 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
09. apríla 2011
Rozhovor: Ján Koleník dokáže zahrať tak drsňáka, ako aj svätého
Tagy: Ján Koleník Jana Horváthová
Ján Koleník, drsňák z Paneláku, Ján krstiteľ z divadelných dosiek a sympatický človek a priateľ zo života každého človeka, kto ho čo i len trochu pozná.
Zdieľať
Výrazný televízny a divadelný umelec, ktorý sa zapísal do sŕdc divákov ešte ako poslucháč VŠMU, ktorý už v študentských predstaveniach zažiaril. Energia, s ktorou začal, mu zostala dodnes a svoje povolanie stále miluje. Si jeden z mála hercov, ktorý mal to šťastie, že dostal "pasentnú" úlohu už počas vysokoškolského štúdia. Mám na mysli Veľké šťastie...
Keď študent herectva dostane 2 veľké úlohy v divadle už počas štúdia, dá sa to považovať za vstupenku do angažmánu, aspoň vtedy to tak bolo, keď som ja končil školu. Ale všetko je otázka šťastia a náhody. V divadle je každý nahraditeľný a viem, že k viacerým svojim úlohám, či v divadle, alebo televízii, som sa dostal ako náhradník za niekoho druhého. Tak som sa dostal napríklad aj k prvej veľkej úlohe v Národnom divadle, ktorá ma potom posunula ďalej.
No úloha kňaza vo Veľkom šťastí bola ako ušitá pre teba, čo naštartovalo aj vedenie SND a prijali ťa za člena Činohry, čo je pre končiaceho študenta príjemný fakt, no má to aj svoje úskalia, spomeniem napríklad stereotyp. Ako to je dnes?
Býval som až nesympaticky zanietený študent, strašne som sa snažil, a tak som vstupoval aj do Národného divadla. Realita ma trochu umiernila a dal som sa zviesť situáciou hercov, ktorých herectvo v divadle síce baví, ale vnímajú ho stále viac ako prácu. V kolose ako je Činohra SND čas beží inak ako v škole, hercov tam takmer nikto k ničomu nevedie, práca spočíva v samostatnosti a paradoxne tvorba nestojí na kolektíve, ale na jednotlivcovi.
Ty si však veľmi sympatický a príťažlivý človek, dokonca mierumilovný, no tvoje úlohy sa tvojmu charakteru poväčšine priečia. Mám na mysli seriály, kde stvárňuješ hlavne drsňákov...
Ide asi o to, kto ma akého pozná. Snažím sa vystupovať neutrálne, vtedy si o mne nikto nemôže utvoriť názor :). Myslím, že človek zo seba dokáže vyloviť aj protichodné vlastnosti, ide o to, kde ich bude hľadať. To je na herectve zaujímavé. Ale v živote sa riadim hlavne empatiou, nechcem robiť druhým to, čo by som nechcel, aby robili oni mne. Nie často sa mi to darí... :) A nemám rád ľudí, ktorí si nevidia ďalej od nosa.
Nechcel by si si zahrať aj milenecké postavy? Tie sa ti ušli hlavne na divadelných doskách...
Myslím, že momentálne to mám vykompenzované tak akurát. Dôležité je, aby ľudia, ktorí ma poznajú iba z televízie a prídu do divadla, mi uverili napríklad Jána Krstiteľa, alebo hociktorú inú postavu, ktorá je iná. Rád idem proti sebe, ale presvedčiť režisérov, že ma môžu využiť aj inak, je a bude čoraz ťažšie.
Nevyhýba sa ti ani muzikál...
Áno, ale momentálne nemám v repertoári žiadnu spievanú rolu. Je to oblasť, v ktorej sa uplatňujem rád a rád by som dal o sebe vedieť aj takýmto štýlom. Hoci, musel by som sa vrátiť k hodinám spevu, dlho som sa tomu nevenoval.
Rád spievaš?
Určite. Na úrovni kúpeľne a spievania v aute. Čím hlasnejšie, tým sa viac vyventilujem. V minulosti som spieval viac.
