 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
28. apríla 2011
Rozhovor: Darina Abrahámová, herečka a dramaturgička s človečenskou tvárou
Herečka a dramaturgička Darina Abrahámová je výnimočná svojim komediálnym herectvom a zmyslom pre realistické podanie postáv.
Zdieľať
Herečka a dramaturgička Darina Abrahámová je výnimočná svojim komediálnym herectvom a zmyslom pre realistické podanie postáv. Diváci ju roky poznajú tak z javiska Radošinského naivného divadla, ako aj z GUnaGU. Keď sa SND sťahovalo do novej budovy, svoje rozbehnuté herecké aktivity vedome obmedzila a plne sa oddala svojej dramaturgickej práci, pretože v tomto náročnom období pôsobila ako šéfdramaturgička v Činohre SND pod vedením Martina Hubu a neskôr najmä Romana Poláka. Ako jediná bola dokonca ochotná prehovoriť v čase, keď dnešné vedenie SND interných režisérov a dramaturgov aj v Činohre prepustilo s absurdným odôvodnením, že ide o „sovietsky model“... Jej slová zazneli úderne a pravdivo. Dnes však nemá prečo ľutovať svoj odchod a ani sa nemá prečo ponosovať, pretože rovnako kvalitne sa dá pracovať aj v radoch Mestského divadla v Žiline. Presvedčili sme sa o tom práve v národnom, kde Žilinčania nedávno hosťovali s najnovšou premiérou Idiot. Pred vypredanou veľkou sálou a so záverečným poďakovaním divákov po stojačky. O živote mimo Bratislavy, ako aj o tom, čo si na človeku a divadle Darina Abrahámová cení najviac, napovie nasledujúci rozhovor.
Nedávno sa na stránkach 24hod.sk objavili riadky o Goldbergovských varáciách v Mestskom divadle DPOH, kde ste sa predstavili aj vy v postave “pani Mopovej”, veľmi milej a komediálne ladenej. Je to pre vás akýsi návrat do “starej činohry”?
Ponuku zahrať si na javisku v Taboriho hre som prijala rada. Georga Taboriho som vždy obdivovala ako človeka a dramatika. Jeho grotesku Mein Kampf sme dokonca uvádzali v SND pred niekoľkými rokmi, čo bolo na vtedajšiu dobu veľmi odvážne, a dokonca sme mali vtedy Malú scénu pomaľovanú hákovými krížmi... S pánom Taborim som komunikovala osobne, no na premiéru z neďalekej Viedne spoza ostnatého drôtu nemohol prísť kvôli zdravotným komplikáciám. Hrať v jeho Goldbergovských variáciách je pre mňa akousi novou skúsenosťou a môžem tu uplatniť práve to, čo som v duchu klasika svojim kolegom aj žiakom rada teoreticky hovorila...teda, že niet malých rolí... Chcem a musím to dokazovať vždy, keď ako Mopová začínam predstavenie s vedrom v ruke a vnútri mi sebaironicky prebleskuje hlavou: Super, odchádzala som z DPOH ako šéfdramaturgička a vrátila som sa na dosky bývalej Činohry SND ako upratovačka a divadlo milujem stále rovnako....Aj bez nad sádzky- to je lekcia pokory. A ešte som sa presvedčila, že hrať dobre malú rolu môže byť naozaj ťažšie ako upútať v tej väčšej.
Dnes pôsobíte ako dramaturgička v Mestskom divadle v Žiline, čím SND stratilo jednu skvelú umelkyňu cítiacu už dopredu kvalitu hry, a naopak, Mestské divadlo Žilina je o vás bohatšie. Čím vás pripútalo, pretože, keď o ňom hovoríte, vo vašom hlase je cítiť hrdosť a lásku k nemu, čo som pochopila pri rozhovore, keď prišla reč na poslednú premiéru, Dostojevského Idiota…
Žilina je mladé a moderné divadlo. Ja nepatrím k tým, čo si myslia, že po mojom odchode sa už v Činohre SND nebudú robiť rovnako kvalitné hry ako pred ním. Ale presadiť zásadnú revitalizáciu hereckého súboru tam skôr či neskôr bude potrebné. Na žilinskom divadle sa mi páči novátorstvo, moderna a odvaha nastoľovať kvalitné, provokatívne súčasné hry so zásadnými témami. Je tam mladý kolektív a vekový priemer je možno iba 25rokov. Prichádzajú noví a noví poslucháči, ľudia sa obmieňajú, energia cirkuluje... Teším sa, že v Mestskom divadle Žilina na budúcu sezónu uvedieme iba slovenské hry napísané priamo pre tamojších divákov a náš súbor. Umelecký šéf, skvelý režisér Edo Kudláč aj riaditeľka Martina Jesenská sa na nové hry tešia a celý projekt maximálne podporujú. V Žiline sa črtá zaujímavé kultúrne podhubie, roky sme občanov tohto mesta ľutovali, že žijú v politicky vyostrenej až konfrontačnej atmosfére s nepísanými pravidlami miestnej oligarchie. V posledných rokoch na seba upozorňuje viac Žilina športová a kultúrna. Svojich divákov má Stanica Zárečie, Bábkové divadlo,hosťom sa tešia diváci v Dome kultúry a aj Mestské divadlo sa popri festivalových trofejach môže pochváliť vzostupom diváckej obce, ktorá si na intelektuálnu náročnosť a zaujímavú divadelnosť viacerých výborných inscenácií „zvykla“..... Myslím si, že je dobré občas opustiť bratislavocentrizmus a zaujímať sa, o čom je život aj inde...
