Rozhovor: Astorka je stále verná Slobodovým dielam

 

 

 

Snažíme sa udržiavať kontakt so slovenskou literatúrou. Je veľmi prijemné, keď naše postavy chodia po nábreží Dunaja a nie popri Seine, keď spomínajú „Februárku“ a nie 5.Avenue, keď sa na mesto pozerajú z Bratislavského hradu a nie z Leninských hôrok. Naše starosti i radosti sú nám bližšie ako tie svetové. Aj pre svet sme zaujímavejší, keď sme slovenský. Spoznávať seba je kruté, ale cez Slobodovu optiku mimoriadne zábavné. Rudo, vedel byť zhovievavý a tak aj humánny k sebe a druhým. 

 

 

Aj v Krvi je rozpoznateľný predobraz autorovho sveta, krajiny, obce, ľudí, ktorý potom slobodovsky šifruje, rozoberá a odhaľuje. Sám vravieval, že nikoho nepozná natoľko a tak každej postave pridá niečo zo seba. Bežný človek sa väčšinou prezentuje v lepšom svetle. Veď prečo by mal rozprávať o svojich divných snoch a túžbach...Ale spisovateľ dá tej svojej horšej polovici iné meno a predostrie to ako parádu čitateľom. To je ten starý dobrý trik. Rudo vedel, že jeho žena nikdy nečíta čo napíše, takže si mohol dovoliť dať do textu Krvi skoro všetko, čo spolu zažili. Ona nemala trpezlivosť lúskať čo napísal, lebo si myslela, že vie, čo tam je. Rudo Sloboda nám svojim pustovníckym životom v Devínskej Novej Vsi čosi naznačoval. Jeho písanie je vzácne v svojom protirečení. Ale vždy je plné Ducha Svätého a zistenia, že nás niečo presahuje. To je základná nervozita Slobodovho uvažovania. Dialóg agnostika s Duchom svätým zneisťoval ateistov a pochybovaním dráždil pravoverných.

 

 

Čítanie románu je čosi úplne iné ako vychytávať tú istú výpoveď v divadle. Slasť čítania spočíva v tom, že čitateľ je režisér, architekt, herec... jednoducho, autor predstavy. V Divadle sa stretávame s víziou iného Čitateľa, iného Výtvarníka, iného Hudobníka, ale v rovnakom slobodovskom Duchu.

Ten hlavný diel práce pri preložení románu Krv, z reči literatúry do reči divadla, vykonal Ondrej Šulaj. Napísal divadelný scenár na motívy románu Krv, Jeseň, Pamäti a iných diel. Myslím, že to urobil vynikajúco. Nie je ľahké z tak bohatého materiálu urobiť divadelný tvar. Na skúškach sa pri čítaní s hercami zatiaľ bavíme a tešíme. Dúfam, že tento zážitok dokážeme preniesť aj na diváka.