Rozhovor: Adriena Bartošová koncertuje doma aj v zahraničí, jún stihla prežiť vo festivalovom kolotoči

V ostatnom čase vystupuje aj s väčšími kompozičnými tvarmi ako napríklad suita Súvislosti, ktorá sa ako bonbónik objavila v jej najčerstvejšom CD Mimo priestor a čas.  Na koncerte však rada prezentuje aj džezové evergreeny alebo bosanovy vo vynikajúcich aranžmánoch so špičkovými hudobníkmi najradšej v klubových priestoroch. Spoločne so svojou dcérou Andreou a manželom Štefanom Bučkom neraz pripravia pre diváka nezabudnuteľný zážitok. Je to rodina umelcov, ktorá má fanúšikov v každej vekovej kategórii, a napriek tomu, že ani jeden z nich sa nevenuje komerčnej kultúre, stihli preraziť aj v zahraničí. Adriena s manželom účinkujú i v spoločnom hudobno –poetickom programe, s ktorým naposledy zavítali aj do Viedne, dcéra Andrea tam už stihla uviesť do života svoj nový album Escape, ktorý zložila v Paríži , ktorý sa jej na čas stal druhou domovinou. Otec a manžel Štefan Bučko spolupracuje so Slovenskou filharmóniou (v dielach Egona Kráka i Mareka Piačeka) a ŠKO Žilina, s ktorými úspešne reprezentujú našu tvorbu nielen doma, ale i v zahraničí (Paríž, Štrasburg, Berlín,.) , ďalej s Coloratom, s ktorým hosťovali vRíme, Krakove a Londýne.

V júni si mala pomerne nabitý program. Skús v krátkosti zhrnúť jeho obsah...

Som šťastná, že počas uplynulého mesiaca som mala šancu byť účastníkom niekoľkých festivalov. Na všetko zaujímavé, čo ponúkli júnové festivaly,  som mala z pracovných dôvodov, žiaľ, len málo času, ale vedomie, že napr. náš školský medzinárodný divadelný festival Istropolitana 2018 prilákal obrovské množstvo návštevníkov na šestnástich predstaveniach v šiestich divadelných priestoroch v Bratislave, ma veľmi potešilo. Festival privítal 235 zahraničných účastníkov a bolo odovzdaných 13 cien hlavnej a študentskej poroty. Myslím si, že tento vydarený projekt našej školy ( DF VŠMU), nachádza stále viac spokojných a verných fanúšikov. Je úžasné sledovať, ako mladí ľudia tvorivo reagujú na súčasnosť, ako aspoň istú časť spoločnosti baví konštruktívne upozorňovať na problémy a „choroby“ každodenného života. A na to, že nie je dôležité byť vždy „In“ a zatriediť sa do stáda ľudí, ktorých cesta sebavyjadrenia je ohraničená komerčnými módnymi trendmi. Inscenácia Kafkovej „Premeny“ chorvátskeho súboru vo mne na dlho zarezonovala .…

Spomenula si chorvátsky súbor v spojitosti s nekonvenčnosťou, čo si myslím, ide ruka v ruke aj s istou náročnosťou, čo je charakteristikou aj tvojej hudby...Okrem toho si ale aj sama bola nielen v porotách ako pedagóg, ale aj na pódiách...

Áno, martinský divadelný festival Dotyky a spojenia patrí už roky k obľúbeným festivalom, a pritiahne milovníkov kvalitného divadelného umenia nielen tými najúspešnejšími inscenáciami ale i pestrým sprievodným programom. Keďže k tomuto sprievodnému programu patril aj náš spoločný koncert s kapelou a mojou dcérou Andreou Bučko, príjemná atmosféra v sále i napriek sťahovaniu sa z námestia kvôli obrovskej búrke a veľmi srdečné prijatie, nám boli dostatočným pohladením po koncerte. Keďže som sa hneď na druhý deň ponáhľala do Košíc, nemala som, žiaľ čas, vychutnať si predstavenia, v ktorých hrali moji bývalí študenti a obľúbení herci, čo však v blízkom čase dúfam napravím... 

Tvoji súčasní aj bývalí študenti sú dokonca aj často hosťami na koncertoch..Ďaľšia cesta teda viedla do Košíc...

Príjemné prostredie, srdečná pohostinnosť a profesionálna kinoinfraštruktúra sú neprehliadnuteľné devízy, ktorými sa košický Art Film Fest zapísal do povedomia ľudí. K tomu výborná organizácia a pestrá programová dramaturgia. Boli sme s manželom na novom mieste – v Košiciach po prvýkrát, potešilo nás, aj keď sme boli len tri dni, množstvo kvalitných filmov, stretnutia s milými ľuďmi, ktorých si nesmierne vážim a to, že Ivana Chýlková získala  „Hercovu misiu“. Myslím, že každého prítomného na záverečnom ceremoniáli dojalo práve vystúpenie jej syna, ktorý sa nečakane objavil na scéne ako prekvapenie a zároveň moderátor, aby odovzdal ocenenie svojej mame. Ivanka si tak ku svojim oceneniam , ktoré doteraz dostala, ako napr. Českého leva, Veľkú zlatú cenu na TV festivale v Cannes, divácku cenu Týtý, pridala teraz v Košiciach aj cenu Hercova misia.

Obávam sa, že na kratšie zhrnutie júnových festivalov by som potrebovala oveľa viac riadkov, ktoré by len z časti zmapovali množstvo krásnych spomienok a umeleckých zážitkov.

A to som ešte nespomenula bratislavskú oslavu 10. narodenín One Day Jazz Festivalu (nakoľko som práve 13.6. hrala v Martine), na ktorej okrem iných zažiarila moja obľúbená jazzová a gospelová speváčka Lizz Wright aj s orchestrom Slovenskej filharmónie. Muselo to byť veľkolepé.

Niečo si síce musela obetovať, ale istotne si si našla čas aspoň na záver divadelnej sezóny..

To áno, našťastie som aspoň po príchode z ciest stihla záverečné baletné predstavenie Festivalu euopskeho divadla Eurokontext v SND, Eifmanov súbor z Petrohradu - Ballet ST. Peterburg. Predstavenie Čajkovskij Pro et Contra patrí k mojim najsilnejším baletným zážitkom a zrejme k tomu najlepšiemu, čo prináša súčasná európska baletná tvorba. Ponor do hlbín ľudskej duše ako aj dokonalá symbióza tradičnej ruskej baletnej kultúry (19. – 20. Storočia) s výdobytkami súčasnej svetovej choreografie očarili nielen medzinárodné publikum ale i nás všetkých, ktorí nie sme tak častými návštevníkmi baletu. Perfektný výber z Čajkovského tvorby len emocionálne vygradoval celé predstavenie, ktoré nám aspoň z časti priblížilo jednotlivé ťažké etapy skladateľovho života. K tomu skvelá Eifmanova choreografia, špičkoví baletní majstri a celé zinscenovanie životného príbehu skladateľa bol pre mňa absolútnou bodkou v júnovom „festivalovom kolotoči“.