Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

13. septembra 2013

Rozhovor: Dramaturgička Darina Abrahámová prešla skúškou ohňom, ale vníma ju ako prospešnú „Rastie každou novou výzvou“...



Darina Abrahámová – nielen, že sa predstavila „trochu inak“, ako hosť Adely Banášovej v jej programe v závere uplynulej sezóny, ale je aj človekom, ktorý je otvorený voči novým podnetom a ľuďom...



Zdieľať
Darina Abrahámová Staronová dramaturgička Činohry SND stojí za mnohými výnimočnými titulmi v „Národnom“, ako i ďalšími mimo neho... Táto veselá a plnokrvná žena, ktorá sa nebojí ničoho nového, prešla ohňovou skúškou, no aj tú vníma ako prospešnú pre vlastný rast... 
 
Čo ste v novej sezóne pripravili pre divadla chtivých návštevníkov, ktorí chcú mať prehľad o dianí v SND?
 
Podarilo sa nám už pred začiatkom sezóny vydať kompletnú Ročenku SND , ktorá mapuje celý aktuálny repertoár všetkých troch súborov (Opery, Baletu aj Činohry) a ponúka aj komplexnejší prehľad nových titulov nastupujúcej sezóny, ďalej zoznam ostatných projektov SND a o. i. aj dlhodobejšie hracie plány Opery a Baletu. Je to publikácia, ktorá na svojej aktuálnosti nestratí aj vďaka fotografiám...Ide o reprezentačný a zároveň praktický viacjazyčný materiál, ktorý sa dá porovnať s obdobnými produktmi významných európskych divadiel...
 
Vrátili ste sa pracovať do Činohry SND po niekoľkých sezónach dramaturgického pôsobenia v iných divadlách...
 
Áno, návrat „domov“ po obohacujúcej návšteve v Mestskom divadle Žilina bol, našťastie, pokojný . Minuloročná sezóna bola v dobrom zvláštna tým, že prišlo k preberaniu vedenia činohry bez nejakých napätí...Štafeta bola odovzdaná do rúk režiséra Romana Poláka v nadväznosti na plány predošlého riaditeľa Emila Horvátha. My ostatní z tímu sme sa v spolupráci s marketingom  snažili čo najviac „ ošetriť“ a od prezentovať tieto plány a samozrejme, pokiaľ sme figurovali v inscenačných kolektívoch, participovali sme na jednotlivých tituloch aj kreatívne. Myslím si, že sa nám uplynulá sezóna všetkým podarila napriek tomu, že nebola štandardná...
 
Vy ste s dramaturgiou v „Národnom“ zrástli už po ukončení  štúdia na VŠMU...
 
V národnom divadle nie je výnimočné, že tu ľudia pracujú a tvoria celé desaťročia, žijú a rastú s touto výnimočnou inštitúciou...Aj ja som svoj kariérny rast v tomto prostredí vnímala ako prirodzene postupný...Najskôr som robila lektorku dramaturgie, potom na skrátený úväzok, neskôr plnohodnotne už ako dramaturgička, prišlo obdobie, keď som v čase šéfovania Martina Hubu bola šéfdramaturgičkou... Moja orientácia na tituly, ktoré v drvivej väčšine ešte neboli na Slovensku uvedené, na hry s neobvyklými témami, systematické objavovanie a predstavovanie dramatikov a dramatičiek najmä z anglofónnej proveniencie...neľahké presadzovanie súčasných domácich autorov... To všetko malo svoj význam a prinieslo mi to vnútornú satisfakciu. Našťastie  sa ešte necítim v bilančnom režime a aj ten čas, ktorý som strávila v Žiline, ma znovu naštartoval a potvrdil, že nové, súčasné témy majú zmysel a fakt, že aj pre nás dovtedy neznámy autor či autorka môžu novou témou a jej stvárnením zaujať a povedať niečo zásadné, je inšpirujúca cesta.
 
Ako ste „si sadli“ so staronovým riaditeľom Romanom Polákom?
 
