|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. marca 2011
Rozhovor: Elena Kolek Spaskov je výnimočná charakterová herečka
Elena Kolek Spaskov prišla do Bratislavy na prijímačky na herectvo ešte vo svojich osemnástich rokoch a uspela...
Zdieľať
Napriek tomu, že nevedela veľmi dobre po slovensky, pretože pochádza z Macedónska. Nemala to preto jednoduché, kým sa nenaučila výborne po slovensky. Dnes je to výnimočná charakterová divadelná herečka, ktorá opantá svojim podaním. V iných, ako charakterových postavách si ju ani nemožno predstaviť.
Elenka, pochádzaš z Macedónska a poznám ťa od tvojich študentských čias. Nebolo to vždy jednoduché, začleniť sa do slovenského kolektívu, ale podarilo sa ti naučiť sa krásne po slovensky a v slovenčine aj hráš...
To teda vôbec nebolo jednoduché. Problém nebol ani tak v tom začleniť sa do kolektívu, ale skôr popasovať sa so slovenčinou. Prvé dva roky na VŠMU boli najtažšie. Ale myslím si, že už som na tom trochu lepšie, alebo nie?
Tak, mám to štastie, vyhýbať sa stereotypným a fádnym postavám...Vďaka Bohu.
Čím to je, že dostávaš hlavne postavy pohnutých osudov? Neprežívaš to veľmi so svojimi postavami?
Možno aj preto, že aj ten môj je tak trochu pohnutý:)!
A či to prežívam so svojimi postavami? Niekedy až príliš.
Ale, pre mňa je to svojím spôsobom aj takou duševnou terapiou.
Aj preto milujem divadlo.
Pravdou však je, že od niektorých postáv si držím veeeľký odstup.
Inak to asi ani nejde. Tak, to je fajn. Máš doma budúcu školáčku. Dá sa zvládať herecké povolanie s materstvom?
Mám a je to môj poklad!
Vďaka rodine (nech žijú babky:))) a vzácnych ľudí, na ktorých sa vždy môžem spoľahnúť dokážem skĺbiť materstvo s náročným povolaním.
Ale aj také torpédo ako som ja, občas (teda často) odpadne do postele spolu so svojou dcérkou už po správach.
Niet sa čomu čudovať, poznám to. Ako si prežívala materskú. Pracovala si, alebo si si užívala voľno?
Užívala som si materskú až kým som nezačala mať pociť, že okrem koláčikov na pieskovisku nedokáźem už urobiť nič.
Tak som si urobila doktorát na VŠMU z pohybovej výchovy herca.
S divadlom som začala až keď dcérka nastúpila do škôlky.
Tak si sa ďalej vzdelávala a dnes je z teba aj pedagogička na Konzervatóriu. A, čo hovorí dcéra na maminkino povolanie?
Vôbec nič. Berie to ako samozrejmosť. Hrala so mnou, ešte keď som ju mala v brušku, tak čo iné jej zostáva:) Skôr mám problém hovoriť jej, že idem na skúšku, lebo automaticky sa pripravuje tam íst so mnou. Divadlo jej učarovalo.
Ako sa udržiavaš v kondícii?
Účinkuješ okrem „Prešporského“ aj v Arteatre...
Autor: Jana Horváthová
Elenka, pochádzaš z Macedónska a poznám ťa od tvojich študentských čias. Nebolo to vždy jednoduché, začleniť sa do slovenského kolektívu, ale podarilo sa ti naučiť sa krásne po slovensky a v slovenčine aj hráš...
To teda vôbec nebolo jednoduché. Problém nebol ani tak v tom začleniť sa do kolektívu, ale skôr popasovať sa so slovenčinou. Prvé dva roky na VŠMU boli najtažšie. Ale myslím si, že už som na tom trochu lepšie, alebo nie?
Že či, nikto by dnes nepovedal, že pôvodne nie si Slovenka...No, trápení bolo veru veľa. Dnes však máš za sebou nejednu charakterovú rolu...
Tak, mám to štastie, vyhýbať sa stereotypným a fádnym postavám...Vďaka Bohu.
Čím to je, že dostávaš hlavne postavy pohnutých osudov? Neprežívaš to veľmi so svojimi postavami?
Možno aj preto, že aj ten môj je tak trochu pohnutý:)!
A či to prežívam so svojimi postavami? Niekedy až príliš.
