Rozhovor: Premiéra Bartimejove pašie v Staromestskom klube 10x10

Pred pár rokmi ste v tom istom priestore vytvorili majstrovské divadlo jedného herca „šalom alejchem – mier s vami!“. Sám zostrojujete bábky,

režírujete, hráte. Tentoraz to ale bude v niečom iné...
I.M.: Hlavným autorom projektu „Bartimejove pašie“ je Andrej Kalinka. Spolu sme síce premýšľali, akým spôsobom sa postavíme k pašiovému príbehu, ale on prišiel s nápadom, vykresliť ho z pohľadu slepca Bartimeja, ktorého Ježiš uzdravil pri svojom vstupe do Jeruzalema (týždeň pred ukrižovaním). Bol to jeho posledný zázrak a v biblii sú o ňom dva riadky. Andrej napísal libreto aj hudbu. Ďalej sme pracovali spoločne a neskôr sa k nám pridal Michal Mikuláš - kontrabasista a poét. No a ako to býva, tak pôvodný námet pašií, sa rozvinul do témy, ktorá nie je iba opisom známych udalostí, ale vznikla autonómna hra s vlastnými líniami a farbami.

 

A.K.: Myslím, že ide o "zázračné stretnutie", kedy na seba natrafia ľudia, ktorí si rozumejú ľudsky i umelecky. Niečo také sa stáva možno raz za život, ak vôbec. Skutočne to považujem za zázrak a myslím, že by bolo veľmi hlúpe, keby si to nedokážeme vážiť a rozvíjať ďalej. Naše stretnutie sa vyvinulo do spoločného tvorivého tímu, ktorý začal okrem vlastných projektov pracovať spolu i v divadlách kamenných a naprílad tiež v galériach.

Prečo práve pašie a kresťanská téma?
I.M.: Nejde o pašiové hry v tradičnom chápaní. Predovšetkým je to hra. Aj keď z pohľadu divadla u nás nie bežná, pretože herec a hudobná zložka sú tu vo výpovedi rovnocenní a pohybujeme sa niekde medzi divadlom (navyše, využívajúcim aj bábkarské postupy) a oratóriom. Východisková téma je pravda a to, ako si ju človek deformuje, ako sa jej bojí, pretože nevie, či ju dokáže uniesť a ak treba, priznať sa k nej a verejne si ju obhájiť. Nedá sa teda povedať, že ide výlučne o kresťanskú tému. Čo to konkrétne znamená, ako to vyzerá, ako to znie, to už je možné zistiť iba na predstavení.

 

Je to niečo čo vo vás vo veľkom rezonuje?
A.K.: Napriek tomu, že sa deklarujeme ako kresťanská krajina, minimálne sa na kresťanské tradície odvolávame, tak v súčasnej pôvodnej umeleckej tvorbe toto nie je príliš cítiť a napríklad v profesionálnom divadle sa biblické témy nespracúvajú takmer vôbec. Hovorím teraz naozaj o pôvodnej tvorbe, teda nie o veristickej adaptácii biblických príbehov, ale o ich dnešnom, autorskom spracovaní. To je to, prečo aj v tomto prípade nejde len o kresťanskú tému, aspoň nie tak, ako sme možno zatiaľ zvyknutí, teda o priame biblické citácie. Ide o témy, ktoré z kresťanstva vychádzajú, ale autorsky sa snažíme o ich konfrontáciu s človekom žijúcim dnes.


Čo vám poskytuje takýto komorný priestor?
I.M.: Blízkosť k divákovi (nie len fyzickú), možnosť a zároveň nutnosť detailnej hereckej práce, bolo by toho veľa... Niekedy mám pocit, že divadlo by sa ani v iných priestoroch hrať nemalo. Keď pracujete vo veľkom priestore, musíte najprv prekonať jednu veľkú prekážku – veľký priestor a jeho cudzotu.

 

A.K.: Nerád by som hovoril o „posolstve“. Na to si ja veru v mojom veku /aj keď mám práve Kristove roky.../ netrúfam. Myslím, že skôr cítime potrebu podeliť sa o isté pocity a myšlienky, ktoré vnímame ako dôležité a naliehavé.

I.M.: Som si istý, že tému s ktorou pracuje naša hra, rieši každý človek v takej či onakej podobe, alebo životnej situácii.