 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
07. februára 2013
Rozhovor: Schopnosť presadiť sa chlapcom nechýba
Bratislavský chlapčenský zbor pôsobí na slovenskej umeleckej scéne od r.1982. Jeho zakladateľkou je ArtD. Magdaléna Rovňáková.
Zdieľať
Vznikol pri Slovenskej filharmónii a pod názvom Chlapčenský filharmonický zbor s obsadením soprány a alty interpretoval detské party v oratóriách a kantátach. Postupne si budoval vlastný repertoár. V r.1988 sa osamostatnil a do jeho radov sa vrátili chlapci po mutácii. Repertoárový záber sa rozšíril o diela pre soprán, atl, tenor a bas. Dnes je teleso súčasťou Súkromnej umeleckej školy, kde študuje priemerne 80 chlapcov vo veku 7 - 28 rokov. Koncertná zložka má 45 členov. Roky spolupráce so symfonickými orchestrami (Slovenská filharmónia, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Viedenskí symfonici, Vienna Radio Symphony Orchestra...) obohatili repertoár telesa o desiatky oratórií, kantát a symfónií (J. S. Bach, L. Bernstein, B. Britten, A.Honegger, G. Mahler, C. Orff, C. Penderecký, M. Ravel, I. Stravinský, E. Suchoň...) pod taktovkami popredných svetových dirigentov (O. Lenárd, L. Pešek, B. de Billy, A. Parrot, F. Luisi, R. Muti...) Na rozhovor som si prizvala jubilujúcu Magdalénu Rovňákovú, vďaka ktorej chlapci precestovali už takmer celý svet a stále sa zdokonaľujú v komunikácii v cudzom jazyku a schopnosti presadiť sa...
Bude to znieť možno neuveriteľne, ale „chlapčenský zbor“ bol témou mojej ašpirantskej práce na VŠMU. Počas stáže v Slovenskej filharmónii podporilo jej vedenie moju snahu o založenie chlapčenského telesa. Dokonca som dostala ponuku získať pracovné miesto vo filharmónii, ak takýto chlapčenský zbor vznikne. Pre Slovenskú filharmóniu bolo teleso zaujímavé preto, aby oratóriá a kantáty, kde je part detského, resp. chlapčenského zboru, bol interpretovaný autentickým telesom. Po roku príprav sa mi podarilo získať prvých 60 speváčikov a začala sa tvrdá práca, ktorá dodnes trvá. Transformovali sme sa na Súkromnú umeleckú školu a chlapci sa popri zbore venujú štúdiu sólového spevu a hre na klavíri.
Vy vládnete chalanom prísnou rukou a dostávajú sa k vám aj malé rozšantené chlapčiatka. Ako sa vám darí toto "živé striebro" ukázniť? Ja si to teda nedokážem celkom predstaviť pri mojich skúsenostiach s vlastnými deťmi...
Prichádzajú k nám deti, ktoré majú o hudbu živý záujem a majú talent. Ich energiu musíme správne nasmerovať na zvládnutie „muzikantských orieškov“. Je to náročná, ale aj radostná práca. Každý rok prijímame do 20 spevavých šuhajíkov, ktorí sa po roku stanú členmi koncertného zboru, kde je okolo 60 chlapcov.
Dá sa to teda?
Áno, samozrejme. Keďže ide o popoludňajšiu aktivitu, je dôležité chlapcov nenudiť, stále hľadať hravé formy nácviku a po krôčikoch ísť za náročnejšími úlohami. Verím, že chlapci ani nepostrehnú, kedy z jednoduchej ľudovej pesničky prejdú na taliansky kánon a neskôr na operné party.
Chalani vám rastú pod rukami a s vďačnosťou sa vracajú aj neskôr, pretože čas, kedy mutujú, nie je vhodný na spievanie...Zostáva aj potom dostatok mladých mužov?
Veľmi sa teším, keď sa po mutácii chlapci vrátia naspäť do zboru. Ako stredoškoláci majú v škole viac povinností, ale logicky sa v zbore učia rýchlejšie a s väčším nasadením. Už ich na zborové skúšky nevodia rodičia, prichádzajú z vlastného záujmu, pretože hudba sa stala súčasťou ich života. Hlas po mutácii je však opäť v počiatočnej fáze vývoja a potrebuje čas, kým získa peknú farbu, mäkkosť a ľahkosť. Stretávame sa raz v týždni a verím, že nielen ja sa na tieto skúšky vždy veľmi teším.
Dokonca aj vaše deti sa pobrali v maminých šľapajach...
Syn aj dcéra sa venujú štúdiu hudby. Gabriel finalizuje svoje doktorandské štúdium na JAMU v Brne. Venuje sa dirigovaniu orchestra a práve v uplynulom týždni účinkoval s Košickou filharmóniou. Ako speváčik vyrástol v Bratislavskom chlapčenskom zbore a dnes mi pri práci asistuje. Myslím, že sme ideálny tandem. Dcérka Ivana po konzervatoriálnych štúdiách hry na harfe tiež navštevuje JAMU. Jej métou je hudobné menežérstvo. Po stáži na univerzite v Anglicku má množstvo inšpirácií a práve zvláda prvé pracovné príležitosti. Aj ona mi veľmi pomáha aktuálnymi radami zo sveta marketingu aj svojou skvelou angličtinou.
Ako sa vám darí získavať toľké kontakty, najmä na začiatku, aké to bolo hlavne s dôverou voči vášmu úsiliu?
