Rozhlasák Emil Rusko zakladal SĽUK

Ľubietová/Bratislava 27. júna (TASR) - Emil Rusko bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK). Organizoval nahrávanie hudobného folklóru (asi 3000 skladieb), bol priekopníkom rozhlasovej reportáže a vysielania pre školy. Pred druhou svetovou vojnou patril medzi popredných československých rozhlasových reportérov.


V sobotu 27. júna uplynie 115 rokov od jeho narodenia. Rusko na seba od mladosti strhával pozornosť, mal talent, bol húževnatý a nesmierne činorodý. Bol básnikom, dramatikom, prekladal z češtiny, maďarčiny a rumunčiny. Pochádzal z Ľubietovej, kde sa 27. júna 1900 narodil. V rokoch 1916 - 1920 študoval na učiteľských ústavoch v Turčianskych Tepliciach, maďarskom Kiskunfélegyháze a Leviciach. Po štúdiách bol učiteľom v Dolnej Mičinej, Dúbravici a Košiciach. Tu sa stal organizátorom kultúrneho života a redaktorom Slovenského východu (1925-1928). Patril k iniciátorom a organizátorom rozhlasového vysielania na Slovensku. Od roku 1928 sa stáva rozhlasovým pracovníkom v Košiciach (1928-1938) a Bratislave (1938-1948).

V rokoch 1939 - 1945 bol jeho riaditeľom. Počas pôsobenia v rozhlase bol aj rozhlasovým režisérom a dramaturgom viac ako dvesto dramatických relácií. Bol autorom rozhlasových adaptácií divadelných hier a próz (Tajovský, Hurban, Kalinčiak, Zechenter, Timrava a i.), rozhlasovej satiry (Rozhlasový diktátor, 1935).   Povereníctvo informácií a osvety poverilo Emila Ruska v novembri 1948 organizovaním umeleckého ľudového súboru na strednom Slovensku. Do konca roka 1948 bol jediným profesionálnym organizátorom novovznikajúceho kolektívu. Pod jeho vedením rozposlal organizačný tím vo februári 1949 do všetkých ústredných obcí dotazník, ktorý bol základným krokom k náboru členov do súboru. Reagovalo naň 900 uchádzačov (celkovo ich bolo vyskúšaných 700). Spolu s Pavlom Tonkovičom (spoluzakladateľ a umelecký vedúci SĽUK-u) doviedol celý kolektív, ktorý tvorilo 38 tanečníkov, 48 členov speváckeho zboru a 18 členov orchestra k prvému vystúpeniu vo Zvolene (29. augusta 1949).

V rokoch 1948 - 1951 bol jeho riaditeľom. Potom sa stal vedúcim hudobného odboru Povereníctva školstva a osvety v Bratislave (1951-1958). Je autorom básnických zbierok Piesne nového rána (1926), Šiel som cestou (1940), divadelných hier Plamene (1928), Červená opica (1929) a Krútňava (1930). Na scénické výstupy upravil spolu s A. Prídavkom aj svoju rozhlasovú hru Nové časy idú (1933). Tvoril aj pod pseudonymami E. Ľubiet, Emil Rusko Ľubietovský a E. Rumil. Emil Rusko zomrel 9. mája 1961 v Bratislave krátko predtým, ako by sa bol dožil 61 rokov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR