Rozhovor: Režisérka a autorka Viera Dubačová: “Rada hľadám, skúmam a odkrývam utajené príbehy...

Vždy je treba veľa študovať, myslím, že celý život, a aj to je málo...

Ján Palach, Leopold Lahola, každý z nich si niesol v sebe lásku k svojmu domovu a zároveň túžbu po dôstojnom živote v slobodnej krajine.

 

Zaujímajú ma príbehy ľudí, ktoré sú vlastne kúskom mozaiky vo veľkom príbehu našej krajiny...

 

Ionescove Stoličky so seniormi bola odpoveď na otázku, ktorú sme si položili: Aký zmysel má ľudský život? Napriek tejto vážnej téme, sme sa neuveriteľne na skúškach zabávali. Naši herci - seniori majú neskutočný zmysel pre humor, životnú iskru a úžasný nadhľad. Oni si svoj vlastný život nosia v sebe, preto sú na javisku tak neuveriteľne uveriteľní. Okrem Ionescových textov sme im dali možnosť vyjadriť sa k aktuálnym témam, ktoré ich trápia. 

 

 

 

Ja potrebujem pohyb, keď cestujem, premýšľam, relaxujem, takže cesty neboli únavné, samozrejme, kým nás neohrozovali snehové kalamity, fujavice, hmly a búrky.

 

Divadlo Ticho a spol. mi bolo vždy blízke, no odkedy som tam skúšala, je mi ešte bližšie. Je vzácnosťou naraziť na ľudí, ktorí podobne uvažujú, cítia, tvoria. Viki dokázala taký priestor nielen vytvoriť, ale si ho aj udržať a na to treba veľkú vnútornú silu a presvedčenie. Cítila som sa tam ako doma.

 

Toto ocenenie bolo nádhernou bodkou za jednou etapou môjho života. Som stále na ceste, hľadám, skúmam, odkrývam utajené príbehy a vymýšľam k nim divadelné obrazy. Svet neviditeľný je ďaleko zaujímavejší ako ten viditeľný....