Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Kultúra

23. októbra 2013

Rozhovor: Chlapci z Bratislavského chlapčenského speváckeho zboru sa vrátili z Kanady



Bratislavský chlapčenský spebácky zbor vznikol v roku 1982 pod dirigentskou taktovkou Magdalény Rovňákovej a získal si obrovský kredit.



Zdieľať
Bratislavský chlapčenský spebácky zbor


  V súčasnosti cestujú chlapci po celom svete a svojou kvalitnou prípravou sa môžu pýšiť počas celého umeleckého života. Hoci, začínajú ako malí prváčikovia, k pani dirigentke sa vracajú aj po skončení puberty, keď sa im hlások vyčistí. Pracujú aj počas prázdnin a pripravujú sa tak na nejedno podujatie a bolo tomu tak aj počas uplynulého leta. Nedávno sa totiž vrátili z Kanady...Za všetkým však stojí patrónka a dirigentka Magdaléna Rovňáková, ktorá chlapcov vedie k usilovnosti a k zdokonaľovaniu samých seba.
 
Pani dirigentka, vaši chlapci nedávno absolvovali cestu do Kanady... Čo tomu predchádzalo?
 
Do Kanady sme sa vybrali na pozvanie chlapčenského zboru z Montrealu. Petits chanteurs de Laval z frankofónnej oblasti Kanady nás navštívili v apríli 2013, ale už pri dohováraní ich koncertu v Bratislave sme plánovali reciprocitu. Bolo skvelé, že nám pomohli nájsť ďalších záujemcov o výmenu – kanadské zbory, ktoré sa stali našimi hostiteľmi. Tak sme v Ottawe navštívili školu de la Salle, kde je výborný mládežnícky zbor. V Toronte sa o nás starali krajania – Slováci. Všetky stretnutia boli veľmi príjemné. Uviedli sme 8 koncertov, na ktorých dominovala slovenská hudba. Takže sme pred zájazdom intenzívne nacvičovali.
 
Čiže, tréning, tréning, tréning, a zasa len tréning...
 
V auguste sme absolvovali pracovné sústredenie, na ktorom sme cibrili vybraný repertoár. A – pravdaže – sme sa venovali aj nováčikom, ktorí s nami každoročne na tento prázdninový výjazd cestujú. V závere sústredenia prišli za nami aj tenory a basy, tak sa nás zišlo na Kaskádach pri Galante okolo 70.
 
Ako „svoje deti“ motivujete? Musia dosahovať aj vzorné výsledky v škole, aby mohli počas školského roku takúto cestu absolvovať?
 
Isteže, musia si vedieť zadeliť čas, mať disciplínu, byť pohotoví, dobre sa učiť. No a motivácia? V prípade Kanady to boli nielen nové kamarátstva, ale aj vidieť Niagarské vodopády, Torontskú vežu či Parlament v Ottawe. Zahraničné koncertné cesty sú pre chlapcov veľkou odmenou. Snažia sa naozaj veľmi, aj preto, že vycestovať nemôže každý. Do Kanady nás letelo 27.
 
Ozaj, máte aj malých „lenivčekov“?
 
Pracovitosť nie je každému daná do vienka, ale chlapci, keď už „o niečo ide“, vedia naozaj veľmi oddane a so zápalom zapracovať. No a u nás stále „ide o niečo“. Po návrate z Kanady pripravujeme účinkovanie v operách, koncerty po Slovensku (aktuálne sme boli v Rožňave, Topoľčanoch a čaká nás Nitra), v decembri to bude spolupráca s baletom na Luskáčikovi či celá plejáda vianočných koncertov. Tie uvedieme nielen v Bratislave, ale aj vo Viedni a dohovárame sa s Talianskom.
 
Ale, ak ide o takúto motiváciu, asi sa všetko dá, či nie? Chce to zrejme veľkú mieru úsilia aj zo strany vás, dospelých...
 
S chlapcami pracujeme piati – dvaja dirigenti, dve hlasové pedagogičky, klaviristka – všetci musíme investovať veľa energie a pedagogického nasadenia, aby sme dosiahli kvalitné výsledky. S deťmi to nejde „samo“, vymýšľame a hľadáme, ako prácu urýchliť, zefektívniť a zároveň zľahčiť tak, aby všetkým prinášala radosť.
 
Ja si spomínam na malého chlapčeka Jakubka Kokavca, ktorý je dnes už mladý muž...Spieval aj nejednu sólovú vec tak v divadle, ako aj na koncertoch. Čo je s ním, vrátil sa k vám už ako dospelý?
 
Jakub už zaberá v tenore a mám z neho veľkú radosť. Študuje ekonómiu a spev je jeho najmilšia záľuba. Spolu s ním sa vrátili ďalší šikovní speváci. Po mutácii sa opäť musí hlas rozoznieť, nacvičujeme repertoár v novej polohe.. Všetko však ide rýchlejšie a uvedomelejšie.
 
Spomínaná Kanada mala istotne okolo seba aj kopec vybavovania, čo je zrejme poväčšine na vás...
 
Príprava každej koncertnej cesty je náročná. V Kanade som komunikovala s piatimi partnermi, nebolo teda jednoduché všetko zosúladiť tak, aby sme mali pekné koncertné príležitosti a pestrý, zaujímavý poznávací program. Počas dvoch týždňov sme mali naplánovanú každú hodinu pobytu a tešila som sa, že všetko výborne klapalo. Musím sa však popýšiť mojimi „pomocníkmi“ – letenky nám pomáhal zabezpečiť jeden z našich bývalých spevákov, ktorý žije dlhodobo v USA, s prípravou pobytu som získala cennú pomoc nášho veľvyslanectva no a naháňanie sponzorov – na to sa nepýtajte, bol to veľmi dlhý a namáhavý proces, ktorý bol nakoniec korunovaný úspechom.
 
Vracajú vám deti po čase to, čo im vy dáte?
 
Ja myslím, že to nie je o vracaní požičaného. Spoločne vytvárame určité – hádam môžem neskromne povedať – umelecké  hodnoty, pretože dirigent bez zboru by nič nedokázal a zbor bez dirigenta by nefungoval. Čím užšie je toto spojenie, tým hlbší a pozoruhodnejší môže byť výsledok. Takže, namiesto taktovky mám čarovný prútik a moji chlapci sa veľmi ochotne menia na zázračných slávikov so zlatom v hrdielku.

Autor: Jana Jurkovičová

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Rodine makakov magotov v košickej zoo pribudlo ďalšie mláďa
<< predchádzajúci článok
Vatikán oficiálne zakladá kriketový klub