Rozhovor: Juraj Benčík putuje s Cirque du Soleil

Sme v Moskve. Posledné predstavenie  zahráme v nedeľu 12. decembra a v pondelok 13.12. popoludní letíme každý z nás domov, niekto do Kanady, niekto do Brazílie, osláviť Vianoce s našimi blízkymi. 29.decembra sa všetci stretneme v Bruseli a od 30. denne skúšame, aby sme tam 4.januára 2011 mohli odohrať Belgickú a zároveň Európsku premiéru CORTEO. Hráme tam do 30. januára a potom sa celá show presúva do Viedne, kde hráme od 11. februára do 20.marca. Srdečne všetkých pozývam, viac info na www.cirquedusoleil.com

 

Možnosti účinkovať v jednej z dvadsiatichdvoch liveshow najprestížnejšej inštitúcie na tvorbu takýchto projektov na svete predchádzal môj záujem o dramatické umenie od útleho detstva : prednes poézie a prózy, tancovanie vo folklórnych súboroch, aktívne účinkovanie v amatérskych divadlách, v rozhlase a v televízii v Banskej Bystrici, štúdium VŠMU v Bratislave - odbor herectva, pod vedením pána Pavla Mikulíka a pani  Božidary Turzonovovej, desaťročná prax zamestnanca v rôznych slovenských divadlách a osemročná prax slobodného umelca, stretnutie s profesorom Milanom Sládkom a účinkovanie v jeho a neskôr v mojich vlastných pantomimických projektoch, cestovanie a účinkovanie po Európe...Jednoducho, presne 38 rokov nepretržitej praxe a potom dva konkurzy organizované Cirque du Soleil v Prahe v rokoch 2007 a 2008 a tri výbery do jeho konkrétnych projektov, z ktorých tretí bol pre mňa úspešný.

Zodpovedné a odborné riadenie umeleckej inštitúcie je mimoriadne náročná a na Slovensku veľmi potrebná práca. Žiaľ, často sa stretávame s prípadmi, že o umeleckej inštitúcii rozhodujú umelci s nízkym vkusom, alebo s malými organizačnými schopnosťami, niekedy sa do čela inštitúcie dostane človek, ktorý je vynikajúcim manažérom no o potrebách umeleckej tvorby nemá vôbec žiadnu predstavu a všeobecne je po štyridsiatich rokoch spolitizovania aj tejto potrebnej činnosti na Slovensku ešte stále istý predsudok, že byť vedúcim organizačným pracovníkom nejakej umeleckej inštitúcie je prejavom umleckej neschopnosti, alebo priveľkej politickej a mocenskej ambicióznosti umelca. Je to veľmi komplikovaná situácia. Tí, ktorí tento odbor študujú na VŠMU často končia ako produkční pracovníci komerčných reklamných spoločností, alebo audiovizuálnych médií a v divadlách "nemá kto" túto prácu robiť zodpovedne a odborne. Vzniká takmer nevyhnutnosť, že ak chcete ako umelec, ktorý má ambíciu pracovať na najvyššej technickej, organizačnej a odbornej úrovni, dosiahnuť v práci výnimočnejšie výsledky, musíte sa ujať aj riadiacej činnosti divadelnej tvorby. Myslím si, že je to tak aj najsprávnejšie a vo väčšine vyspelých divadelných kultúr aj overené riešenie. V takejto situácii, je vždy najťažšie udržať zároveň vysokú úroveň svojej umeleckej tvorby. No, ak mám porovnať tieto dve činnosti, tak umenie naplno je plávanie vo vode, ktoré milujem a organizačná práca v divadle je vypustanie, čistenie a naplnanie bazéna novou vodou, ktoré je nevyhnutné, aby sme mohli plávať bez hrozby ochorenia.

 

Celá moja rodina je pri mne a putuje so mnou. Sme ubytovavaní v rodinných apartmánoch a máme k dispozícii všetky vymoženosti tretieho tisícročia, čo je súčasťou sociálneho programu Cirque du Soleil pre účinkujúcich umelcov.

 

Odohral som za šesť mesiacov svoju pantomimickú postavu v inscenácii CORTEO takmer 200 krát, svoju činohernú postavu viac ako 30 krát, vždy, pred takmer plným hľadiskom ( jedno predstavenie 2500 divákov ) takže, mám skúsenosti asi toľko, ako som pred tým získaval možno aj päť rokov, čo sa týka množstva odohraných predstavení, a asi celý predchádzajúci života, čo sa týka počtu divákov, s ktorými som sa z javiska porozprával.

