Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

28. júna 2013

Rozhovor: „Musí mať sociálny rozmer, inak pre mňa nemá zmysel“, hovorí o svojej tvorbe autorka a teatrologička Anna Grusková



Anna Grusková, autorka, režisérka a teatrologička zároveň. Vyštudovala divadelnú a filmovú vedu na Karlovej univerzite v Prahe. Je autorkou viacerých divadelných publikácií, filmových a divadelných diel.



Zdieľať
A, práve, SND si jej inscenáciou Rabínka uctilo výročie transportov Židov , ktorá mala začiatkom júna svoju derniéru. Anna Grusková však túto problematiku spracovala aj v rozhlasovej a filmovej podobe. Zaujímalo ma práve spracovanie a uchopenie osobnosti, akou hlavná postava predstavenia je, čím sa stáva zároveň aj nesmrteľná.
 

Takže, Gisi Fleischmannová ako neľútostná matka, zanietená organizátorka a nevšedná žena...Aká skutočne bola?

 
To už sa nikdy presne nedozvieme. Verím tomu, že pravda o nej sa nachádza niekde v strede protichodných vyhlásení pamätníkov a historikov. Bola to žena oddane milujúca svoju rodinu aj svoju komunitu. Pod neľudským tlakom z nemeckej, ale aj zo slovenskej strany, musela počas vojnovej Slovenskej republiky robiť rozhodnutia, ktoré by za normálnych okolností nikdy robiť nemusela. Myslím, že si jej situáciu ani nevieme predstaviť. Okrem iného bola jedným zo záchytných bodov strašlivých svedectiev o osude európskych Židov v Poľsku. Mala v sebe všetku tú hrôzu.
 

Zaujal ma moment, kedy v hre boli peniaze, ktoré mali skúpiť ľudské životy...Boli bohatí Židia ochotní pomôcť nimi aj tým chudobnejším, alebo šlo vyslovene o zachránené životy obchodníkov a boháčov?

 
Ústredňa Židov, od roku 1940, jediná povolená a vlastne nanútená židovská organizácia na Slovensku, urobila pre Židov mnoho dobrého, ale bohužiaľ aj zlé veci, najmä tzv. Oddelenie pre špeciálne úlohy. Gisi Fleischmannová v nej pracovala a legálne aj ilegálne získavala peniaze zo zahraničných židovských organizácií. Zvlášť jej ležal na srdci osud tých najchudobnejších - detí, ktorých aj veľa zachránila. Slovenských, poľských, ukrajinských... Nikdy si neviedla evidenciu, takže ich presný počet sa nikdy nedozvieme.
 
 

Nebola táto celá mašinéria pre Gizelu Fleischmanovú tak trochu záhubou duše a rodinného krbu? Vzťah s jej deťmi bol vzdialený a chladný...Jej matka ju opisovala ako človeka s vycibreným novinárskym jadrom...Aká teda bola - milovala či nenávidela?

 
Ten chladný vzťah s deťmi aj to, čo vnímate ako novinárske jadro, bola skôr interpretácia pani režisérky. V skutočnosti Gisi dopriala svojim deťom to, čo bol pre ňu ako sionistku najvyšší ideál: možnosť vybudovať si nový život z zasľúbenej zemi – na území vtedajšej Palestíny, v dnešnom Izraeli. Faktom je, že napísala veľké množstvo listov, ktorými sa pokúšala vplývať na svojich šťastnejších druhov v zahraničí a opísať im situáciu aj prostredníctvom rôznych štatistík, aby ich prinútila pomôcť. Je až zarážajúce, že niekedy sa jej nedostalo ani minimálnej empatie, napríklad istý čas v susednom Maďarsku. Napriek tomu, to boli práve jej maďarskí súverci, ktorým sa intenzívne pokúšala pomáhať krátko predtým, než ju zatkli.
 
 

Z akého dôvodu ste sa podujali na spracovanie divadelnej  a rozhlasovej hry, ako aj filmu?

 
Chcela som, aby sa o tejto takmer neznámej mimoriadnej žene dozvedelo čo najviac ľudí. A samozrejme, ma nesmierne lákalo skúmať jej osud v domácich aj zahraničných archívoch, rozprávať sa s ľuďmi, ktorí o nej niečo vedia.
 
 

Nadväzovala táto práca na seba navzájom? Čo všetko zahŕňala?

 
Najskôr vznikla divadelná hra Rabínka, potom rozhlasová trilógia, a keďže som mala množstvo celkom nového a doteraz úplne neznámeho materiálu, prišiel dokumentárny film Rabínka s K2 Production a napokon ešte aj výstava Odtlačky Gisi Fleischmannovej, ktorá obsahovala historické fotografie aj fotografie študentov z Vysokej školy výtvarných umení. S pomocou Dokumentačného strediska holokaustu sme urobili aj vzdelávací cyklus premietania filmu a následných diskusií po celom Slovensku.
 

Venujete sa tejto tematike aj naďalej?

 
Teraz už robím na ďalších filmových projektoch, ale mám voči Gisi ešte jednu podlžnosť. Nechcem to však zakríknuť.
 

 Čo je pre vás rozhodujúce pri výbere témy?

 
Musí mať sociálny rozmer, inak pre mňa nemá zmysel.


Autor: Jana Jurkovičová, foto: pravda.sk

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Večný manžel – súboj manžela a milenca v jednej osobe – “ nový Dostojevskij na scéne Malej scéne STU (27. 6. 2013)
 Recenzia a rozhovor: Ťažký týždeň „ Venusshe“ pre násťročných ako aj ich rodičov (3. 5. 2013)
 Rozhovor: Matkina guráž je spojením hereckej a inscenačnej zručnosti na javisku (11. 4. 2013)
 Rozhovor: Pre dramaturga a dramatika Petra Pavlaca je dramatizácia próz dobrodružstvom (8. 4. 2013)
 Rozhovor: Herečka Zuzana Martinková-Znášiková žije na striedačku v Kanade a na Slovensku. (2. 4. 2013)
 Drotárka Anna Valterová: „ Pokúšam sa živiť nekonvenčným spôsobom“... (25. 3. 2013)
 Rozhovor: Karol Trnka sníva svoj sen o skutočnosti (17. 3. 2013)
 Rozhovor: Ján Mistrík hrá v sedemdesiatke, ale podáva výkon štyridsiatnika (12. 3. 2013)
 Rozhovor: Režisérka a autorka Viera Dubačová: “Rada hľadám, skúmam a odkrývam utajené príbehy... (9. 3. 2013)
 „Dlh Laholovi je nesplatiteľný“: hovorí Viki Janoušková (9. 2. 2013)



nasledujúci článok >>
Archeológovia objavili kráľovskú hrobku tajomného kmeňa Wari
<< predchádzajúci článok
Sme, iba keď ľúbime...