|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 4.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Barbora
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. marca 2010
Rosenkranzová chce zrušiť zákaz podpory nacizmu
Kandidátka na prezidenta rakúskej krajne pravicovej strany opäť raz pripomenula temnú minulosť krajiny, keď odsúdila zákon zakazujúci existenciu nacistických organizácií a popieranie ...
Zdieľať
Foto: SITA/AP
VIEDEŇ (WEBNOVINY) - Kandidátka na prezidenta rakúskej krajne pravicovej strany opäť raz pripomenula temnú minulosť krajiny, keď odsúdila zákon zakazujúci existenciu nacistických organizácií a popieranie holokaustu. Päťdesiatjedenročná regionálna líderka Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Barbara Rosenkranzová, ktorú strana oficiálne menovala minulý týždeň, je zatiaľ jedinou protikandidátkou sociálneho demokrata a úradujúceho prezidenta Heinza Fischera. Jej výroky podporujúce zrušenie prísneho zákona obnovili diskusiu o dedičstve, s ktorým sa krajina stále celkom nevyrovnala. V Rakúsku totiž v rokoch 1938-1945 boli pri moci nacisti.
Poprední rakúski politici a tlač okamžite vyjadrili svoje obavy o obraz Rakúska v zahraničí.
Podľa zákona z roku 1947 (tzv. Verbotsgesetz) môže byť až na 20 rokov väzenia odsúdený každý, kto sa pokúsi vytvoriť nacistickú organizáciu, propaguje nacistickú ideológiu alebo popiera nacistické zločiny. Avšak 10-násobná matka a manželka známej postavy rakúskej krajnej pravice Rosenkranzová trvá na tom, že zákon ustanovuje "nepotrebný zákaz" a že ľudia by naopak mali mať slobodu prejavu.
V roku 2003 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech novinára, podľa ktorého má Rosenkranzová blízko k nacistickým myšlienkam s tým, že jej postoj k nacizmu je nejednoznačný. Spomínané výroky od ženy, ktorá kandiduje na najvyšší úrad v krajine, vyvolal kritiku politikov všetkých politických strán, občianskych organizácií aj katolíckej cirkvi.
"Osoba ako ona nie je vhodná pre voľby," uviedol viedenský arcibiskup Christoph kardinál Schönborn, zatiaľ čo židovská obec ju nazvala "hanbou Rakúska". "Rosenkranzová napáda antifašistické základy republiky, čo je neprijateľné," dodal sociálnodemokratický minister obrany Norbert Darabos. Medzitým Hans Dichand, vydavateľ vplyvného bulvárneho denníka Kronen Zeitung, krátko po tom, ako vyzval voličov, aby Rosenkranzovú podporili, zmenil svoj postoj a vyzval ju, aby sa "dištancovala od všetkých národno-socialistických ideí".
Manžel Rosenkranzovej Jakob bol v roku 1980 aktívnym členom neonacistickej strany NDP, ktorú neskôr zakázali.
Slobodná strana Rakúska akúkoľvek kritiku svojej kandidátky už po prvej vlne negatívnych reakcií odmietla s vysvetlením, že Rosenkranzová nie je extrémna pravičiarska, ale vlastenka a s ňou na čele budú "rakúske záujmy opäť prioritou".
SITA/AFP
VIEDEŇ (WEBNOVINY) - Kandidátka na prezidenta rakúskej krajne pravicovej strany opäť raz pripomenula temnú minulosť krajiny, keď odsúdila zákon zakazujúci existenciu nacistických organizácií a popieranie holokaustu. Päťdesiatjedenročná regionálna líderka Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Barbara Rosenkranzová, ktorú strana oficiálne menovala minulý týždeň, je zatiaľ jedinou protikandidátkou sociálneho demokrata a úradujúceho prezidenta Heinza Fischera. Jej výroky podporujúce zrušenie prísneho zákona obnovili diskusiu o dedičstve, s ktorým sa krajina stále celkom nevyrovnala. V Rakúsku totiž v rokoch 1938-1945 boli pri moci nacisti.
Poprední rakúski politici a tlač okamžite vyjadrili svoje obavy o obraz Rakúska v zahraničí.
Podľa zákona z roku 1947 (tzv. Verbotsgesetz) môže byť až na 20 rokov väzenia odsúdený každý, kto sa pokúsi vytvoriť nacistickú organizáciu, propaguje nacistickú ideológiu alebo popiera nacistické zločiny. Avšak 10-násobná matka a manželka známej postavy rakúskej krajnej pravice Rosenkranzová trvá na tom, že zákon ustanovuje "nepotrebný zákaz" a že ľudia by naopak mali mať slobodu prejavu.
V roku 2003 Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech novinára, podľa ktorého má Rosenkranzová blízko k nacistickým myšlienkam s tým, že jej postoj k nacizmu je nejednoznačný. Spomínané výroky od ženy, ktorá kandiduje na najvyšší úrad v krajine, vyvolal kritiku politikov všetkých politických strán, občianskych organizácií aj katolíckej cirkvi.
"Osoba ako ona nie je vhodná pre voľby," uviedol viedenský arcibiskup Christoph kardinál Schönborn, zatiaľ čo židovská obec ju nazvala "hanbou Rakúska". "Rosenkranzová napáda antifašistické základy republiky, čo je neprijateľné," dodal sociálnodemokratický minister obrany Norbert Darabos. Medzitým Hans Dichand, vydavateľ vplyvného bulvárneho denníka Kronen Zeitung, krátko po tom, ako vyzval voličov, aby Rosenkranzovú podporili, zmenil svoj postoj a vyzval ju, aby sa "dištancovala od všetkých národno-socialistických ideí".
Manžel Rosenkranzovej Jakob bol v roku 1980 aktívnym členom neonacistickej strany NDP, ktorú neskôr zakázali.
Slobodná strana Rakúska akúkoľvek kritiku svojej kandidátky už po prvej vlne negatívnych reakcií odmietla s vysvetlením, že Rosenkranzová nie je extrémna pravičiarska, ale vlastenka a s ňou na čele budú "rakúske záujmy opäť prioritou".
SITA/AFP