Rozhovor: „Orientujeme sa podľa stoho či chceme, aby sa problém vyriešil smerom k dobrému, pozitívnemu alebo sme voči tomu ľahostajní“, hovorí herec František Kovár

Žijeme čo žijeme, no na mieste je zastať, popremýšľať. František Kovár člen Činohry SND, herec a umelec, ktorý nikdy vo svojom živote nezabudol na Boha, na život ponos nemá. A herectvo veru nie je ľahký chlieb. Človek musí stáť celý na trhu, s telom i duchom a práve tomuto umelcovi je treba načúvať.

Čo pre vás znamená ľudskosť?

Ľudskosť znamená pre mňa slovo, ktoré by malo byť realizované každý boží deň, pretože každý deň prichádzame do situácií, keď sa musíme rozhodnúť medzi dobrým a zlým. Je to veľmi širokospektrálne v zmysle, že odtieňov dobrého a zlého býva cez deň veľmi veľa. Orientujeme sa podľa svojho svedomia, výchovy hlavne podľa toho, či chceme, aby sa problém vyriešil smerom k dobrému, pozitívnemu alebo sme voči tomu ľahostajní.

Umenie sa stáva v súčasnosti už nevyhnutnou potrebou, ale ľudia nemôžu siahnuť na energiu, ktorú jedine divadlo divákovi ponúka. Ako sa to odzrkadľuje z druhej strany, keď herec necíti diváka, ako to vnímate?

Predovšetkým treba povedať zásadné stanovisko k tomu, čo v divadelnom predstavení znamená divák. Často, keď skúšame hru a e`ste nejdeme pred diváka, lebo sme v skúšobnom procese, sme zvedaví ako to dopadne. Divák je významný spolutvorca predstavenia. Stáva sa, že prečítame hru, skúšame ju s plným nasadením, príde divák a nesplní naše očakávanie v reakcii ako vníma to čo sme naskúšali, resp sme sklamaní tým, ako sa on k tejto hre postaví. A, práve naopak, to býva aj tak, že aj divák svojou reakciou posúva našu prácu smerom k tomu dobrému….

Je tu teda nádej, že neskončíme ako v predstavení Vysoká škola diváckeho umenia?

Myslím si, že vychádzajúc zo situácie, s ktorou nikto z nás nepočítal, ale keď budeme zaočkovaní, táto pauza pominie, a znovu nasadneme akoby na tú vlnu všetkého, čo sme opustili s energiou, a vervou lační na obidvoch stranách, ...a budeme si to určite vážiť.

Korona nám teda dáva dolu okuliare, otvára srdcia. V tomto čase je teda priam nevyhnutné siahnuť do hĺbky...

Predovšetkým využívame, čo nám ponúka technika, sme v kontakte cez mobily, počítač, skypovanie rozprávame sa aj vidíme, omnoho častejšie ako predtým so známymi v rôznych kútoch sveta, povzbudzujeme sa a uvedomujúc si, že celá zemeguľa je zasiahnutá...jedni dobiehajú druhých a dostávajú sa do našej situácie. Nikto to nepredpokladal. Ja mám ale stále pocit, akoby sme boli laboratórium toho, ako človek dokáže so svojimi vlastnosťami, ktoré máme vrodené , dobré aj zlé, ako dokáže prežiť.

Divadlo ako také učí najviac zo všetkých druhov umenia, keďže je hmatateľnejšie ako hudba a výtvarné umenie, lebo používa formulácie slovných vyjadrení zrozumiteľné každému. Je teda na výbere človeka, po čom siahne. Čo do budúcna z vašej produkcie odporúčate?

Sme v situácii, že divadlo má dlhy, ktoré sme si ale nezapríčinili sami. Aj to nám spôsobilo „diétu“. Do konca tejto sezóny neskúšame nič nové, nebude žiadna premiéra, pretože peniaze nemáme. Čiže, budeme reprízovať predstavenia, ktoré majú účinok u diváka. Určite komédie, ktoré hráme dlhšie. Uvidíme, či budeme mať plno. Aj to bude dôležité, aký to bude mať ekonomický dosah na chod divadla. Budeme závislí od toho, koľko nám vyčlenia finančných prostriedkov, aby sme mohli realizovať dramaturgický plán, ktorý bol veľmi dobrý v budúcej sezóne.

Pripravujete ale aj akúsi novú formu, ako zaujať?

Herci sú veľmi empatickí a dokážu sa vžiť aj do situácií ľudí, ktorí to majú veľmi ťažké, preto sa budeme snažiť ponúknuť rozličné spôsoby a platformy kontaktu s odborníkmi, aby si ľudia hľadali a nachádzali odpovede na to, o čom uvažujú teraz, a čo ich ovplyvňuje.

Ste predstaviteľom a interpretom aj poetickej scény. Akú obľubujete poéziu?

Ja mám v mojom portfóliu veľmi veľa básnikov. Vážim si klasikov, čiže, Rúfusa, Kostru, Smreka, Kollára… Je ich samozrejme veľa, ale naučil som sa komunikovať aj s poetmi, ktorí nevydávajú svoje verše knižne, pretože nemajú na to peniaze a na druhej strane ponúkajú niečo, čo môžem interpretovať čo odzrkadľuje dnešný svet. Ak je príležitosť, recitujem ich verše a mnohokrát sa mi stalo, že prišli za mnou poslucháči, pýtali sa na autora, pretože túto poéziu považovali za hodnotnú.

Je možno vykúpením aj v súčasnosti?

Predovšetkým musí mať človek v sebe chuť a chcenie v tejto situácii siahnuť po poézii, dokáže sa obohatiť cez literatúru a obohatený aj poéziou sa k nej vracia. Poézia je pre mňa emotívna, slovná, výstižná objavná matematika, ktorá v skratke ponúka to, čo žijeme, v čom sa nachádzame, autor v zhutnenej forme dokáže vyjadriť čo my nedokážeme. Ponúka nám niečo čo objavne zadefinuje.

Čo poskytuje vám jej čítanie?

Nielen v poézii aj v hudbe, aj vo výtvarnom umení som často fascinovaný aj spojením umení v Cirkus de Soleil, keď som bol s manželkou vo Viedni a videl som ich predstavenie, bol som nadšený, čo všetko dokáže človek na hranici športového výkonu v službách umenia. Napĺňalo ma to neobyčajnou emóciou. Považoval som to za dar, že sa môžem takéhoto niečoho zúčastniť. Aj poézia ma dokáže obohatiť a má pre mňa veľkú hodnotu.

Ukazuje nám tento spôsob života návrat ku svojim základom a dáva nádej na zmenu?

Z môjho pohľadu by som chcel byť optimista v tom, ako sme teraz vďaka spôsobu života, ktorým žijeme, dokázali oddeliť plevy od zŕn. Zrazu sme pocítili, že v živote sme prechádzali životom rýchlo a v mnohom ľahostajne. Nielen ja mám pocit, že sa v nás prebudilo niečo, čo si musíme dobre strážiť, aby sme sa nevrátili k životu, ktorý tečie rýchlo a ústi v plytčinách.