|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 17.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klaudia
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. februára 2011
Rozhovor: Ondrej Šulaj približuje Ruda Slobodu svojimi spomienkami v Gazdovej krvi v Astorke
Tagy: Ondrej Šulaj Jana Horváthová
Ondrej Šulaj patrí k najvýznamnejším slovenským scenáristom generácie, ktorá debutovala v osemdesiatych rokoch. Je autorom scenárov napríklad k filmom Záhrada, Všetko čo mám rád či Muzika.
Zdieľať
Je rektorom VŠMU, pedagógom a autorom scenárov, ktoré vyšli aj knižne. Rovnako sa venuje aj réžii. Pripravil scenáre celovečerných filmov . Na začiatku deväťdesiatych rokov začal pracovať aj s režisérom Martinom Šulíkom. S ním nakrútil päť filmov, vrátane snímok Záhrada
Aká bola prvotná motivácia, myšlienka pred vašou prácou na texte? Bola to akási spomienka Astorky na svojho dvorného autora a diera v pôvodnej tvorbe?
Ktoré knihy sa stali základom pre text Gazdovej krvi?
Je tam aj paralela so Slobodovou Krvou?
Mysleli ste pri tvorbe aj na konkrétnych hercov, mali ste už ich predstavu kto koho bude stvárňovať?
Áno, myslel som presne na tých, ktorí sa dostali aj do výberu režiséra a hru práve skúšajú..
Dohovárali ste sa aj s režisérom?
Aký je to pocit, máte tri rozsiahle romány plné vnútorného monológu a potrebu dosiahnuť osemdesiat stranový scenár?
Krása! Podarilo sa vám splniť si vašu predstavu o Gazdovej krvi ako divadelnej hre?
Ozaj, navštevujete aj skúšky predstavení? Ako reagujete na škrty? Bolo ich veľa?
Veď, Sloboda si často so svojim vnútorným svetom v dielach vystačil aj sám, to áno. Ako ste ale spokojný s priebehom skúšania?
Herci vedia o Slobodovi viac ako ja, takže na každej novej skúške len vylepšujú.
Záhrada:
Všetko čo mám rád:
Muzika:
Autor: Jana Horváthová Foto: nadaciatatrabanky.sk
Prvotnou motiváciou bol vlastne podnet dramaturgie a režiséra z Astorky, či by som sa nechcel pozrieť na niektorú Slobodovu prózu a urobiť z nej niečo pre divadlo. Mysleli samozrejme na klasickú adaptáciu prózy do divadelného tvaru. Tak som si v pamäti oživil Slobodove texty a pochopil som, že sa vyložene bránia takémuto prístupu a rozhodol som sa, že sa pokúsim napísať pôvodný dramatický text, ktorý by bol akousi dobrodružnou cestou do vnútorného sveta Ruda Slobodu, v čase krátko po Nežnej revolúcii, teda zhruba na začiatku 90.- tych rokov. Snažil som sa, aby som do dramatickej štruktúry dostal všetky zásadné témy, ktoré Sloboda v tomto čase tak originálne a sebatrýznivo otváral a rozpitvával vo svojich prózach.
Ktoré knihy sa stali základom pre text Gazdovej krvi?
Všetky Slobodove texty, ktoré som čítal a zostali mi v pamäti, a zároveň všetko čo o ňom viem, tuším alebo sa aj mylne domnievam.
Je tam aj paralela so Slobodovou Krvou?
Neviem či paralela, ale je tam pomerne dosť Gazdovej krvi. A keďže sú mi jeho témy blízke, je tam aj veľa mojej krvi a mojich osobných zápasov s témami, ktoré trápili Slobodu
Takže akési spojenie a aj vaša vnútorná výpoveď...
... Napríklad, problémy, ktoré prináša starnutie: veď v súčasnosti som o desať rokov starší ako Sloboda na začiatku 90.-tych rokov, keď ho pridlávil neznesiteľný pocit strachu a paradoxne i radosti zo staroby. A len tak pre zaujímavosť dodávam, že keď sme s Martinom Šulíkom písali scenár k filmu Všetko čo mám rád, v ktorom nám Rudo Sloboda hral spisovateľa Ruda Slobodu, tak práve v tom to čase sme sa s Martinom vzájomne oslovovali ako Gazdovia, samozrejme ovplyvnení Slobodovou Krvou. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi, takže bolo už načase vrátiť sa k tomu.
Mysleli ste pri tvorbe aj na konkrétnych hercov, mali ste už ich predstavu kto koho bude stvárňovať?
Áno, myslel som presne na tých, ktorí sa dostali aj do výberu režiséra a hru práve skúšajú..
Dohovárali ste sa aj s režisérom?
S režisérom Jurajom Nvotom sa vždy príjemne dohovára. Sloboda mu je blízky a so mnou si tiež našiel spoločnú reč už počas spolupráce na filme Muzika.
Aký je to pocit, máte tri rozsiahle romány plné vnútorného monológu a potrebu dosiahnuť osemdesiat stranový scenár?
Bola to pre mňa veľká výzva... zabudnúť na autora literárnych predlôh, ponoriť sa len do jeho tém, osobných pocitov, myšlienok a snažiť sa ich dostať cez optiku mojich tém, osobných pocitov, myšlienok, do svojbytnej dramatickej štruktúry. Uf! Vidíte, je to také zložité, že ani sám neviem ako som na to išiel.
Krása! Podarilo sa vám splniť si vašu predstavu o Gazdovej krvi ako divadelnej hre?
Na začiatku som nemal žiadnu predstavu o podobe divadelnej hry Gazdova krv. A teraz z odstupom som spokojný. Lepšie by som to už nedokázal napísať.
Ozaj, navštevujete aj skúšky predstavení? Ako reagujete na škrty? Bolo ich veľa?
Občas sa na skúškach ukážem. V texte niet čo škrtať. Skôr ho spoločne s hercami a režisérom rozširujeme a dopĺňame. Keď by sa premiéra oddialila, vznikla by z toho šesť hodinová sága, ale mne by sa to celkom páčilo. Slobodovské témy potrebujú čas a priestor... a ako hovorí Gazda, divák by aj nemusel byť.
Veď, Sloboda si často so svojim vnútorným svetom v dielach vystačil aj sám, to áno. Ako ste ale spokojný s priebehom skúšania?
Záhrada:
Všetko čo mám rád:
Muzika:
Autor: Jana Horváthová Foto: nadaciatatrabanky.sk
Tagy: Ondrej Šulaj Jana Horváthová
Súvisiace články:
Rozhovor: Oľga Belešová má rada svoje „uletené ženy“, baví ju to (27. 2. 2011)
Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou (23. 2. 2011)
Rozhovor: Študenti VŠMU sa rozhodli divadelnému divákovi povedať viac (20. 2. 2011)
Nikita Slovák: „Uznávaný aj zatracovaný“... (19. 2. 2011)
Rozhovor: Sisa Michalidesová je človekom, ktorého choroba nezlomila (8. 2. 2011)
Rozhovor: Judita Hansman vo svojom tíme víta talenty (5. 2. 2011)
Rozhovor: Peter Pavlac dokáže s textom čarovať (24. 1. 2011)
Rozhovor: Juraj Benčík je človek, ktorý sa nebojí hovoriť nahlas... (20. 1. 2011)