Ropovodné prepojenie s Rakúskom zrejme povedie cez Bratislav

BRATISLAVA 27. decembra (WEBNOVINY) - Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom zrejme povedie cez Bratislavu, teda cez takzvaný "mestský koridor".


Ministerstvu hospodárstva SR (MH) sa na základe štúdie spoločnosti KPMG pozdávajú dve trasy z desiatich posudzovaných.

Prvá trasa ropovodu s dĺžkou viac ako 81 kilometrov (z toho na území Slovenska 27,5 kilometra) by mala viesť pozdĺž diaľnice z Veľkého Bielu cez Bratislavu až po hraničný prechod Petržalka-Kittsee.

Druhá trasa ropovodu s dĺžkou takmer 85 kilometrov (z toho na území Slovenska 32,5 kilometrov) je až na mierne zmeny totožná s prvou trasou. Navrhované trasy tak prechádzajú intravilánom a extravilánom mesta Bratislava.

"Tieto trasy sú komerčne realizovateľné, bez výrazných vplyvov na životné prostredie. Obe trasy ropovodu v plnej miere rešpektujú environmentálne požiadavky, nakoľko neprechádzajú územím Žitného ostrova, ktorý reprezentuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, ani inou chránenou oblasťou," myslí si rezort hospodárstva. V minulosti sa uvažovalo s výstavbou nového ropovodu aj cez pohorie Malých Karpát.


Rozhodnutie padne o rok

Koncom budúceho roka by mala vláda SR definitívne schváliť či neschváliť komplexný materiál s presne špecifikovanou trasou ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom vrátane všetkých súvisiacich dokumentov zabezpečujúcich jeho realizáciu, prevádzku, ekonomickú návratnosť a environmentálnu bezpečnosť.

Dovtedy má spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili Transpetrol s podielom 74 % akcií a OMV s podielom 26 %, začať práce na príprave projektu ropovodu v rámci variantu "mestského koridoru“.

"Všetky postupy budú realizované v úzkej súčinnosti s mestom, mestskou časťou Petržalka, Bratislavským samosprávnym krajom, Ministerstvom životného prostredia SR a Združením miest a obcí Slovenska," dodal rezort hospodárstva.

Zainteresované strany by mali do spracovania komplexného materiálu taktiež vypracovať zmluvu o záväzku rakúskej strany na odber ropy prostredníctvom nového ropovodu v presne definovaných objemoch.


Rakúsku stranu "zaviažu"

Rakúska strana by sa taktiež mala v prípade prerušenia dodávok ropy z Ruska zaviazať k dodávkam ropy prostredníctvom nového ropovodného prepojenia reverzným chodom z Rakúska.

"Predpokladá sa, že začiatok realizácie projektu bude podmienený uzavretím dlhodobých zmluvných vzťahov medzi rakúskymi rafinériami, spoločnosťou Transpetrol a producentmi ropy. Týmto spôsobom by mala byť minimalizovaná hrozba nízkej využiteľnosti nového ropovodu, a tým aj finančného úpadku projektu," uviedlo ministerstvo.

Podľa ministerstva hospodárstva nové ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom prinesie pre Slovensko viac výhod ako nevýhod. "Prepojenie medzi ropovodom Družba a rakúskymi rafinériami predstavuje príležitosť zvýšenia využiteľnosti slovenskej časti ropovodu Družba, ktorá v súčasnosti nie je plne využitá. Vzhľadom na to, že je ropa prepravovaná do Rakúska tankermi cez prístav v Terste, ktoré prichádzajú cez Stredozemné more a prieplav Bospor, kde kapacita dosahuje maximum, môže sa plne nevyťažená južná vetva ropovodu Družba stať v budúcnosti kľúčovým hráčom. Ropovod Bratislava-Schwechat predstavuje jedno z kľúčových riešení zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky," konštatoval rezort hospodárstva, podľa ktorého je projekt samofinancovateľný a z ekonomického pohľadu zaručuje návratnosť investovaného kapitálu v celom rozsahu.

Podľa pôvodných odhadov by mali náklady na výstavbu ropovodu dosiahnuť úroveň 70 až 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.