Poznáme sa ešte od stredoškolských čias, vďaka amatérskemu divadlu. Roman neznáša gýč a povrchnosť ani v prezentovaní akýchkoľvek, a teda aj pracovných vzťahov...Jeho iróniu aj sebairóniu treba dešifrovať, raz intelektuálne inokedy intuitívne. Ako režisér vie, čo chce, má názor aj imagináciu a zvláda byť aj prísne racionálny riaditeľ, pokiaľ ide o napĺňanie vízií, v ktorých má jasno. A občas je sám vo svete, do ktorého nemá zmysel vnikať...Znášame sa a verím, že nie bezdôvodne a v prospech plánov a diania vôkol nás. Osobne ma teší, že sa nám všetkým spoločne podarila reštartovať vlna diváckeho záujmu a viem, že Polákovi ide rovnocenne aj o ponúkanú a prijatú hodnotu ...Verím, že éra škandálikov a veľa ráz aj opodstatnene zverejňovaných problémov z prostredia vedenia SND už je pasé, atmosféra sa vylepšila,  média zmenili rétoriku, a aj preto sa divák vracia...Samozrejme, že najdôležitejší je a zostane divadelný zážitok, ktorý právom kultúrna verejnosť očakáva...Je príjemné zistiť, že napr . takmer päťhodinové predstavenie Karamazovovcov patrí medzi najnavštevovanejšie.... Nám v činohre veľmi záleží na pravidelných návštevníkoch, ktorý sledujú všetky nové premiéry, a teda postupný trend aj tvorbu divadelných umelcov v kontexte. Preto sme radi, že sa o. i. revitalizuje abonentný systém, na publikum musíme myslieť ešte intenzívnejšie, preto pripravujeme edukačné aktivity, začala fungovať nová komorná scéna so špecifickými typmi programov Modrý salón...A bude toho viac.
 
Spoločne s vami odišiel svojho času aj Peter Pavlac. Bude aj on pripravovať niečo pre SND?
 
Pokiaľ viem, rátame s ním ako s dramatikom v Modrom salóne, kde plánujeme cielene oslovovať  slovenských autorov, ktorí by písali priamo na telo našich hercov komorné hry...Hráme Petrovu dramatizáciu pod názvom Bratia Jurgovci a prizvali sme ho ako dramaturga do medzinárodného projektu Umenie starnúť. Roman Polák razí politiku otvorených dverí a podporovania talentov , ale nie iba začínajúcich umelcov, vždy však v tom hľadáme nejaký nový impulz. Napríklad ideme uvádzať slávne diela svetovej klasiky, ale v nových adaptáciách : Madam Bovary, Jana Eyrová, Boodenbrookovci...rodiny s deťmi by mala potešiť rozprávka Ľubomíra Feldeka Ako sa Lomidrevo stal kráľom...Na veľkej scéne sa predstavia aj renomovaní režiséri mladšej strednej generácie ako Edo Kudláč a Marián Amsler...Podporujeme proces generačných výmen, ale nie samoúčelne, nech je aj procesom formulovania nového pohľadu na večné či dôležité témy, preto projekt Desatoro, v ktorom sa desať režisérov a režisérok  predstavia so svojím slobodným názorom na zvolenú tému. Našou prvoradou úlohou nie je bezducho zabávať, ale hľadať zmysluplnú spoločnú reč s divákom bez ohľadu na žáner a nebáť sa aj tých podstatných otázok.
 
Nechýbajú ani edukačné projekty a komunikácia s mladým divákom...
 
Naša lektorka dramaturgie Miriam Kičiňová a manažérka Kristína Letenayová majú k tomu blízko, robia vzdelávacie programy a prehliadky so spontánnou chuťou, školy si čoraz viac   zvykajú a využívajú aj opätovne možnosti, ktoré im ponúkame. Žiaci a študenti môžu navštíviť zákulisie, stretnúť hercov...Veľa závisí aj od ochoty a nadšenia  pedagógov...Rovnaká ponuka však platí aj pre seniorov, hoci dôraz kladieme predsa len na mladého diváka, ktorý ešte nemá vypestovanú potrebu žiť s divadlom.
 
 Blíži sa divadelná Nitra a nebude chýbať ani SND...
 
Sme pozvaní s inscenáciou hry E.Jelinek Rechnitz, ktorá mala skvelé prijatie u kritiky a veríme, že aj účasť na výberovom zahraničnom festivale a nominácia v kategórii najlepšia scénografia sezóny (D. Jařab) zvýšia a udržia jej divácku atraktivitu. Mimochodom, Činohra SND má najviac nominácii v rozličných kategóriách ocenenia Dosky...Ale v tých najdôležitejších máme šancu zabodovať o rok...
 
Spomínali sme už zahraničné kontakty...Ako je im naklonený riaditeľ Roman Polák?
 