V dabingu ťa je počuť veľmi sporadicky, je to preto, že nemáš na to čas, alebo ho veľmi nemusíš?
Dabingu sa venujem do takej miery, či to stíham popri inej robote. Veľmi rád dabujem animované rozprávky, ktoré idú do kín. Pri dabingu je zaujímavé, že bol v čase, keď sa rozmáhal, zaznávaný. Bral sa ako podradná komerčná činnosť hercov, ako sú dnes napríklad televízne seriály. Čas ukázal, že je to alternatíva pre mnoho hercov a robia ho všetci a kvalitne.
Vrátim sa ešte k študentským časom, keď ste spoločne s Marekom Geišbergom a Michalom Vajdičkom, dnešným režisérom vytvorili nezabudnuteľné predstavenia plné neuveriteľných výkonov a energie mladosti. Ako na to spomínaš?
Ako obdobie, ktoré sa už nezopakovalo. Bol to iný pohľad na herectvo. Mal som na týchto ľudí šťastie, lebo vďaka nim som si mohol dobre zahrať a naše predstavenia zarezonovali a poskytli nám uplatnenie. Smola je, že príležitostí znovu sa pracovne stretnúť je málo. Zaujímavé by bolo, či by sme si ako tým sadli aj po rokoch. Tá dlhá pauza asi nie je prospešná.
Ak by sa ti ušla opäť postava v Opustenom Západe, ako by si zareagoval?
To by bolo skvelé. Zhodou okolností teraz uvažujeme o znovuuvedení tejto hry v pôvodnom obsadení. Je to len v rovine úvah, ale možno by sme opäť zažili tú pravú školskú radosť zo spoločného hrania, ktorá sa stráca v profesionálnom prostredí.
Ty si dokonca študoval aj postgraduál na VŠMU, čo ťa k tomu viedlo?
Ja som mal pri absolvovaní VŠMU veľmi dobrý rozbeh, prijali ma do SND, mal som podporu pedagóga, na doktorát som sa prihlási automaticky, chcel som ostať v kontakte so školou. Potom však prišli ponuky, kvôli ktorým som mal stále menej času, začal som sa obzerať niekam inam, ovplyvnili ma moje herecké skúsenosti natoľko, že som si nepripadal kompetentný chodiť do školy ako doktorand a odborný asistent a niekomu dávať rady ako hrať, ja som mal dosť starostí sám so sebou, až som postupne štúdium zanechal.
Čo máš na svojej práci najradšej?
Že je stále na čom pracovať. Že nikdy nedosiahnete pocit, že ste dosť dobrý, a že vás to uspokojuje. A to vás núti stále sa niekam vracať a stále sa niekam driapať.
Autor: Jana Horváthová, Autor fotografie: Martin Črep
Autor: Jana Horváthová, Autor fotografie: Martin Črep
Tagy: Ján Koleník Jana Horváthová
Súvisiace články:
Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči (8. 4. 2011) Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich (4. 4. 2011) Rozhovor: Príbeh z ulice II. už nie je manifest (29. 3. 2011) Rozhovor: Štefan Richtárech miluje divadlo nadovšetko (17. 3. 2011) Rozhovor: "Pôstu sa netreba báť" hovorí Anton Srholec (7. 3. 2011) Rozhovor: Elena Kolek Spaskov je výnimočná charakterová herečka (4. 3. 2011) Rozhovor: Denisa Bogdalíková spolupracuje s Richardom Müllerom na viacerých projektoch (1. 3. 2011) Rozhovor: Ondrej Šulaj približuje Ruda Slobodu svojimi spomienkami v Gazdovej krvi v Astorke (28. 2. 2011) Rozhovor: Oľga Belešová má rada svoje „uletené ženy“, baví ju to (27. 2. 2011) Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou (23. 2. 2011)
| ©2005-2024 Denník 24hodin |
Dobré Správy 24hodín
|
24 hodín v skratke
|
Webdesign by WEBkomplex.sk | |
SpravodajstvoMačka Správy Papierové palety Čo dnes, kultúra, párty |
||||