 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
12. marca 2013
Rozhovor: Ján Mistrík hrá v sedemdesiatke, ale podáva výkon štyridsiatnika
Tagy: Ján Mistrík
Ján Mistrík zvláda predstavenie jedného herca s ľahkosťou
Zdieľať
Hamlet dnes nebude….Predstavenie jedného herca, v ktorom si divák môže naplno vychutnať herca Jána Mistríka. So zdanlivou ľahkosťou, ale s nasadením a zaujatím ho zvláda tak, že oko diváka sa od javiska ani neodlepí. Tento otec troch dcér dostal spomínané predstavenie do daru. Scenár pre jedného jediného herca mu nikto nezávidel a on sa ako správny športovec s ním výborne popasoval…
Hamlet dnes nebude je predstavením jedného herca, ktorý akoby na javisku v skratke zhrnul svoju kariéru...V prípade Ingo Sassmana ide skôr už o zabudnutú kariéru, čo však nie je váš prípad...Vy ste jeden z mála hercov, ktorý dáva prednosť divadlu pred seriálmi...A, môže si to dovoliť.
Robil som aj ja seriál Pod povrchom, jednu takú „typicky kladnú“ postavu...Ja som si nikdy v živote nevyberal, bol som v divadle lojálny voči tomu, čo sa objavilo na fermane, a tú postavu som sa snažil obľúbiť si a spraviť podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Toto predstavenie, ktoré ste spomenuli, moje dievčatá vymysleli ako krásny darček pre ocina k sedemdesiatke, ale môžem vám povedať, že v živote som sa pri konzumácii vlastného darčeka tak nenadrel.
Dve hodiny stáť sám na javisku, udržať niť pozornosti....
Príprava trvala zhruba dva mesiace. Ja som sa bál najprv toho množstva textu, no to je technická záležitosť, dá sa to zvládnuť...Potom so sa obával toho, že fyzicky na javisku dve hodiny vkuse nevydržím...Ale, zistil som, že tieto veci na tom najťažšie nie sú...Skôr udržať publikum v kontakte a v napätí, pretože je to celé monológ, alebo skôr dialóg s divákmi, ktorým sa zverujem a mám tam napoly zasvietenú sálu...Človek okamžite zaregistruje každý rušivý moment a to je aj najväčšia námaha...Tá psychická. Minulé predstavenie som hral dopoludnia pre Obchodnú akadémiu, 370 študentov od štrnásť do osemnásť rokov, a pokiaľ toto je predstavenie, kde má človek námahu takú, akoby tlačil zabrzdené osobné auto, tak toto bolo tlačiť náklaďák do kopca...Dalo sa to však zvládnuť..
Je takéto predstavenie snom každého herca?
Ja pochybujem, že je to snom nejakého herca...Ani môj sen to nebol, a keď som v divadle kolegom povedal, že toto idem robiť, vraveli, že som sa zbláznil...Polovica z nich bola potom na premiére a vraveli, že by sa na to nedali.
Ako ten nápad s darčekom vlastne vznikol?
Najprv bol naplánovaný iný dar. Vybrali a najstaršia dcéra preložila jednu americkú hru, taký dialóg dvoch penzionovaných tenistov, ale nakoniec sme narazili na problém, že sme nedali dokopy partnera. Režisér Miško Vajdička vytiahol zo „šuflíka“ túto monodrámu, ktorú mal v češtine, že ju má desať rokov a nenašiel človeka, ktorému by to dal spraviť...Oslovil mňa. Prečítal som si to a zľakol som sa najprv. Veľmi sa mi to však páčilo a nakoniec bola spolupráca s Miškom veľmi obohacujúca dokáže človeka motivovať...Som mu veľmi vďačný.
Okrem toho aj spievate...
Iba v sebaobrane...
Ako to zvládate? Musíte spievať, hýbať sa na javisku...
Som v muzikálovom divadle, ale naživo na javisku ochotný spievať nie som...Už som nahral nejaké pesničky, ale ja som činoherec....