Bolo vynikajúce, že moje teleso štartovalo pod takou významnou „hlavičkou“, akou je Slovenská filharmónia. Naše prvé umelecké kroky sme zrealizovali práve na nádhernom pódiu v Redute. A všetky ďalšie možnosti, ponuky, pozvánky na festivaly či súťaže sme dostali vďaka našej intenzívnej práci a – hádam to vyznie aj trocha neskromne – dobrým výsledkom. Mám skvelý tím kolegov a kolegýň, popri mojom synovi Gabrielovi sú to dve vynikajúce hlasové pedagogičky: sopránom sa venuje sólistka opery SND Miriam Garajová, altom mezzosopranistka Slovenskej filharmónie Monika Maglayová. Ak je to potrebné, vypomáha nám ďalšia sopranistka z filharmonického zboru Alena Pradlovská, ktorá vyučuje aj hru na klavíri. Na koncertoch nás sprevádza prof. Konzervatória Dana Hajóssy, moja dlhoročná opora. Na dvoch svetových súťažiach (v USA a v Rusku) sme získali prvenstvo a venujeme maximálne úsilie tomu, aby sme na spoluprácu s operou, filharmonikmi či pre nahrávanie boli dôsledne pripravení. Chlapci zvládajú náročné úlohy s radosťou a veľkým záujmom.
Dnes už máte za sebou mnohé úspechy a slávnych odchovancov...
Koncertovali sme v mnohých krajinách, v úžasných koncertných domoch, ako je bratislavská Reduta, viedenský Konzerthaus, new-yorská Carnegie Hall...Som na moje deti pyšná. Pretože reprezentácia nie je „iba“ o kvalitnom spievaní, je aj o disciplíne a noblesnom správaní, schopnosti okamžite reagovať na požiadavky rôznych dirigentov, rozumieť pokynom v taliančine či angličtine, prispôsobiť sa danej situácii. Chlapci, ktorí v BChZ začínali, dostali snáď dobrý základ do života, ale svoje umelecké méty si museli vydobyť sami. Viacerí sú skvelými sólistami v operných domoch, členmi vynikajúcich zborových telies, medzi odchovancami je dokonca päť mladých dirigentov. Máme však aj muzikológov, pedagógov a mnohí sa, pravdaže, venujú hudbe amatérsky.
Máte stále energiu na tak náročnú prácu?
Na prácu sa stále rovnako teším a každý nový titul je umeleckou výzvou. Navyše nadobudnuté skúsenosti mi pomáhajú pracovať efektívnejšie a rýchlejšie. Je veľmi inšpirujúce, ak nám mladí skladatelia venujú svoje diela a my vo svetovej premiére uvádzame nové kompozície. Som šťastná, že doteraz všetky premiéry boli veľmi úspešné a stretli sa s ohromnou odozvou u poslucháčov aj u odbornej verejnosti.
V ústrety vám vychádza aj SND, kde chalani účinkujú..Sú z nich už odmalička mladí herci a sólisti...
Spolupráca s operou, baletom aj činohrou SND trvá s malými prestávkami od r.1986. Podieľame sa na množstve predstavení a pre chlapcov je veľkým sviatkom stáť na našej prvej umeleckej scéne po boku tých najlepších umelcov. Samozrejme je vzrušujúce obliecť si divadelný kostým, nechať sa nalíčiť „tetami maskérkami“ a stať sa súčasťou príbehu o princeznej Turandot, cigánke Carmen či zázračným chlapcom v Čarovnej flaute. A keďže je v operách vždy potrebné menšie obsadenie, chlapci si možnosť účinkovania musia vysúťažiť. Je to veľká výzva byť najlepší.
Ste na nich asi právom pyšná...
Mám z nich radosť. Sme jedna veľká optimistická rodina.
A, na seba?
Nemyslím, že v tomto prípade je „byť pyšná“ tá správna rétorika. Som šťastný človek, pretože mám šancu robiť prácu, ktorá ma napĺňa, ktorá ma teší a ktorá má pozitívny ohlas.To obzretie sa po 30-tich rokoch bolo veľmi príjemné. Vzácni gratulanti zo všetkých sfér kultúrneho života, ocenenia, ale najmä „zborová stretávka“, na ktorú prišli „moje deti“ aj zo zámoria či rôznych kútov Európy. Láskavé a pekné spomienky. Ale „život nečaká“, pracujeme ďalej a ja tíško dúfam, že nestihnem zostarnúť :- )
Autor: Jana Jurkovičová
Súvisiace články:
Rozhovor: Viliam Bokor, človek, ktorému brázdi život divadlo a jeho vôňa (6. 2. 2013) Rozhovor: Autorka Viki Janoušková hovorí:„Mám rada divadlo, ktoré odráža spôsob myslenia“... (3. 10. 2012) Rozhovor: Premiéra Bartimejove pašie v Staromestskom klube 10x10 (4. 5. 2012) Rozhovor: Oľga Belešová - milovaná aj zatracovaná.. No, úspešná.. (27. 3. 2012) Rozhovor: Rebeka Poláková hodnotí divadlo ako „zábavné a vždy iné“ (10. 3. 2012) Rozhovor: Helena Zuzany Konečnej diváka opantá (26. 2. 2012) Rozhovor: Sen noci svätojánskej v Astorke (19. 2. 2012) Rozhovor: Stanislav Štepka “Nemám v úmysle sa ani v budúcnosti vzdať toho, čo naše divadlo robí naším divadlom.“ (28. 1. 2012) Rozhovor: Výnimočný rodič, Roman Pomajbo (20. 1. 2012) Rozhovor: Kristína Farkašová - “ Baví ma kombinovať prácu“ (18. 1. 2012)