Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

04. októbra 2011

Rozhovor: Mestské divadlo v Žiline sa nebojí ani experimentu



Divák dokáže oceniť snahu tvorcov



Zdieľať
SEČ (stredoeurópsky čas) Ponor do duše, mladosť a krása ženy, no bolesť zároveň... Stručne zhzrnutý obsiahly proces spoločnej práce Mestského divadla v Žiline, ktoré v piatok minulý týždeň uviedlo do života hru Rolanda Schimmelpfenniga SEČ – Stredoeurópsky čas. Experimentálna scéna tohto mladého napredujúceho súboru získava nielen na kvalite, ale aj kvantite slovenských premiér nemeckej dramatiky, pretože má uspôsobeného diváka, ktorý ide do divadla s cieľom zažiť! Dramaturgička Darina Abrahámová preto formuje plán tak, aby zaujala všetky vrstvy publika, aj tých pokrokových, ako aj tých, ktorí sa radi bavia. Poslednú premiéru, ako sme už spomenuli, mali práve v experimentálnom štúdiu.
 
Moderné divadlo a nemecké zároveň je smerovaním Mestského divadla Žilina. Čím váš súbor upútava práve takáto „exotika“? Je to pokrokovosťou súboru, že sa nebojí siahať až na dno ľudskej duše?
 
Súčasná nemecká dramatika je predovšetkým blízka profilujúcej osobnosti MD Žilina režisérovi a umeleckému šéfovi Edo vi Kudláčovi. Vážnosť, presnosť, svojská, na minimalizme založená teatrálnosť...a nekonvenčne sformulované témy, ktoré sú archetypálne prepojené s mýtmi a podstatou našich prežívaní, ak chcete nenaplnených vášní a vychýlených osudov..Nemecká dramatika, ako aj divadlo, všeobecne sú už od čias Lessinga, Schillera a Goetheho dominantnou veličinou nielen v európskom priestore, pretože stále prikladajú divadlu vážnu, očistnú celospoločenskú úlohu a neboja sa krajného experimentovania. Neštítia sa bolestných až surových tém, čo nasýtenú ,napriek intelektuálnym záujmom konzumom podmienenú societu divákov vytrháva zo stereotypov. Niekedy až masochisticky. Atraktívne formy a alarmujúci obsah, to sú znaky, ktoré robia nemeckých dramatikov príťažlivými.
 
Samotný autor sa v rozhovore pre vaše divadlo vyslovil, že dramaturgická práca je tá tvorčia, ktorá „linajkuje“ divadelbý organizmus vo svojom výstupnom „produkte“...
 
V nemeckom divadelnom prostredí má dramaturgia už historicky exkluzívne miesto a evidentne na prospech divadiel, ich kreativity a komunikatívnosti smerom k zážitkovému svetu moderného publika. Určujúce postavenie režisérov a viditeľnosť ozajstných hereckých osobností sú však navonok primárne aj v Nemecku. To je napokon prirodzené, tak ako je normálne, že bez  kolektívnej súhry sa v divadle nič poriadne a výrazné podariť nemôže. Schimmelpfenning je univerzálny divadelník, dramaturg, autor, režisér a myslím, že je len otázkou času, kedy bude aj divadelným riaditeľom vlastného súboru. Napriek obrovským úspechom zostáva otvoreným a zanieteným "lapačom" nových tém a príbehov, fascinujú ho problémy tretieho sveta, dovolím si povedať, že sa úprimne trápi problémami sveta ako takého v brechtovskom duchu. Angažuje sa bez moralizovania a naivity radikálnych rýchloriešení, v silu divadla však verí... aspoň tak na mňa, a sympaticky, pôsobí...


A, nielen to, ide až do hĺbky ľudského myslenia a nebojí sa nové spájať s osvedčeným a neželané so žiadaným... Aspoň u nás, kde si človek chodí predovšetkým oddýchnuť do divadla a ocitne sa zrazu na svojich vlastných slabinách... Prečo práve SEČ – stredoeurópsky čas?
 
