Rozhodnutie o asperačnej zásade vraj ohrozí bezpečnosť

BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) - Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že súdy budú môcť naďalej ukladať prísne tresty pri úmyselných trestných činoch aj po tom, ako ústavný súd vyhlásil za neústavnú časť asperačnej zásady.


Táto zásada stanovuje pravidlá, ktorými prakticky dochádza k sprísňovaniu trestov u páchateľov, ktorí sa dopustili viacerých úmyselných trestných činov, ak bol minimálne jeden z nich zločinom.

"Nález Ústavného súdu SR však umožní, aby bolo možné lepšie zohľadňovať špecifiká jednotlivých prípadov, čím sa vytvoria vhodnejšie podmienky na ukladanie spravodlivých a primeraných trestov. Nález Ústavného súdu SR zároveň zabráni ukladaniu neprimerane vysokých trestov, ktoré sa neraz míňajú svojim účinkom a vyvolávajú oprávnenú kritiku zo strany verejnosti," uviedla hovorkyňa rezortu spravodlivosti Jana Zlatohlávková.


Inštitút obzvlásť nebezpečného recidivistu

V súvislosti s úpravou asperačnej zásady ministerstvo spravodlivosti z odborného hľadiska zváži potrebu opätovného zavedenia inštitútu obzvlášť nebezpečného recidivistu, aby v takýchto prípadoch bolo možné uložiť čo najprísnejšie tresty.

Rezort spravodlivosti uisťuje, že u právoplatne uložených trestov na základe asperačnej zásady, ktoré doteraz padli, súdy rozhodovali podľa platného právneho stavu. "To znamená, že nebol porušený zákon, a tým pádom neexistuje zákonný dôvod na podanie dovolania. V ďalšom bude nutné počkať na písomné odôvodnenie nálezu," dodala Zlatohlávková.


Zvýšený trest

Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR sa zaoberalo asperačnou zásadou v stredu na neverejnom zasadaní na základe podania Krajského súdu Prešov. Asperačná zásada hovorí, že ak sa páchateľ dopustí viacerých trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, súd uloží páchateľovi zvýšený trest.

Plénum vyhovelo návrhu Krajského súdu Prešov a rozhodlo, že v ustanovení o asperačnej zásade nie je v súlade s ústavou veta – „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. K tomuto rozhodnutiu pripájajú odlišné stanovisko sudcovia Ivetta Macejková a Milan Ľalík.

Zdôvodnenie bude k dispozícii po doručení rozhodnutia ÚS zainteresovaným stranám. Napadnutým ustanovením sa bude musieť zaoberať Národná rada SR a dať ho do súladu s ústavou do šesť mesiacov od uverejnenia v Zbierke, inak v tejto časti nebude platiť.


Horná hranica trestnej sadzby

Asperačná, teda zostrujúca zásada je upravená v trestnom zákone. Uplatňuje sa vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom.

Podľa asperačnej zásady sa zvyšuje o jednu tretinu horná hranica trestnej sadzby u najprísnejšieho posudzovaného skutku, za ktorý človeka súdia. Súd potom uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých sedem rokov, resp. v obzvlášť závažných prípadoch 15 rokov.


Lipšic rozhodnutie považuje za nesprávne

Rozhodnutie Ústavného súdu SR o asperačnej zásade považuje nezaradený poslanec Daniel Lipšic za nesprávne. Zmiernenie inštitútu asperačnej zásada podľa Lipšica môže ohroziť bezpečnosť občanov a zvýšiť počet násilných trestných činov.

Asperačnú zásadu zaviedol Trestný zákon v roku 2003. Uplatňuje sa vtedy, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom.

Podľa asperačnej zásady sa zvyšuje o jednu tretinu horná hranica trestnej sadzby u najprísnejšieho posudzovaného skutku, za ktorý človeka súdia. Súd potom uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.


Asperačná zásada odmedzila násilné trestné činy

Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých sedem rokov, resp. v obzvlášť závažných prípadoch 15 rokov.

Ústavný súd v utorok rozhodol, že v súlade s ústavou nie je veta – „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Zrušenie zvýšenia dolnej hranice dá podľa Lipšica súdom väčšiu voľnosť ukladať miernejšie tresty.

Exminister spravodlivosti, za ktorého sa prijímali nové trestné kódexy, pripomína, že asperačná zásada výrazne znížila počet násilných trestných činov. Tie stúpali od roku 1990 po rok 2003, odkedy sa znížili z počtu 13 724 činov po 7 002 v roku 2011, teda násilná trestná činnosť sa znížila skoro o polovicu.


Objektívnejšie rozhodovanie súdov

Keďže asperačná zásada zužovala rozsah trestných sadzieb pre súdy, robila ich rozhodovanie objektívnejším. Voči inštitútu podľa Lipšica nemal výhrady ani Európsky súd pre ľudské práva.

Asperačná zásada sa za desaťročie využila v tisíckach prípadov, exminister rovnako upozorňuje, že súd v individuálnych prípadoch mohol využiť ustanovenia Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, ak sa mu trestná sadzba zdala neprimerane prísna.

Rozhodnutie ústavného súdu považuje Lipšic za vágne aj v tom zmysle, že sa odvoláva na článok 1 Ústavy SR, podľa ktorej "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát". Krajský súd v Prešove, ktorý inicioval konanie o súlade s ústavou, pritom podľa exministra napadol iné ústavné články.

Lipšic rozhodnutie nazval justičným aktivizmom, lebo ústavný súd nenašiel žiadne iné argumenty.