 Výrazne ich chce podporovať a zveľaďovať. Prvým veľkým úspechom bolo to, že sme boli zaradení do programu putovného festivalu Európskej divadelnej konvencie (ETC) Europe Spring Tour...Mali sme tu na návšteve veľa divadelníkov zo sveta a myslím si, že sme si s Oresteiou hanbu nespravili. V  nemeckom  Theater heute sa o našom divadle dopodrobna písalo, čo je ojedinelá udalosť, nespomínam si,  že by  o SND vôbec predtým v tomto prestížnom divadelnom  časopise bola zmienka....Prijali sme aj pozvanie slávneho berlínskeho divadla Deutsches Theater, aby sme partnersky participovali na  projekte Umenie starnúť, považujeme to za skvelú šancu zviditeľniť sa témou, s ktorou sme sa tak či tak mali v pláne vyrovnať. Na naše prekvapenie  prvé plody naštartovanej novej, resp. znovu iniciovanej diplomacie  prišli čoskoro, nie sú to ešte zďaleka výsledky, ale nesmierne nás to povzbudilo....Napokon je povinnosťou Národného divadla  prezentovať našu kultúru v zahraničí, hoci to vyžaduje extra finančnú pomoc, hľadáme ju aj u sponzorov, oslovujeme ich...Podstatné však je, že sme rešpektovaní a že s nami partnerské divadlá zo zahraničia začali viesť dialóg o budúcich kontaktoch.
 
Aj vy sama prezentujete divadlo i seba v zahraničí...
 
Keď mám príležitosť , rada sa toho chopím...najďalej som sa dostal robiť workshop do Japonska, ale systematicky sa takýmto aktivitám nevenujem, hoci ma lákajú ako aj réžia, ktorú som si s chuťou vyskúšala. Naposledy som mala príspevok v Londýne v slávnom Young Vicu, pri príležitosti stretnutia britských divadelníkov, ktoré sa konalo na počesť významnej divadelníčky Jenny Harris. Mám britskú divadelnú kultúru, sociétu a atmosféru rada, pokiaľ vychádzam zo svojich osobných skúseností. Navonok formálni neznášajú vnútorný formalizmus, ide im o vec, ak ich zaujmete, prídu za vami, chcú debatovať, pýtajú sa, tešia sa z vašich úspechov, ktoré si doma ani poriadne neuvedomujete...Pre mňa je britská kultúra príťažlivá...Fascinuje ma ich stále špecifický zmysel pre humor, demokratické princípy v  spoločnosti, angažovanosť a viera v angažovanosť pre veci verejné, radosť z intelektuálneho objavovania...Divadelníci sú tam skromní a otvorení, dokážu uvoľnene a prajne komunikovať...Čo je zaujímavé, Anglicko, ktoré bolo tak trochu seba stredné, sa otvára klasike, majú veľa Čechova, Strindberga, Ibsena...Do značnej miery však klasikov nanovo adaptovaných a moderne inscenovaných, v prvom rade však v dobrom použitých na aktuálnu výpoveď. Nehanbia sa, že im na sebe a na súčasnosti záleží. My to stále dávame najavo akousi rezignovanou okľukou. Rada by som sa v tomto mýlila. A ešte radšej by som to pomáhala zmeniť.

Autor: Jana Jurkovičová, Autor fotografie: Martin Črep

   Tlač    Pošli

   

Súvisiace články:


 Rozhovor: Divadelná hra-be-ce-da ako recept na tvorivosť (30. 7. 2013)
 Rozhovor: Herečka Elena Kolek-Spaskov nás prezentovala vo Francúzsku... (29. 7. 2013)
 Rozhovor: „Musí mať sociálny rozmer, inak pre mňa nemá zmysel“, hovorí o svojej tvorbe autorka a teatrologička Anna Grusková (28. 6. 2013)
 Rozhovor: Večný manžel – súboj manžela a milenca v jednej osobe – “ nový Dostojevskij na scéne Malej scéne STU (27. 6. 2013)
 Recenzia a rozhovor: Ťažký týždeň „ Venusshe“ pre násťročných ako aj ich rodičov (3. 5. 2013)
 Rozhovor: Matkina guráž je spojením hereckej a inscenačnej zručnosti na javisku (11. 4. 2013)
 Rozhovor: Pre dramaturga a dramatika Petra Pavlaca je dramatizácia próz dobrodružstvom (8. 4. 2013)
 Rozhovor: Herečka Zuzana Martinková-Znášiková žije na striedačku v Kanade a na Slovensku. (2. 4. 2013)
 Drotárka Anna Valterová: „ Pokúšam sa živiť nekonvenčným spôsobom“... (25. 3. 2013)



nasledujúci článok >>
Google Street View má v ponuke už aj Galapágy
<< predchádzajúci článok
Dan Bárta vydáva nový album Maratónika