vášho manžela Štefana Chrappu, ktorý je aj hudobníkom, vplyv aj výtvarné umenie, a v tomto prípade spojené aj s historickou podstatou miesta?

Áno. Štefan je však viac inšpirovaný stredovekým sakrálnym umením. Miluje fresky, ktoré na Slovensku, hlavne na Gemeri, dominujú v malých gotických kostolíkoch. Zaujíma sa aj o ich príbehy. Tieto fresky zväčša vytvorili Talianski majstri, ktorí patrili vo svojej dobe k špičke. V dejinných zápasoch boli však tieto fresky v čase reformácie zabielené a dlhé stáročia sa nevedelo, že sú pod nánosom farby. Takže tie inšpirácie sú spojené spolu s príbehmi a s ľuďmi, ktorí do týchto príbehov vstupujú. V súvislosti s galériou, má aj on tajný plán uskutočniť fotografickú výstavu, ktorá by zachytávala tie najdôležitejšie momenty odhalených fresiek. Chystá sa na to už dlhé roky a dúfam, že aj existencia galerijného priestoru ho v jeho snahe povzbudí.

Autor: Jana Jurkovičová