 Hru SEČ si vybral režisér Edo Kudláč ešte pred mojím príchodom do MD Žilina a sám ju aj upravil v duchu svojej koncepcie, keď pôvodne monológ ženy rozdelil medzi tri mladé herečky. O napĺňaní a dôrazoch tejto koncepcie sme sa však intínzívne priebežne bavili spolu, a pre mňa to bol nový profesijný zážitok. Som rada, že sme otvorili novú štúdiovú scénu, kde experimentálne texty, akým je aj SEČ, majú svoju najvhodnejšiu platformu.

 
Takže, predsalen experiment... Stretli ste sa s nemeckým autorom?
 
Nie, s Rolandom Schimmelpfennigom som sa ešte nestretla, ani som sa o to neusilovala, ale o pár mesiacov bude vo viedenskom Burgtheatri svetová premiéra jeho najnovšej hry, takže ste mi vnukli milý nápad... Na základe osobných stretnutí s veličinami britskej dramatickej scény, ako sú napr. David Hare či Christopher Hampton však viem, ako títo ľudia bývajú komunikatívni, zvedaví a paradoxne aj skromní.
 
Ako bude vyzerať nasledujúca sezóna, už pod vašou taktovkou?

Celá sezóna v MD ŽIlina je zámerne nastavená tak, že uvádzame hry v slovenských premiérach, a naviac aj hry slovenských autorov a autoriek napísaných priamo na našu objednávku. Určite je to v našich pomeroch cesta výnimočná, a som presvedčená, že može byť úspešná. Teším sa na toto dobrodružstvo rovnako ako ma teší byť v umeleckom kolektíve s priemerným vekom 28 rokov!
 
Krásny mladý kolektív. Nemecká dramatika však nie je u vás ničím novým... Ako dopadla premiéra?

Prvé tri predstavenia boli skvelé, a pritom každé iné. Nie je to konvenčný text, vyžaduje spolu naladenie publika, ale všetky tri mladučké herečky zaujali autentickým individualizmom, koncentráciou a odhalením intímneho vnútra opustenej ženy.Podstané je, že to nie je ukončený proces a ony sa budú v tom neraz zapeklitom texte stále objavovať, herecky aj ľudsky spoznávať, zdokonaľovať. Diváci pocítia túto energiu, a možno sa im podarí seabreflexia vlastnej skúsenosti so stratou blízkej osoby. Byť opustenou ženou možno nie je vždy krásne, ale byť ženou v princípe áno. Vidíte,  šoubiznisové tézy možu platiť aj v umení. Akurát že bez plastík v duši...bolesť a vyrovnávanie sa s ňou k našim životom jednoducho legitímne patria.

Autor: Jana Horváthová
Foto: Braňo Konečný, zľava: Ivana Kubáčková, Anna Čonková, Iveta Pagáčová

Mestské divadlo Žilina uvedie premiéru hry SEČ (stredoeurópsky čas)


   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Štvrtky v čitárni U červeného raka (1. 9. 2011)
 Rozhovor: “Macedónske tornádo”, ako sa sama označila Elena Kolek Spaskov, v lete zažiarila (13. 8. 2011)
 Rozhovor: Dramaturgička Zuzana Liptáková podporuje divadlo ducha (17. 7. 2011)
 Miki Škuta: Hudobník musí mať priestor na pravidelné koncertovanie (16. 7. 2011)
 Rozhovor: Ferko Kovár stále verí v dobro človeka (4. 7. 2011)
 Vladimír Kobielsky: "Improvizácia má presne stanovené miesta a dodržiava sa." (30. 6. 2011)
 Rozhovor: Krehké žieňa s jasným úsmevom dokáže zahrať nielen sebe vlastné charaktery - Zuzana Porubjaková (17. 6. 2011)
 Rozhovor: Herečka Alena Michalidesová miluje humor (3. 6. 2011)
 Rozhovor: „Nový názov, príjemný rok pôsobenia a novátorské vízie“, asi takto by sa dalo zhrnúť pôsobenie Ticha a spol. (2. 6. 2011)
 Chorea Slovaca nesie pečať mladej krvi a talentu (13. 5. 2011)



nasledujúci článok >>
Recept na ženské šťastie?
<< predchádzajúci článok
Glenn Close ocenia za celoživotné dielo