Rozhovor s nepriateľom je existencialistická dráma

BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) - Režisér filmu Rozhovor s nepriateľom Patrik Lančarič, ktorý mal v tento týždeň svoju slávnostnú premiéru, hovorí o svojom filmárskom debute ako o existencialistickej dráme, rozprávke o vojne a westerne zároveň. "Ak by sa to zredukovalo len na existencialistickú drámu, tak by to bolo pre mňa možno málo, ale zhodneme sa na tom, že je to tak. Dokonca by som povedal, že niektoré situácie postihujú až existenciálne prázdno," uviedol Lančarič v rozhovore pre agentúre SITA po novinárskej projekcii filmu, ktorý považuje primárne nielen za drámu, ale aj za rozprávku o vojne a western z II. svetovej vojny. "V tom slovnom spojení rozprávka o vojne je istý paradox. Film sa začína ´kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a za siedmimi dolinami´ a nie je to náhoda. Ten film je akousi rozprávkou, odohráva sa v rozprávkovej krajine, akurát že veci a situácie, ktoré sa v nej odohrávajú sú trošku skľučujúce. Ďalší žáner, ktorým by sa to dalo nazvať je možno western z II. svetovej vojny. Celá záverečná scéna je jasná kovbojka," objasňuje Lančarič, ktorý svoj film predstavil aj na tohtoročnom medzinárodnom filmovom festivale Berlinale, kde si zaňho vyslúžil pochvalné ohlasy najmä v inovatívnosti prístupu k vojnovej tematike. "Z Berlína sme od odborníkov dostali referencie, že filmov, ktoré ukazujú hrôzy vojny je veľa, ale tento film ukazuje dopad vojny na konkrétneho človeka v intímnej chvíli a v tom je ten film výnimočný," hovorí Lančarič, ktorý sa na základe novely slovenského dramatika a prozaika Leopolda Laholu zameral na individuálnu psychológiu vojny a nekládol si za cieľ podať vierohodný obraz o hrôzach nejakej konkrétnej vojny zasadenej do priestoru a času, ale vojny vo všeobecnosti. Na otázku, či podľa neho film rieši univerzálnu ľudskú situáciu, či hľadá odpovede na otázky, ktoré by si za daných okolností položil každý, odpovedá: "Neviem, ale nám išlo o to, že na konci filmu, keď už stoja pred smrťou, každý z nás pochopil každú postavu, že prečo konala tak, ako konala. To je to podstatné, ten film má takú pointu, že vo vojne niet víťazov." Lančarič však odmieta akýkoľvek morálny relativizmus. "Ten príbeh napísal žid, ktorému v koncentračnom tábore zahynula celá rodina. Tento príbeh napísal bezprostredne po vojne - príbeh, kde hlavnou postavou je nemecký vojak, ktorý dokonca vyzerá, že je dobrý človek a Lahola ako žid, ako človek, ktorý celé toto prežil už vtedy akoby dvíhal prst, aby sa dalo pozor na princípy kolektívnej viny. Nie je v tom morálny relativizmus, ale to, že tie činy treba posudzovať individuálne, jednotlivo. To bol jeden z tých motívov, prečo sme do toho išli. Želal by som si, aby sme pri súdení boli obozretní," uzatvára Lančarič.

V hlavných úlohách sa vo filme zaskvela mladá generácia slovenských hercov, zastúpená Markom Igondom, Alexandrom Bártom, či Monikou Hilmerovou. Prvú veľkú úlohu v celovečernom filme získal aj herec Divadla Astorka Korzo ´90 Boris Farkaš.

SITA