Rozhovor: Divadelná hra-be-ce-da ako recept na tvorivosť

 

 

Platforma 11+ bol medzinárodný projekt 13 krajín Európy, hlavným garantom bolo nemecké divadlo pre mladých v Drážďanoch a Drama theatre v Drammen pri Oslo v Nórsku. Konal sa od r. 2009. Cieľom projektu bolo vytvoriť priestor pre tvorivé písanie tínedžerov a tínedžeriek v divadlách, mimo zóny školy a vzdelávacieho systému. A rovnakým dielom priestor pre európskych dramatikov a dramatičky, aby písali pre danú vekovú kategóriu a venovali sa ich názorom a pohľadu na svet. Časť vzniknutých prác bola uvedená v divadlách ako scénické čítania, alebo inscenácie. Mnoho hier vyšlo knižne v edícií projektu Platforma 11+ (viac www. platformaplus.eu). Na záver projektu sa uskutočnila spoločná produkcia 13 tímov a vzniklo predstavenie FACE ME o pocitoch mladých ľudí v troch verziách, premiérovalo sa na festivale Skupova Plzeň 2012. Jedna z verzií sa hrala aj u nás, na festivale Bábkarská Bystrica 2012 v podaní hercov a herečiek z Holandska, Anglicka, Talianska a Slovenska. Súhlasím s tým, že sa jednalo a jedná o nový pocit z divadla. O znovuobjavenie divadla a divadelného sveta tínedžermi a tínedžerkami. Súčasne to bol prvý krok na ceste k aktívnej tvorivosti, v zmysle: kto, keď nie ty a kedy, keď nie teraz? Skús a skúšaj. Mysli, vymysli, premysli si. Hraj sa inak ako na počítači. Fantázii sa medze nekladú a tvorivé písanie je presne o tom.

 

 

 

Môžeme to takto označiť, ale dôležitejšie ako „výchova“ boli skúsenosti, zážitky zo stretnutí, z návštevy divadla, nový postup v komunikácií. Iné neotrepané impulzy pre deti, respektíve zmena zaužívaných pravidiel napr. pri práci so slovom, so zmyslami, s fantáziou... a pod., a spolupráca s profesionálnymi divadelníkmi, čo býva výnimočné. Komunikácia medzi tínedžerom/rkou a dospelým u nás ( konkrétne v BDNR v Banskej Bystrici) nebola založená na získaní overených vedomostí a informácií o jazyku, divadle, písaní a pod., ale na procese, ktorým sa rozvíjajú pozorovacie zručnosti, mentálne, psychické a tvorivé daností dieťaťa s dôrazom na jeho individualitu. Okrem toho, deti v tomto veku, nad 11 rokov, už sú vychované a socializované a nesú v sebe, s prepáčením, všetko zlé i dobré, čo im spoločnosť a rodina naložila... Preto váham, či to označiť ako výchovný princíp, dohodneme sa hádam na tom, že to bol a je istý typ neformálneho vzdelávania, pretože to prebiehalo a prebieha mimo školy a mimo pedagogických pracovníkov. Pre mňa sú tieto stretnutia nesmiernym oživením, sú postavené na ludickom princípe komunikácie, na hre so všetkými prvkami/zmyslami/vnemami/ umeniami okolo nás a v nás.

 

 

 

Myslím,že na túto otázku by lepšie odpovedali v Divadelnom ústave v Bratislave, ktorý bol garantom projektu za Slovensko a to konkrétne riaditeľka Vladislava Fekete, alebo Katarína Ďurčová a Dária Fehérová, obidve boli projektovými manažérkami Platformy 11+ počas jej štvorročného trvania. Pokiaľ viem, na začiatku bolo v projekte šesť divadiel (napr. DAB Nitra, BD Žilina, SND Bratislava, aj Bibiana a iné), na tohtoročnej prezentácii na Junior dni na festivale Dotyky a spojenia 2013, sa predstavili tri dielne tvorivého písania: BDNR Banská Bystrica, SND Bratislava a súkromného konzervatória v Martine. 

Je potenciál v mladých ľuďoch. Rozumejú ešte druhému plánu textu, jeho výtvarnosti a plasticite?

 

Samozrejme. Tí, ktorí chcú, to dokážu. Nie je rozdiel medzi nami a „nimi“. Väčšina detských a tínedžerských prejavov je tvorivá. Nepoviem nič nové, tvorivosť má v sebe každý človek, bez ohľadu na vek, rasu, pohlavie a pod., závisí len od okolností a od osobnosti.