Ale, pre mňa je to svojím spôsobom aj takou duševnou terapiou.
Aj preto milujem divadlo.
Pravdou však je, že od niektorých postáv si držím veeeľký odstup.
Inak to asi ani nejde. Tak, to je fajn. Máš doma budúcu školáčku. Dá sa zvládať herecké povolanie s materstvom?
Mám a je to môj poklad!
Vďaka rodine (nech žijú babky:))) a vzácnych ľudí, na ktorých sa vždy môžem spoľahnúť dokážem skĺbiť materstvo s náročným povolaním.
Ale aj také torpédo ako som ja, občas (teda často) odpadne do postele spolu so svojou dcérkou už po správach.
Niet sa čomu čudovať, poznám to. Ako si prežívala materskú. Pracovala si, alebo si si užívala voľno?
Užívala som si materskú až kým som nezačala mať pociť, že okrem koláčikov na pieskovisku nedokáźem už urobiť nič.
Tak som si urobila doktorát na VŠMU z pohybovej výchovy herca.
S divadlom som začala až keď dcérka nastúpila do škôlky.
Tak si sa ďalej vzdelávala a dnes je z teba aj pedagogička na Konzervatóriu. A, čo hovorí dcéra na maminkino povolanie?
Vôbec nič. Berie to ako samozrejmosť. Hrala so mnou, ešte keď som ju mala v brušku, tak čo iné jej zostáva:) Skôr mám problém hovoriť jej, že idem na skúšku, lebo automaticky sa pripravuje tam íst so mnou. Divadlo jej učarovalo.
Ako sa udržiavaš v kondícii?
Kto pozná moju dcéru vie, že pri nej nepotrebujem žiaden tréning, aby som bola v kondičke. U nás v Prešporskom divadle je však tréning súčasťou každej skúšky.
Teraz skúšaš na Malej scéne STU nie jednoduchú hru, ako to ide?
Je to pre mňa nová skúsenosť pracovať s novým, ale výborným kolektívom, iným princípom/spôsobom, a hlavne s témou, ktorá je veľmi vzdialená mojim hodnotám .
Dúfam, že sa dokážem popasovať s mojou postavou.
Teraz skúšaš na Malej scéne STU nie jednoduchú hru, ako to ide?
Je to pre mňa nová skúsenosť pracovať s novým, ale výborným kolektívom, iným princípom/spôsobom, a hlavne s témou, ktorá je veľmi vzdialená mojim hodnotám .
Dúfam, že sa dokážem popasovať s mojou postavou.
Účinkuješ okrem „Prešporského“ aj v Arteatre...
Áno, Prešporské divadlo je mojou domovskou scénou, hrám tam už štvrtý rok. Hry: Pokušenie, Tretia farba Evy, Niečo málo o ženách, Dvere sú moje srdcovky. Moji kolegovia sú zároveň mojími priateľmi. Je to vzácnosť pracovať v takej atmosfére.
V Arteatre učinkujem v hre Dom Bernardy Alby.
V Arteatre učinkujem v hre Dom Bernardy Alby.
Čo film?
Čakám na tú správnu chvíľu.
Čo ťa láka najviac?
Najviac??? Cestovať s mojou najväčšou láskou-mojou dcérkou.Čo ťa láka najviac?
Autor: Jana Horváthová
Súvisiace články:
Rozhovor: Denisa Bogdalíková spolupracuje s Richardom Müllerom na viacerých projektoch (1. 3. 2011)
Rozhovor: Ondrej Šulaj približuje Ruda Slobodu svojimi spomienkami v Gazdovej krvi v Astorke (28. 2. 2011)
Rozhovor: Oľga Belešová má rada svoje „uletené ženy“, baví ju to (27. 2. 2011)
Rozhovor: Sólistka Linda Ballová sa učí aj cudzie jazyky s ľahkosťou (23. 2. 2011)
Rozhovor: Študenti VŠMU sa rozhodli divadelnému divákovi povedať viac (20. 2. 2011)
Nikita Slovák: „Uznávaný aj zatracovaný“... (19. 2. 2011)
Rozhovor: Sisa Michalidesová je človekom, ktorého choroba nezlomila (8. 2. 2011)
Rozhovor: Judita Hansman vo svojom tíme víta talenty (5. 2. 2011)
Rozhovor: Peter Pavlac dokáže s textom čarovať (24. 1. 2011)