Rozhovor: „Bavilo ma hrať človeka, ktorý posunul hranice...“, hovorí Matej Landl.

V úlohe prokurátora a človeka, ktorý stál „na druhej strane“ sa predstavil Matej Landl, ktorý si, ako sám hovorí, na postave doslova zgustol. 

Predstavenie otvára oči aj mladému človeku.  Zasiahla do skúšobného procesu aj súčasná politická situácia a tragédia s ňou spojená?

Nie, pretože autori Miro Dacho a Jano Luterán to písali už pred niekoľkými mesiacmi, čiže scenár bol hotový ešte pred tou tragickou udalosťou. Nič sa v ňom nemenilo, len sa možno niektoré vetičky jemne pozmenili...Prácu na inscenácii to celkovo neovplyvnilo, a ak tak, iba minimálne. Dôvodom je to, že už sme nechceli meniť texty a dávať tam v úvodzovkách lopatizmy...Chvíľu sme síce o tom uvažovali, či to nezostriť viac, ale nechceli sme z toho ťažiť...

Astorka pomerne často reaguje na udalosti na Slovenku, na jeho celkovú klímu. Príkladom je aj Jama deravá Michala Vajdičku...Otvára ťažiskové témy..

Hlavne sa neschovávame a nebojíme sa vystúpiť aj na tú tribúnu, aby sme vyjadrili jasne svoj názor.. Rád by som sa ešte dotkol témy, či autori prispôsobovali alebo neprispôsobovali scenár.. Takže, to nie, ale paradoxne sa počas skúšobného obdobia udiali veci, kde okrem tej strašnej tragickej udalosti, kde sa „vďaka“ tomu odkryli veľké korupčné kauzy, ktoré boli doposiaľ pod kobercom. Verejnosť dovtedy nevedela o prepojení talianskej mafie a rôznych slovenských oligarchov s vládou, čiže, teraz je táto hra výsostne aktuálna. Dotyčný politik, funkcionár z hry, bol v tom období odsúdený za škodu nejakých päť miliónov korún, čo je dnes 170 tisíc euro a dostal za to 14 a pol roka. A, dnes tu máme kauzy, ktoré sú stomiliónové v eurách a vinníci si veselo behajú po slobode a užívajú si tie nakradnuté peniaze…

Toto je na tom strašné, preto si myslím, že práve pre toto sa oplatí predstavenie „Náš človek“ vidieť. A, to najmä pre mladých ľudí, aby pochopili rozdiel..Vtedy sa udial zločin aj trest, a dnes iba zločin, ale žiaľ, žiaden trest… Zatiaľ...

čítajte tiež: Recenzia: Divadlo Astorka sa pokúsi zmeniť „Nášho človeka“..

Toto si všimli práve mladí autori, dvojica Ján Luterán a Martin Dacho… Boli aj isté obavy s tíme Astorky ?

My otvárame dvere vždy mladým talentovaným ľuďom, ktorí majú ambíciu urobiť zaujímavé veci. Práve preto Astorka môže ísť stále dopredu..

Už ste teda otvorení takýmto výzvam?

...Aj keď, priznám sa, boli sme z niektorých vecí trochu prekvapení, lebo sme zvyknutí na taký klasickejší typ inscenácií, preto sme sa museli prispôsobiť, a nakoniec to vyšlo...

Ozaj, aby som sa ale dotkla vašej konkrétnej postavy prokurátora. Ide vlastne o akéhosi hrdinu tej doby, protiklad „ostatných“...Ako sa vám hrala?

Mne sa páčila výzva zahrať si prokurátora. A, hlavne v tak nevyspytateľnej dobe, keď si nikto nemohol byť istý svojou budúcnosťou. A, obzvlášť prokurátor, ktorý sa pustil do tej kauzy. Veď, veta Roba Jakaba: „Dnes som vo väzení ja, a zajtra tu môžete byť vy...“, sa pokojne mohla naplniť! Taká doba skutočne bola a ten prokurátor nemohol vedieť, či sa celá tá situácia neotočí proti nemu a jeho rodine. Čiže, bol to veľký hrdina tej doby, a preto som sa tej postavy zhostil veľmi rád a bavilo ma hrať človeka, ktorý posunul hranice.

Autor: Jana Jurkovičová