Rozhovor: „Nový názov, príjemný rok pôsobenia a novátorské vízie“, asi takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Ticha a spol.

 

 

Ticho a spol. je združením tvorcov, ktoré dnes pôsobí v Staromestskom klube 10x10 na Školskej. Nový názov Staromestského klubu je odvodený od rozmeru tunajšieho divadelného priestoru – ako zvykneme hovoriť: 10x10 aj s divákom. Priestor je variabilný a divák je na dotyk… Čo sa týka dramaturgie, sme otvorení divadlu, literatúre, pôsobí tu pesničkárska scéna, otvorili sme líniu filmových portrétov – Leopoldom Laholom a Egonom Bondym… Najrozbehnutejšia však je pesničkárska scéna, jeho publikum si sem k nám už našlo cestu. Máme mnohé ponuky na hranie aj z Čiech ….

Chcela som položiť práve otázku nasmerovanú na rozsah a výber tém, no ty si mi už odpovedala… Máte dokonca aj stránku pre dramatikov, a zaujímalo by ma, ktoré témy najviac zarezonovali?

Áno, na webe máme teraz odhadom 40 divadelných hier súčasných autorov. Čo sa týka tém, najviac, čo je aj prirodzené, sa venujú reflexii súčasnosti. A to je dôvod, prečo je pôvodná dramatika pre zdravé divadlo tak potrebná. Divadlo totiž má byť jedným zo spôsobov rozmýšľania o sebe, o nás, o dobe... Projekt má svoju odozvu, máme záujem aj z druhej strany, od ľudí, pre ktorých sú vlastne stránka a texty určené – od divadelníkov. Tvorcovia si pýtajú od nás celé hry (na webe sú totiž vynechané niektoré strany textov), ozvali sa aj ohľadom hier pre deti, ale aj pre dospelých..

A, veková kategória autorov...

Študenti (Zakuťanská, Lesayová), tridsiatnici (Ditte, Olekšák), ale najmä štyridsať a päťdesiatnici (Juráňová, Lesná, Kovalyk, Vicen, Gajdoš, Janoušek a i.) , no máme texty aj od starších, pána Feldeka napríklad... takže, vlastne naprieč generáciami.

 

 

Na prvý pohľad je takých textov málo, možno Ľuba Lesná, alebo Július Gajdoš, na druhý pohľad však áno, v obrazoch súčasnosti skoro všade cítiť dobu predchádzajúcu... Pevne dúfam, že sa nájdu teoretici, ktorí by sa chopili možnosti pomenovať túto vzorku hier a tém, ktorá sa v takomto hojnom zastúpení nikde inde nedá nájsť. Je to vzácna databanka obrazov doby, a ešte k tomu od generácie, ktorej dramatická tvorba je skutočne málo zmapovaná...

Ani na javisku Ticha a spol. nechýba pôvodná hra, tvoja hra i inscenácia, Dych Lukavických zápiskov na motívy Hany Ponickej...

Keď som sa vracala do „divadla z rozhlasových vôd“, pociťovala som potrebu hľadať nové a iné prostriedky. Mala som pocit, že divadlo, akoby nechcelo pomenovávať dnešok a vyťahovať súčasné témy, a že na rozdiel od rozhlasu málo pozná súčasného autora. Vyťahuje buď prekladové tituly súčasnej drámy, alebo reinscenovanú klasiku. V rozhlase som sa dostala ku svojskému žánru fíčer, a toto ma popchlo čerpať inšpiráciu z reálií a dokumentárnych materiálov v spojení s autorským prístupom. A konkrétna téma? Hana Ponická ma v Lukavických zápiskoch prekvapila svojou reakciou na Chartu ´77 a následnú Antichartu, popisom procesu vystúpenia z davu a spôsobom, ako to urobila…

Je to teda akási škola života?

Možno, aj keď by som to asi nenazvala školou …

Kto má o túto tému najväčší záujem?

Čakala som, že to budú najmä starší, seniori… Na verejnej generálke sme sledovali ich reakcie, ako okamžite zavetrili rezonujúcu skúsenosť tej doby, boli prekvapení, že sa to aj takto silne dá v divadle zachytiť a preniesť… Ale záujem je aj zo strany mladých, dostávajú nový pohľad na minulosť a čudujú sa, že aj takto mohol niekto zareagovať ako Ponická, a že to vôbec niekto urobil. Pritom Ponickú nepoznali a oceňujú aj túto farbu inscenácie. Budeme ju hrávať aj pre školy dopoludnia, aj večer, takže všetci sú vítaní... Najbližšie, a zároveň poslednýkrát v tejto sezóne 6.6. o 19,00 hod.

Koľko generácií podľa teba ešte táto spoločnosť potrebuje, aby tých, “Ponických” bolo medzi nami viac?

Podľa mojej skúsenosti, každá z generácií inak a v inom veku začínala hľadať mechanizmy a prostriedky verejného obhajovania si názorov a prezentovania postojov… Vidím to aj na generácii svojho syna, že už v tom svojom veku vedia, že je potrebné nechať prejaviť svoje ego a hľadať aj adekvátne prostriedky. Naša generácia sa o to pokúšala oveľa neskôr, a ak sa takto dnes prejavuje, často sú to agresívnejšie prostriedky, ako dotyčný bežne používa... Ono sa to možno na prvý pohľad tak nezdá, ale už po psychologickej stránke to nie je jednoduchá vec, ísť proti davu...

Čo chystá Ticho a spol. do budúcna...

V budúcej sezóne by sme radi pokračovali vo všetkých líniách... Radi by sme naplno rozbehli celoročný festival nezávislých mimobratislavských divadiel so zameraním na inscenácie divadla faktu a divadla poézie... V tejto sezóne tu hosťovalo Divadlo z Pasáže. Čakáme na grant a potom uvidíme, ako ďalej - pôvodne sme chceli pozvať každý mesiac jedno divadlo. Radi by sme pozvali aj zahraničných hostí, už sú nejakí vytipovaní, ale zatiaľ radšej neprezradím viac… Čo sa týka nášho divadla, prvou premiérou bude, dnes už rozbehnutý workshop, divadlo s Paťkou Jarjabkovou a s ľuďmi so zdravotným hendikepom. Začíname už stavať inscenáciu, ktorej premiéru pripravujeme tak na prelome septembra, októbra. Ako druhú inscenáciu chystáme divadlo poézie súčasných slovenských básnikov s režisérom Robom Horňákom ...

Spomenula si granty, ako ste teda financovaní?

Klub 10x10 je priestorom Starého mesta Bratislavy, fungujeme tu v režime, že honoráre za predstavenie platí Staré mesto, ale inscenácie si platíme sami a dofinancovanie niektorých honorárov takisto - dúfame v granty, lebo aj osvedčené mená folkovej a bluesovej scény sú k nám ochotné prísť, ale človek ich nemôže večne ťahať po priateľskej linke... Výsledky grantového kola by mali byť každý deň, takže sa necháme prekvapiť. – Jedno by však už niektorá garnitúra na Ministerstve kultúry mohla vymyslieť, ako nás nenechať trápiť sa celého pol roka na to, aby sme sa dozvedeli, ktoré do júna urobené inscenácie vlastne nemáme finančne grantmi pokryté, a ktoré musíme naopak za 3 mesiace – polovica septembra až polovica decembra rýchlo naštudovať. Je to nezmyselne stresujúci polrok, každý prvý polrok každého roka. A 20 rokov s tým nikto nevie pohnúť. – No nechcem skončiť rozhovor „plačom“...