Vy ste s menom Vajdička vlastne začínali....
Áno, v Martine som spolupracoval s Ľubom Vajdičkom a na Novej Scéne som aj nedávno robil Charleyho tetu s ním, kde v prvom dejstve mám dvadsaťjeden výstupov...Teraz robím s mladým Vajdičkom a vyjdem iba raz na javisko...No, na dve hodiny.
Okrem toho ste aj športovec...Hrávate tenis.
Môj otec hrával tenis a v živote ma k tomu nedostal, hrával som volejbal a basketbal...Súťažne. Takmer až po ligu. Tenis mi nikdy nič nehovoril, dvaja ľudia...Potom v osemdesiatych rokoch začali herecké turnaje, a keď som videl, kto všetko hrá tenis, som si zaplatil v štyridsaťpäťke trénera, dal mi základy, potom som si priplatil desať hodín a hral som stále s lepšími a lepšími protihráčmi...Pozeral som spoza plota aj na Ďura Slezáčka, ktorý voľakedy hral ligu.. On ako Piešťanec bol tenista...Nakoniec som sa dostal aj k nemu, no keď začal strácať kondíciu a porazil som aj jeho, vedel som, že som slušný hráč...
No, u vás je to v rodine v pomere štyri baby a jeden muž...
Kedysi som to mal širšie o matku a dve svokry...Svokor sa druhý raz oženil...Všetko sa dalo zvládnuť. No, keď dcéry vyrastali, bol som najviac zapriahnutý v práci, usiloval som sa pri výchove ako som vedel...Hrával som však dvadsaťpäť predstavení mesačne, robili sme Bielikovcov...Dcéry vychoval šport a moja žena...Všetky boli vrcholové športovkyne...Najmladšia dokonca pred tromi rokmi získala majstrovský titul na MS veteránok akvabely.. Po sedemnástich rokoch sa začali pripravovať na majstrovstvá, zistili, že sú v Göteborgu, mesiac trénovali a vyhrali. Minulý rok zvíťazili zasa v Taliansku...Toto ich vychovalo. Šport sme im umožňovali za odmenu. Museli mať splnené povinnosti v škole.
Tvorivé sú všetky tri...
Najstaršia Janka je prekladateľka, Zuzka má Filmovú a divadelnú vedu, Ľubica najprv tvrdila, že chce ísť na medicínu, no prihlásila sa na filozofiu...Potom spravila aj prijímačky na VŠMU...Som aj starý otec, najstarší majú dvadsaťštyri, dvadsaťdva, osem, a vnučky, jednu osemročnú a jednu šesťročnú...Dcéry si deti vychovávajú samy, no my svoje vnúčence milujeme a dávame im čo môžeme...
Autor: Jana Jurkovičová
Tagy: Ján Mistrík
Súvisiace články:
Rozhovor: Režisérka a autorka Viera Dubačová: “Rada hľadám, skúmam a odkrývam utajené príbehy... (9. 3. 2013) „Dlh Laholovi je nesplatiteľný“: hovorí Viki Janoušková (9. 2. 2013) Rozhovor: Schopnosť presadiť sa chlapcom nechýba (7. 2. 2013) Rozhovor: Viliam Bokor, človek, ktorému brázdi život divadlo a jeho vôňa (6. 2. 2013) Rozhovor: Autorka Viki Janoušková hovorí:„Mám rada divadlo, ktoré odráža spôsob myslenia“... (3. 10. 2012) Rozhovor: Premiéra Bartimejove pašie v Staromestskom klube 10x10 (4. 5. 2012) Rozhovor: Oľga Belešová - milovaná aj zatracovaná.. No, úspešná.. (27. 3. 2012) Rozhovor: Rebeka Poláková hodnotí divadlo ako „zábavné a vždy iné“ (10. 3. 2012) Rozhovor: Helena Zuzany Konečnej diváka opantá (26. 2. 2012) Rozhovor: Sen noci svätojánskej v Astorke (19. 2. 2012)
