|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. mája 2012
Rozhovor: Premiéra Bartimejove pašie v Staromestskom klube 10x10
Hrať biblické témy v dnešnom čase nie je jednoduché, ale ešte vždy je zopár takých umelcov, ktorí otvárajú aj takéto príbehy a vedome prebúdzajú divákov.
Zdieľať
Andrej Kalinka a Ivan Martinka, a práve ich Bartimejove pašie, najbližšia premiéra v Staromestskom klube 10x10, ktorá bude v sobotu, 5. Mája, nás zavedie k Bartimejovi.Slepcovi, ktorého zázračne uzdravil Ježiš...Andreja Kalinku a Ivana Martinku sme sa spýtali zopár otázok...
Prečo práve pašie a kresťanská téma?
I.M.: Nejde o pašiové hry v tradičnom chápaní. Predovšetkým je to hra. Aj keď z pohľadu divadla u nás nie bežná, pretože herec a hudobná zložka sú tu vo výpovedi rovnocenní a pohybujeme sa niekde medzi divadlom (navyše, využívajúcim aj bábkarské postupy) a oratóriom. Východisková téma je pravda a to, ako si ju človek deformuje, ako sa jej bojí, pretože nevie, či ju dokáže uniesť a ak treba, priznať sa k nej a verejne si ju obhájiť. Nedá sa teda povedať, že ide výlučne o kresťanskú tému. Čo to konkrétne znamená, ako to vyzerá, ako to znie, to už je možné zistiť iba na predstavení.
Autor: Jana Jurkovičová
Pred pár rokmi ste v tom istom priestore vytvorili majstrovské divadlo jedného herca „šalom alejchem – mier s vami!“. Sám zostrojujete bábky,
režírujete, hráte. Tentoraz to ale bude v niečom iné...
I.M.: Hlavným autorom projektu „Bartimejove pašie“ je Andrej Kalinka. Spolu sme síce premýšľali, akým spôsobom sa postavíme k pašiovému príbehu, ale on prišiel s nápadom, vykresliť ho z pohľadu slepca Bartimeja, ktorého Ježiš uzdravil pri svojom vstupe do Jeruzalema (týždeň pred ukrižovaním). Bol to jeho posledný zázrak a v biblii sú o ňom dva riadky. Andrej napísal libreto aj hudbu. Ďalej sme pracovali spoločne a neskôr sa k nám pridal Michal Mikuláš - kontrabasista a poét. No a ako to býva, tak pôvodný námet pašií, sa rozvinul do témy, ktorá nie je iba opisom známych udalostí, ale vznikla autonómna hra s vlastnými líniami a farbami.
I.M.: Hlavným autorom projektu „Bartimejove pašie“ je Andrej Kalinka. Spolu sme síce premýšľali, akým spôsobom sa postavíme k pašiovému príbehu, ale on prišiel s nápadom, vykresliť ho z pohľadu slepca Bartimeja, ktorého Ježiš uzdravil pri svojom vstupe do Jeruzalema (týždeň pred ukrižovaním). Bol to jeho posledný zázrak a v biblii sú o ňom dva riadky. Andrej napísal libreto aj hudbu. Ďalej sme pracovali spoločne a neskôr sa k nám pridal Michal Mikuláš - kontrabasista a poét. No a ako to býva, tak pôvodný námet pašií, sa rozvinul do témy, ktorá nie je iba opisom známych udalostí, ale vznikla autonómna hra s vlastnými líniami a farbami.
Ako vznikala takáto spolupráca?
A.K.: Myslím, že ide o "zázračné stretnutie", kedy na seba natrafia ľudia, ktorí si rozumejú ľudsky i umelecky. Niečo také sa stáva možno raz za život, ak vôbec. Skutočne to považujem za zázrak a myslím, že by bolo veľmi hlúpe, keby si to nedokážeme vážiť a rozvíjať ďalej. Naše stretnutie sa vyvinulo do spoločného tvorivého tímu, ktorý začal okrem vlastných projektov pracovať spolu i v divadlách kamenných a naprílad tiež v galériach.
Prečo práve pašie a kresťanská téma?
I.M.: Nejde o pašiové hry v tradičnom chápaní. Predovšetkým je to hra. Aj keď z pohľadu divadla u nás nie bežná, pretože herec a hudobná zložka sú tu vo výpovedi rovnocenní a pohybujeme sa niekde medzi divadlom (navyše, využívajúcim aj bábkarské postupy) a oratóriom. Východisková téma je pravda a to, ako si ju človek deformuje, ako sa jej bojí, pretože nevie, či ju dokáže uniesť a ak treba, priznať sa k nej a verejne si ju obhájiť. Nedá sa teda povedať, že ide výlučne o kresťanskú tému. Čo to konkrétne znamená, ako to vyzerá, ako to znie, to už je možné zistiť iba na predstavení.
