Rozhovor: “Aj na to je to konzervatórium dobré, že veľmi rýchlo zabudnete na Hollywood....“,hovorí Jakub Abrahám, principál Činoherného klubu DNV

To všetko, ale aj oveľa viac ponúkne divákovi sobotňajšia premiéra hry Motýľom nik nerozkáže, ktorú napísal americký dramatik Leonard Gershe. V slovenských divadlách bola uvádzaná už viackrát, nechýbala na doskách kamenných divadiel, naposledy ju odpremiérovali v Mestskom divadle P.O. Hviezdoslava v roku 2013, a teraz po nej siahol Činoherný klub DNV pod vedením Jakuba Abraháma, ktorý sa aj sám, ako všestranný umelec nebojí výziev rôzneho charakteru. Jeho portfólio je bohaté na rôznorodé umelecké činnosti a v predstavení, ktoré bude mať v Činohernom klube DNV premiéru 10. a 11. septembra, a to v sobotu v DK Devín o 19:00, a v nedeľu v Istracentre DNV o 18:00, si zahrá hlavnú rolu.

Onedlho chystáte premiéru predstavenia, ktoré už bolo v repertoáre aj kamenných divadiel...

Ide o veľmi pekný, čistý a dobre napísaný príbeh. Celá hra sa odohráva v New Yorku. Je to  úsmevná komorná dráma, aj keď  hra býva často označovaná ako komédia. Podľa tejto divadelnej hry bol natočený aj film. Ide o príbeh 21 ročného slepého chlapca, ktorý sa rozhodne odsťahovať sa od svojej matky, lebo cíti, že sa chce osamostatniť. Matka je veľmi majetnícka, lebo otec zomrel a má len jeho. Rozhodne sa od nej odísť, najskôr na skúšku na dva mesiace...Tak spozná Jill, mladé dievča, ktoré sa chce stať herečkou. Vzniká medzi nimi vzťah a zamilujú sa do seba. No, ona poníma život trochu frívoľnejšie. Do deja prichádza aj postava divadelného režiséra Ralpha,   ku ktorému sa rozhodne odsťahovať. Ako tento pútavý príbeh dopadne budú môcť diváci vidieť na premiérach 10. a 11. septembra v Dome kultúry Devín a v Istracentre v Devínskej Novej Vsi.

 

Bol skúšobný proces počas prázdnin prerušený, alebo ste pracovali aj v lete?

 

 Skúšať sme začali začiatkom júla a pokračovali sme aj cez letné mesiace a momentálne sme naplno v generálkovom týždni...

 

Chcem sa spýtať aj na problematiku priestoru. Na Slovensku majú súkromné malé divadlá väčšinou problém s tým, aby mali kde predstavenie zahrať, a to z dôvodu, že nie všetky sály si môžu dovoliť pre vysoký nájom, no mnohé, ktoré by im aj finančne vyhovovali, majú zasa nevýhodnú polohu...Ako je to s Činoherným klubom?

 

Už piaty rok pôsobíme na našej domovskej scéne v Kultúrnom dome Istracentrum v Devínskej Novej Vsi, kde už máme vytvorené svoje zázemie. Samozrejme, že od mnohých divákov cítime nevýhodu v našej polohe, ale musím však povedať, že za tie roky sme si už vybudovali celkom slušnú základňu našich verných divákov, a ja som veľmi rád, že sa čoraz viac rozširuje aj z iných mestských častí Bratislavy.

 

A,čo samotné financie, na ktorých práve mnoho malých divadelných zoskupení stroskotá. Ako ich získavate?

 

Ako občianske združenie sme prevažne závislí od sponzorských darov, rôznych kultúrnych dotácií, grantov, a samozrejme ďakujeme aj každému jednému, ktorý sa rozhodne venovať nám svoje 2% z daní. Všetky tie financie nám skutočne veľmi pomôžu k  ďalšiemu rozvoju.

 

Väčšinou nie je pravidlom, že herci v lete vôbec chcú skúšať...No, vy, spolu aj s vašimi kolegami, v prípade „Motýľov“, ako ste spomínali, ste prežili leto v skúšobni...Nechýba oddych?

 

Čo sa obdobia týka, bolo to naopak veľmi dobré, lebo tým, že sme všetko herci, mali sme cez leto voľnejšie obdobie. V ostatných divadlách sa oddychovalo, preto sme mali viac možností sa časovo zosúladiť. Veľmi dobre sa skúša, keď je také divadelné vákuum. Oddych mi samozrejme chýba, musím povedať, že to všetko zmenežovať zaberie naozaj veľa síl, preto verím, že ma tá moja dávka oddychu pri mori, ktoré tak milujem ešte čaká.

 

Teraz by som sa rada povenovala všeobecne vášmu Činohernému klubu. Vy sám ste najskôr pôvodne študovali tanec, potom ste prešli na herectvo...

 

Áno, pôvodne som študoval na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej, odkiaľ som sa po piatich rokoch rozhodol odísť na Cirkevné konzervatórium, kde som vyštudoval herectvo. Uvedomil som si, že tanec akosi nieje spôsobom môjho umeleckého vyjadrovania, vždy som mal potrebu rozprávať a zabávať všetkých okolo. Ale, som naozaj veľmi vďačný za všetky tie cenné skúsenosti ktoré som pri štúdiu tanca nadobudol.

