Rozhovor: Do Staromestského klubu zavíta rozprávková krása

Divadlo poézie a naplneného ticha, akým je Ticho a spol. má  za sebou už nejeden úspešný titul. Hoci ani v predchádzajúcich mesiacoch neobchádzalo detského diváka, ako to aj bolo v týchto priestoroch dobrým zvykom, teraz zamierilo do iných vôd, a to nielen z dôvodu

pestrosti repertoáru....

 

V Staromestskom klube 10 x 10 na Školskej sme sa rozhodli vrátiť k tradícii niekdajšieho Divadla a.ha. a hrať pravidelne – každú nedeľu o 14,30 pre detského diváka a ponúknuť mu inscenácie, ktoré inde v Bratislave neuvidí, to by som rada zdôraznila!...

Prvou premiérou (26. februára o 14,30) bude spolupráca dvoch nezávislých divadiel naše TICHO a spol. a Prešporské divadlo titul Končérto dy komediánty (fantástyko klauniády), je to rozprávka o troch klaunoch, ktorí v skutočnosti ani klaunmi nie sú.

 

Ide teda aj o akési pragmatické a praktické dôvody, keď si tieto dve divadlá, podotýkam autorské a kultové, spoja svoje cesty...

 

Nenazvala by som to pragmatickými, skôr si myslím, že dialóg a porozumenie medzi divadelníkmi sa musí rodiť postupne, rovnako, ako medzi ľuďmi, a v tomto prípade sa ukazuje, že dialóg funguje a chce pokračovať. To je vzácnosť a rarita!

Členku Prešporského divadla Juditu Hansman sme oslovili hosťovať do našej „ticháckej“ inscenácie pre dospelých – Izrafel alebo Cúvanie do pamäti, ktorú sme premiérovali v novembri 2011. Dobré skúsenosti, myslím, že z obidvoch strán viedli k rozhovorom, ako by sme mohli spolupracovať ďalej, a tak sa zrodil nápad klauniády pre deti, ktorú by pre TICHO a spol., resp. Staromestský klub 10 x 10, kde pôsobíme, pripravilo Prešporské divadlo. Teda akási „skupinová hosťovačka“... Dúfam, že sa kolegom u nás bude páčiť!

Aké boli vlastne požiadavky zo strany Ticha a spol. pri pomenovávaní a vyhraňovaní predstáv o budúcom projekte...

 

Vlastne len jediná, a rovnako to bolo aj z druhej strany: dohovorili sme sa, že každý si musí zachovať svoju poetiku... a tak vznikne pestrosť, ktorú potom môže divák, v tomto prípade detský divák oceniť.

Mohla by si popísať proces, akým rozprávkové predstavenie prešlo od svojho počiatku?

 

To je skôr otázka na tvorivý tím Prešporského divadla, teda režiséra Ivana Blahúta, scenografa Jana Kocmana a hercov Juditu Hansman, Elenu Kolek Spaskov, Štefana Richtárecha či Gabriela Tótha... Ja im, ako pozývajúci dramaturg, verím.

No, a prečo práve Prešporské divadlo, to by ma zaujímalo? Je to aj o kvalitách?

Ako som už vyššie spomenula, je to o ľudskej a tvorivej komunikácii, spôsobe videnia a cítenia divadla a možno trochu aj o potrebe dialógu medzi nezávislými profesionálnymi divadlami...

"Prešporské" veľmi často používa pohybové zdatnosti svojich hercov, bude aj to na doskách Staromestského klubu 10X10? Bolo by to zaujímavé, čím by vaše divadlo poézie získalo aj nový rozmer, nielen duchaplného slova...

 

Hej, hej, poézia má mnoho tvárí, teším sa na Prešporské divadlo...

Na javisku Staromestského klubu sa však objavia aj ďalšie rozprávky...

Áno. Z divadlom PIKI som sa dohovorila, že budú u nás hrávať svoju inscenáciu Keď mam nie je doma, ktorá sa stane rovnako akoby našou inscenáciou v tom slova zmysle, že inde v Bratislave ju nebude možné vidieť.

– No a tento repertoár chceme vždy z času na čas osviežiť hosťovaním iných divadiel, rozbehnuté sú rozhovory s Starým divadlom v Nitre, kde by som sa tešila hosťovaniu ich inscenácií ako je text na motívy nonsensových básní Edwarda Leareho Koľko jahôd rastie na mori? alebo hry rovnako na motívy básní Juliana Tuwima : Cesta do krajiny TUWIM – hravá poézia pre deti plná fantázie a poetiky režiséra Ondra Spišáka,, čo si viac môže rodič – divák priať?!...

Projekty divadla Ticha a spol. však už zaujali rady násťročných... Ide teda aj o akýsi výchovný proces svojho diváka z tvojho hľadiska?

 

Skôr by som to nazvala – zapĺňať biele miesta na kultúrnej mape Bratislavy. A divadlo na podkladoch poézie, či dokumentárnej literatúry, toho v Bratislave skutočne nie je veľa. A keď sa aj objaví, napríklad Divadlo Aréna, tak to je pre iného diváka, určite nie komorné divadlo a dialóg uprednostňujúceho diváka...

Mám pocit, že ide o dobrý základ dlhej tradície, nemám pravdu?

Keby si mala pravdu, nič viac by sme si ako divadelníci nemohli priať...