|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
26. novembra 2012
Ropovodné projekty na Slovensku by mohla podporiť únia
Veľké ropovodné projekty pripravované na Slovensku by mohla finančne podporiť aj Európska únia. Projekty ropovodného prepojenia Bratislavy s rakúskym Schwechatom a modernizácie ropovodu ...
Zdieľať
BRATISLAVA 26. novembra (WEBNOVINY) - Veľké ropovodné projekty pripravované na Slovensku by mohla finančne podporiť aj Európska únia.
Projekty ropovodného prepojenia Bratislavy s rakúskym Schwechatom a modernizácie ropovodu Adria medzi Slovenskom a Maďarskom by podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského totiž mohli získať štatút “projektov spoločného záujmu EÚ“.
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom by si mal pritom vyžiadať od 70 do 112 mil. eur a modernizácia ropovodu Adria približne 80 mil. eur.
“Ropnú bezpečnosť krajiny výrazne posilní pripravovaná realizácia prepojenia ropovodu Družba s rafinériou Schwechat, ako aj plánované zvýšenie prepravnej kapacity ropovodu Adria. Z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie v oblasti ropy majú obidva projekty strategický význam, pričom sa uchádzajú o označenie „projekty spoločného záujmu EÚ". To by vytvorilo možnosť získať finančnú pomoc z pripravovaného nástroja Spájame Európu,“ povedal v pondelok na konferencii Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska minister Malatinský.
Slovensko-rakúsky ropovod
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom v súčasnosti čaká na rozhodnutie slovenskej vlády. Realizovať by ho mala spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili firmy Transpetrol a OMV.
V súčasnosti zainteresované strany diskutujú o možných trasách ropovodu aj s dotknutými samosprávami. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Je vypracovaných desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor.
Ropovod by už nemal vôbec prechádzať cez Žitný ostrov tak, ako to bolo v pláne ešte v roku 2008. Prioritou výstavby nového ropovodného prepojenia je maximálna intenzifikácia 440-kilometrovej trasy ropovodu Družba na Slovensku. Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Projekt ropovodu by sa mohol stať realitou v rokoch 2015 až 2016.
Rekonštrukcia ropovodu Adria
Modernizáciu ropovodu Adria chcú realizovať slovenská rafinéria Slovnaft a maďarská skupina MOL. Investícia má významne zvýšiť kapacitu ropovodu medzi Slovenskom a Maďarskom.
Projekt sa má zamerať na modernizáciu a úplnú rekonštrukciu súčasného takmer 50-ročného ropovodného potrubného spojenia medzi mestami Šahy a Százhalombatta v Maďarsku, kam ústi ropovod Adria vedúci z chorvátskeho morského prístavu Omišalj.
Po realizácii investičného projektu bude možné cez ropovod Adria dovážať objem na úrovni ročnej spracovateľskej kapacity rafinérie Slovnaft, čo predstavuje zhruba šesť miliónov ton ropy.
Ropovod Adria bol vybudovaný v rokoch 1976 až 1979. Cieľom výstavby zhruba 600-kilometrového ropovodu bolo dodávať do rafinérií bývalej Juhoslávie, Československa a Maďarska ropu inej kvality, akú mala ruská. Po vybudovaní sa však dodávky nezačali. Morský prístav Omišalj, kde ropovod začína, disponuje dvoma plniacimi stanicami. Nominálna kapacita pobrežných skladovacích kapacít dosahuje 760 tisíc metrov kubických ropy a 60 tisíc metrov kubických ropných produktov. Na konci 80-tych rokov bol terminál spojený s rafinériou v Rijeke.
Projekty ropovodného prepojenia Bratislavy s rakúskym Schwechatom a modernizácie ropovodu Adria medzi Slovenskom a Maďarskom by podľa ministra hospodárstva Tomáša Malatinského totiž mohli získať štatút “projektov spoločného záujmu EÚ“.
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom by si mal pritom vyžiadať od 70 do 112 mil. eur a modernizácia ropovodu Adria približne 80 mil. eur.
“Ropnú bezpečnosť krajiny výrazne posilní pripravovaná realizácia prepojenia ropovodu Družba s rafinériou Schwechat, ako aj plánované zvýšenie prepravnej kapacity ropovodu Adria. Z hľadiska energetickej bezpečnosti a diverzifikácie v oblasti ropy majú obidva projekty strategický význam, pričom sa uchádzajú o označenie „projekty spoločného záujmu EÚ". To by vytvorilo možnosť získať finančnú pomoc z pripravovaného nástroja Spájame Európu,“ povedal v pondelok na konferencii Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska minister Malatinský.
Slovensko-rakúsky ropovod
Projekt výstavby ropovodného prepojenia medzi Slovenskom a Rakúskom v súčasnosti čaká na rozhodnutie slovenskej vlády. Realizovať by ho mala spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili firmy Transpetrol a OMV.
V súčasnosti zainteresované strany diskutujú o možných trasách ropovodu aj s dotknutými samosprávami. Nový ropovod zrejme povedie buď cez mesto Bratislava alebo cez pohorie Malých Karpát. Je vypracovaných desať možných trás ropovodného prepojenia, ktoré by mali viesť cez takzvaný Karpatský alebo Mestský koridor.
Ropovod by už nemal vôbec prechádzať cez Žitný ostrov tak, ako to bolo v pláne ešte v roku 2008. Prioritou výstavby nového ropovodného prepojenia je maximálna intenzifikácia 440-kilometrovej trasy ropovodu Družba na Slovensku. Dĺžka ropovodného prepojenia by mala predstavovať od 81 kilometrov do 152 kilometrov. Projekt ropovodu by sa mohol stať realitou v rokoch 2015 až 2016.
Rekonštrukcia ropovodu Adria
Modernizáciu ropovodu Adria chcú realizovať slovenská rafinéria Slovnaft a maďarská skupina MOL. Investícia má významne zvýšiť kapacitu ropovodu medzi Slovenskom a Maďarskom.
Projekt sa má zamerať na modernizáciu a úplnú rekonštrukciu súčasného takmer 50-ročného ropovodného potrubného spojenia medzi mestami Šahy a Százhalombatta v Maďarsku, kam ústi ropovod Adria vedúci z chorvátskeho morského prístavu Omišalj.
Po realizácii investičného projektu bude možné cez ropovod Adria dovážať objem na úrovni ročnej spracovateľskej kapacity rafinérie Slovnaft, čo predstavuje zhruba šesť miliónov ton ropy.
Ropovod Adria bol vybudovaný v rokoch 1976 až 1979. Cieľom výstavby zhruba 600-kilometrového ropovodu bolo dodávať do rafinérií bývalej Juhoslávie, Československa a Maďarska ropu inej kvality, akú mala ruská. Po vybudovaní sa však dodávky nezačali. Morský prístav Omišalj, kde ropovod začína, disponuje dvoma plniacimi stanicami. Nominálna kapacita pobrežných skladovacích kapacít dosahuje 760 tisíc metrov kubických ropy a 60 tisíc metrov kubických ropných produktov. Na konci 80-tych rokov bol terminál spojený s rafinériou v Rijeke.