Koniec koncov aj veľmi zaujímavá a známa hra, ktorá už síce mala minulý rok svoju derniéru v SND Valčík náhody, najskôr uzrela svetlo sveta v Trnave a až potom v Bratislave.
Ja si dokonca pamätám, keď som začala študovať na strednej škole v Bratislave, že aj tu „vymieral divák“. Predstavenie Zbohom ľudia malo v hľadisku len štyri na polovicu naplnené rady...
Máte asi na mysli časy po Nežnej revolúcii, kedy divácka pozornosť smerovala skôr do politiky a neskôr do súkromných médií a ich realitných šou- programov. To sa behom jednej sezóny zmenilo, a naozaj sa tento dočasný zmätok a príčiny krátkeho prepadu dali zobjektivizovať. Oveľa zarážajúcejšie a horšie však je, že sa súčasnému vedeniu SND podarilo znížiť návštevnosť v Činohre SND o desať percent za jeden jediný rok, a to je pravdepodobne len počiatočný trend... Nuž, pod takýto historický rekord by som naozaj nechcela byť spolu podpísaná.
Čo konkrétne pripravujete v budúcnosti, teda na najbližšiu sezónu, ktorú už máte vy sama pod palcom?...
Začneme objednanou hrou jubilujúceho rodáka zo Žiliny Ľubomíra Feldeka . Pracovne sa volá Stalin v Žiline a je naplánovaná na otvorenie sezóny. Spolupráca s domácimi autormi bude pokračovať dramatickými textami slečny Zakuťanskej, pána Klimáčka a pána Horáka. Kým sa rozprávame, naši autori finalizujú...Dokopy to bude akési slovenské puzzle, hry nenásilne postupne zmapujú dopad veľkých dejín od druhej svetovej vojny až po súčasnosť na naše vonkoncom nie iba malé životy... s úsmevom či pochopením, vážne aj odvážne si, dúfam, pripomenieme , čo sa s nami v ostatných rokoch dialo, a že neraz išlo aj o holý život pod budovateľsko-normalizačnou taktovkou...a v akom rytme tancujeme dnes? ... Snáď sa o nás dozvieme viac, divadelne sa pozastavíme aj zabavíme...mám nevyskúšané veci jednoducho rada a ešte radšej som, keď diváci sú práve na tie nové hry zvedaví, lebo ide aj či najmä o ich životy. Považujem to za prirodzené a verím, že sa to stane v slovenskom divadle aj samozrejmé.
Autor: Jana Horváthová
Súvisiace články:
Rozhovor: Dni Astorky v Prahe dopadli nad očakávania (22. 4. 2011) Rozhovor: Roman Pomajbo - konštanta optimiznu a dobrej nálady (16. 4. 2011) Rozhovor: Ján Koleník dokáže zahrať tak drsňáka, ako aj svätého (9. 4. 2011) Rozhovor: Dych Lukavických zápiskov nám otvorí oči (8. 4. 2011) Rozhovor: Karol Trnka sprostredkúva nevidiacim realitu vidiacich (4. 4. 2011) Rozhovor: Príbeh z ulice II. už nie je manifest (29. 3. 2011) Rozhovor: Štefan Richtárech miluje divadlo nadovšetko (17. 3. 2011) Rozhovor: "Pôstu sa netreba báť" hovorí Anton Srholec (7. 3. 2011) Rozhovor: Elena Kolek Spaskov je výnimočná charakterová herečka (4. 3. 2011) Rozhovor: Denisa Bogdalíková spolupracuje s Richardom Müllerom na viacerých projektoch (1. 3. 2011)