Je to niečo čo vo vás vo veľkom rezonuje?
A.K.: Napriek tomu, že sa deklarujeme ako kresťanská krajina, minimálne sa na kresťanské tradície odvolávame, tak v súčasnej pôvodnej umeleckej tvorbe toto nie je príliš cítiť a napríklad v profesionálnom divadle sa biblické témy nespracúvajú takmer vôbec. Hovorím teraz naozaj o pôvodnej tvorbe, teda nie o veristickej adaptácii biblických príbehov, ale o ich dnešnom, autorskom spracovaní. To je to, prečo aj v tomto prípade nejde len o kresťanskú tému, aspoň nie tak, ako sme možno zatiaľ zvyknutí, teda o priame biblické citácie. Ide o témy, ktoré z kresťanstva vychádzajú, ale autorsky sa snažíme o ich konfrontáciu s človekom žijúcim dnes.
Čo vám poskytuje takýto komorný priestor?
I.M.: Blízkosť k divákovi (nie len fyzickú), možnosť a zároveň nutnosť detailnej hereckej práce, bolo by toho veľa... Niekedy mám pocit, že divadlo by sa ani v iných priestoroch hrať nemalo. Keď pracujete vo veľkom priestore, musíte najprv prekonať jednu veľkú prekážku – veľký priestor a jeho cudzotu.
A.K.: Napriek tomu, že sa deklarujeme ako kresťanská krajina, minimálne sa na kresťanské tradície odvolávame, tak v súčasnej pôvodnej umeleckej tvorbe toto nie je príliš cítiť a napríklad v profesionálnom divadle sa biblické témy nespracúvajú takmer vôbec. Hovorím teraz naozaj o pôvodnej tvorbe, teda nie o veristickej adaptácii biblických príbehov, ale o ich dnešnom, autorskom spracovaní. To je to, prečo aj v tomto prípade nejde len o kresťanskú tému, aspoň nie tak, ako sme možno zatiaľ zvyknutí, teda o priame biblické citácie. Ide o témy, ktoré z kresťanstva vychádzajú, ale autorsky sa snažíme o ich konfrontáciu s človekom žijúcim dnes.
Čo vám poskytuje takýto komorný priestor?
I.M.: Blízkosť k divákovi (nie len fyzickú), možnosť a zároveň nutnosť detailnej hereckej práce, bolo by toho veľa... Niekedy mám pocit, že divadlo by sa ani v iných priestoroch hrať nemalo. Keď pracujete vo veľkom priestore, musíte najprv prekonať jednu veľkú prekážku – veľký priestor a jeho cudzotu.
Aké by malo byť teda posolstvo?
A.K.: Nerád by som hovoril o „posolstve“. Na to si ja veru v mojom veku /aj keď mám práve Kristove roky.../ netrúfam. Myslím, že skôr cítime potrebu podeliť sa o isté pocity a myšlienky, ktoré vnímame ako dôležité a naliehavé.
I.M.: Som si istý, že tému s ktorou pracuje naša hra, rieši každý človek v takej či onakej podobe, alebo životnej situácii.
Autor: Jana Jurkovičová
Súvisiace články:
Rozhovor: Oľga Belešová - milovaná aj zatracovaná.. No, úspešná.. (27. 3. 2012)
Rozhovor: Rebeka Poláková hodnotí divadlo ako „zábavné a vždy iné“ (10. 3. 2012)
Rozhovor: Helena Zuzany Konečnej diváka opantá (26. 2. 2012)
Rozhovor: Sen noci svätojánskej v Astorke (19. 2. 2012)
Rozhovor: Stanislav Štepka “Nemám v úmysle sa ani v budúcnosti vzdať toho, čo naše divadlo robí naším divadlom.“ (28. 1. 2012)
Rozhovor: Výnimočný rodič, Roman Pomajbo (20. 1. 2012)
Rozhovor: Kristína Farkašová - “ Baví ma kombinovať prácu“ (18. 1. 2012)
Rozhovor: V Žiline oslávili jubileum Ľubomíra Feldeka Stalinom v Žiline (22. 11. 2011)
Rozhovor: Izrafel je anjelom múzických ľudí (12. 11. 2011)
Rozhovor: Jubilujúca Divadelná Nitra odkryla mnoho tajomstiev (15. 10. 2011)