 

 

Ku knihe ma inšpirovali v Divadelnom ústave (konkrétne riaditeľka Vladislava Fekete a Dominika Zaťková), keď videli prezentáciu našej dielne tvorivého písania na Junior dni, už spomínaného festivalu Dotyky a spojenia, myslím, v r. 2011. Spolu s našimi hercami a herečkami sme uviedli časť zo scénického čítania Pre teba všetko, v ktorom sme interpretovali, čo naši tínedžeri a tínedžerky napísali v tom roku a tiež sme trochu poodhalili, o čom sú naše stretnutia na tvorivom písaní a ako pracujeme. Táto „naša“ metóda ich zaujala a vzápätí prišiel návrh na napísanie knižky. Po roku príprav vznikla Divadelná hra-be-ce-da o tvorivom písaní v divadle, o tom ako sa pohrať s nudou a trochu aj o remesle pri písaní divadelných hier. No, najmä knižka o tom, ako tvorivo vnímať svet a nechať sa ním inšpirovať. Ponuka ma spočiatku zaskočila, musela som si utriediť „ postoje i moje postupy“ , avšak vďaka tomu sa mi zrazu otvorila brána do priestoru rôznych škôl a metód kreatológie pre deti i pre dospelých. Nesmierne obohacujúci priestor. Teší ma aj to, že v knižke sú uvedené práce viacerých detí, ktoré navštevovali tvorivé písanie v r. 2010 – 2012. Sú dôkazmi netuctovej detskej kreativity.

 

 

 

Je to hra – be – ce – da. Aby sa hrala, potrebuje svojich hra – be – ce – dá- rov a hra – be – ce – dár – ky. Je to anti – agingová hra.

 

 

 

Záludná otázka. Mali by sme ovládať remeslo ( dramatické i jazykové zručnosti, mať o tom isté vedomosti) a pre tvorivé písanie (napr. drámy, poézie, prózy a atď.) je nevyhnutný talent. A keď človek vie, čo chce povedať, prečo, komu to hovorí, a dokonca vie ako to spracovať, tak nič nie je ťažké. Inak povedané, všetko sa dá.

 

 

 

Podľa toho, čo považujete za „ bezproblémovú“ prácu. Každé dieťa je iné a každé má svoj svet, do ktorého v rámci hry vstupujeme a ono zase zo svojho sveta vystupuje, odhaľuje sa, preto prirodzene dochádza k rôznym náladám, názorom a prejavom... Práve ludickosť (hra, hravosť) dokáže animozity harmonizovať a kladne rozvíjať. Avšak dobrú náladu a priaznivé prostredie treba najskôr vytvoriť. A to závisí od všetkých zúčastnených. Pre mňa bizarným bolo, keď na úvodnom stretnutí deti ostali šokované, že na tvorivom písaní budú fakt písať... Alebo že treba čítať knihy a hry. Na oplátku, na záver stretnutí pred prázdninami, už mali nachystané ceruzky a čakali, čo im hra/stretnutie prinesie... Alebo sa pýtali, čo majú v lete prečitať. Dve z našich dievčat sa veľmi úspešne umiestnili v súťaži pôvodnych hier napísaných mladými ľuďmi do 18 rokov „ Dramaticky mladí“ , konkrétne Katka Kováčová s rozprávkou Záchrana jahodovej jahody (r. 2011, 2. miesto) a Lucka Jaďudová s hrou Diagnóza Puškin ( r. 2013, 2. miesto). Jeden rok (r. 2012) napísali hry všetky deti zo staršej skupiny tínedžeriek, vznikli štyri veľmi zaujímavé výpovede. Práca v obidvoch skupinách ( staršie a mladšie deti) bola vždy nevšedná, i keď nikdy nie bezproblémová. Všetky deti prejavili tvorivý a osobnostný rast, ibaže nie každé z nich vydržalo. Ostali tie decká, pre ktoré to má vnútorný zmysel. Celkom navštevovalo tvorivé písanie viac ako dvadsať detí, z nich pokračuje deväť. Dve dievčatá, Katka a Lucka, ktoré som už spomínala, navštevujú tvorivé písanie od začiatku.

 

 

V prvom roku projektu sme pracovali s konkrétnymi zanietenými učiteľkami, s ktorými sa vzájomne poznáme, pravidelne chodia s deťmi do divadla, vďaka nim sme našli žiakov/žiačky, čo mali podľa nich predpoklady na písanie a o ktorých vedeli, že budú mať záujem prísť do divadla „ po škole“, na niečo s takým divným názvom ako - tvorivé písanie. Koncom sezóny (viackrát za sebou) sme v divadle pripravili s hercami a herečkami scénické prezentácie prác detí pre verejnosť, niektoré spolu s nami hrali deti... A tento rok sa deti v sprievode rodičov hlásili samy.

 

 

Bezprostredne, v súvislosti s touto témou, ma čaká krst knihy Divadelná hra- be- ce- da, začiatkom októbra. Divadelný ústav potvrdil, že napriek skončeniu medzinárodného projektu Platforma 11+, tvorivé písanie pre deti a s deťmi bude ušľachtilo ( tzn. finančne i organizačne) podporovať i v budúcom roku. Takže, verím, že ešte čosi životodarné (na – od - ) vy – hra- be- me zo sveta okolo nás.