A, čo iní herci v súbore klubu?...

 

Spočiatku sme mali víziu stabilného hereckého súboru, neskôr sme si však začali prizývať aj hosťujúcich hercov a zistili sme, že tento smer je pre nás oveľa zaujímavejší a plodnejší. Máme ale aj svoju stabilnú „zostavu“ umelcov, ktorí s nami robili už na viacerých projektoch. Je to napríklad veľmi šikovná mladá režisérka Katka Želinská, ktorá aj režijne a dramaturgicky naštudovala našu aktuálnu premiéru, ďalej sú to herci Mojmír Procházka či Tomáš Lamoš.... Postavu Jill si v „Motýľoch“ zahrá moja spolužiačka, vynikajúca herečka Nikola Dubovanová. Je veľmi pekné, že s nami na javisku bude stáť aj naša úžasná pedagogička herectva Hanka Letková, dcéra herca Ivana Letka. V pripravovanom predstavení Motýľom nik nerozkáže bude hrať dokonca moju mamu.

 

Vy sám ste absolventom Cirkevného konzervatória. Je oduševnenosť hercov - konzervatoristov pre herectvo väčšia? Veď aj Eva Sakálová a Petra Vajdová absolvovali najskôr Konzervatórium, a boli hneď úspešné a obsadzované...Alebo je podľa vás nevyhnutná VŠMU?

 

Ja si osobne myslím, že herecká vysoká škola nie je nutná, možno aj preto, že ja sám ju nemám :-) . No, ak sa človek na základe osobností, ktoré sú na škole, už od mladého veku formuje v zmýšľaní aj herecky aj osobnostne, je istotne vo výhode oproti tým, ktorí tak začnú uvažovať až počas a vo veku vysokoškolského štúdia. Okrem toho, človek má stále čas na rozmyslenie, či do toho vôbec chce ísť a čo tým chce povedať, zanechať...

 

Je aj podľa vás formovateľnejší?

V určitých smeroch určite áno. Možno ťažšie charaktery, ktoré nemá zažité, môžu byť problém, ale to je rovnaké aj u starších, nie každý predsa prežil  vždy všetky okolnosti, ktoré práve potrebuje pretaviť na javisko... Osobne si ale myslím, že keď je už od pätnástich rokov vedený k istým pravidlám, zásadám a akýmsi technikám, je to pre neho iba veľkou devízou.

 

Čo sa týka vás,  herectvo a povolanie principála divadla nie sú to jediné, čo vás zamestnáva...Je tanec pre vás v niečom aj výhodou?

 

Iste že je! Keď som nastúpil na herectvo mali sme tam balet, teda klasický tanec. A ja som sa tam konečne cítil ako majster sveta :-) Určite to vo mne zanechalo aj niečo v držaní tela a podobne.. Tanec mám skutočne veľmi rád, ale dnes už uvažujem úplne inou cestou, na ktorej je už len na zábavnej úrovni...Ale ako sa hovorí - nikdy nevieš čo ťa raz stretne...

 

Dokonca ste aj moderátorom, a to nie  len vlastnej Talk Show...Rád sa dokonca zabávate aj s módou...

 

V rámci Činoherného klubu mám aj svoju vlastnú talk show s názvom BEZ OPONY, kde som už za päť rokov vyspovedal viac ako 35 osobností ako napríklad: Adela Banášová, Milan Kňažko, Zuzana Kronerová, Maroš Kramár, Kamila Magálová, Iveta Radičová mnohí ďalší. Veľmi ma to baví, myslím, že práve v tejto oblasti som sa skutočne našiel. Ja totiž rád počúvam, a rád som počúvaný :-) K pánskej móde mám naozaj veľmi blízko, chodil som na rôzne semináre, prednášky, kurzy, kde som si urobil certifikáty, takže, pôsobím aj ako poradca v oblasti pánskej módy, spoločenskej etikety a vyjadrovania.  Vždy sa mi páčilo, keď sú muži dobre oblečení, lebo nech si hovorí kto chce čo chce, šaty  robia človeka. Bolo to tak od nepamäti a je to tak aj dnes. Žiaľ, alebo chvalabohu. A myslím si, že slovenským mužom ešte stále chýba noblesa a kus elegancie. Ona tam možno aj je, ale ešte nejak nechce vykuknúť,  česť výnimkám, samozrejme. 

 

Ste mladý človek, veľmi zaujímavý a všestranný, aké sú vaše ďalšie plány?

 

Mám samozrejme, ako každý mladý človek, svoje ambície, plány a vízie, ale nesnažím sa na nich nejak lipnúť. Nikdy som nemal veľké herecké sny, možno iba v prvých rokoch na konzervatóriu, vlastne vidíte, aj na to je to konzervatórium dobré, veľmi rýchlo zabudnete na Hollywood. Ale zasa o to krajšie je, keď vám možno raz padne k nohám... :-)

 

 

Autor: Jana Horvátová, Foto: Adam Šimončič