 

Pantomíma u nás ? Myslím, že pantomíma na svoj nový vznik na Slovensku práve čaká. Po odchode profesora Milana Sládka naspät do emigrácie v Nemecku skončil svoje profesionálne účinkovanie jediný slovenský profesionálny súbor pantomímy v tomto storočí, ktorého sídlom bolo Divadlo Aréna. Odvtedy na Slovensku máme iba pantomímu amatérsku, ktorá úspešne oslávila svoje takmer dvadsaťročné účinkovanie festivalom PAN v Liptovskom Mikuláši a máme zopár jednotlivcov, ktorí sa úspešne pokúšajú o sólové profesionálne účinkovanie, no so svetom sa táto situácia nedá v ničom, opakujem v ničom porovnať. Vo svete ( aj okolo nás ) sú na vysokých školách odbory a katedry pantomímy a nonverbálneho, či pohybového divadla, päťdesiat rokov vznikajú a zanikajú súbory, ktoré sa divadlu bez slov intenzívne venujú a do tvorby malých divadelných inscenácií i veľkopriestorových live show, ako robi Cirque du Soleil je pantomíma zakomponovaná ako dominantný výrazový prvok už viac ako dvadsať rokov. Takže, moja odpoveď je - divadelný svet je pantomímou plný, okrem toho nášho.

 

Sládek je predstaviteľom generácie veľkých sólových mímov. Jeho vzorom boli Marcel Marceau a Charlie Chaplin, počas svojho života zakomponoval do svojho štýlu aj poznatky zo svojich štúdií východných divadelných pohybových kultúr. V tom je výnimočný( ! ) 

V čase, keď umelecky vyrastal on, vyrástla generácia solových mímov po celom svete, no od začiatku osemdesiatych rokov sa  vývoj uberal  viac ku skupinovej pantomíme. Sládek tento vývoj zachytil a patril k priekopníkom tohto smeru v Európe.V dnešnej dobe sú vo svete najpopulárnejšie pantomimické duá, alebo pantomimické triá a vzniká veľmi mnoho skupinových projektov, kde sa pantomíma prelína s inými divadlenými druhmi, no je ako druh východiskom pre spôsob inscenovania diela vôbec.  O toto sa usiloval aj Sládek tu na Slovensku, keď sa sem vrátil po Novembri 1989. Jeho ideou bolo vytvoriť v Medzinárodnom inštitúte pohybového divadla Aréna priestor pre tvorbu skupinových projektov umelcov s celého kontinentu, ba sveta. Žiaľ, márne. Možno, v budúcnosti budeme mať viac šťastia.

 

Herci, operní speváci a tanečníci sa ju povinne učia takmer všade na svete ( na Slovensku zatiaľ nie ). Vôbec, ľudia, ktorých predmetom činnosti je živá komunikácia s ľuďmi - právnici, lekári, učitelia, manažéri a politici, prejavujú v posledných rokoch mimoriadny záujem o vzdelanie v oblasti nonverbálnej komunikácie, čo je vlastne odborné pomenovanie pantomímy. Divadelní umelci pochopili, že tak ako sa Európa spája a svet globalizuje, je pantomíma najlepším spôsobom ako sa multikulturálne v divadle vyjadrovať, takže, ak ich trápi viac ako problém ulice, či mesta, v ktorom žijú, alebo ak ich trápi univerzálny problém človečenský, majú ambíciu vypovedať ho zrozumiteľne pre čo najširšie publikum. Preto je pantomíma v dramatickej tvorbe čoraz rozšírenejším druhom.  

Nuž, závisí to od kvality pantomímy a marketingu projektu. Pantomíma v Cirque du Soleil slávi vďaka vysokej kvalite projektov a marketingu obrovské úspechy. Európske projekty zatiaľ dychom nestačia najmä v oblasti marketingu, no majú tiež vysokú návštevnosť. No, a v krajinách, kde žije mnoho multikulturálneho obyvateľstva sú pantomimické projekty jedni z najpopulárnejších, napríklad Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Nemecko, Austrália, USA, alebo aj Rusko, Malajzia a Indonézia. V Japonsku, v Číne a v Indii je pantomíma tradične veľmi populárna, no nemusíme ísť tak ďaleko, pantomíma má svoju veľkú popularitu aj v Čechách a v Poľsku. Všetko, samozrejme, závisí aj od úrovne kultúrnosti popálacie a od jej záujmu komunikovať.

Neviem. Mám zážitkov veľmi veľa. Ľudských i profesných. Najkrajšie sú asi tie, keď naši diváci tu v Rusku pri klaňačke spontánne vyskakujú zo sedadiel, kričia "Bravo !", alebo  "Maladci !", ako na hokeji, a najdojímavejšie je, keď k nám idú na scénu a osobne nám ďakujú podaním ruky so slzami v očiach. Vraj, tu v Rusku je to celkom bežné a normálne. 

 

 

Jana Horváthová