Ropné koncerny čakajú najväčšie škrty za posledné desaťročia

Londýn 3. januára (TASR) - Popredné svetové ropné spoločnosti vzhľadom na ceny ropy, ktoré sa pohybujú na 11-ročných minimách, čakajú najväčšie škrty investícií za celé desaťročia. Analytici predpokladajú, že si budú viac požičiavať, aby zachovali dividendy pre investorov. Informovala o tom agentúra Reuters.


Na úrovni približne 37 USD (33,99 eura) za barel sú ceny výrazne pod 60 dolármi, ktoré firmy ako Total, Statoil či BP potrebujú na vyrovnanie bilancií. Nadnárodné koncerny tak museli zoškrtať výdavky, odpredať aktíva, rušiť pracovné miesta a odložiť celý rad projektov. Americké firmy Chevron a ConocoPhillips zverejnili plány na zníženie tohtoročných rozpočtov o štvrtinu. Royal Dutch Shell oznámil ďalšie škrty v objeme päť miliárd dolárov, ak sa podarí akvizícia spoločnosti BG Group v hodnote 54 miliárd USD.

Podľa nórskej konzultačnej firmy Rystad Energy globálne investície v ropnom priemysle by mali v tomto roku spadnúť na šesťročné minimá na úrovni 522 miliárd USD, pričom vlani klesli o 22 % na 595 miliárd USD. "Pokles cien ropy prvýkrát od roku 1986 spôsobí škrty investícií dva roky po sebe," povedal pre Reuters viceprezident Rystad Energy Bjoernar Tonhaugen.

Súčasné obdobie prežijú aktivity, ktoré ponúkajú najvyššiu návratnosť. Podľa analytikov však pomer dlhov k majetku dosiahne najviac 20 %, keďže koncerny si budú musieť viac požičiavať, aby pokryli schodok v príjmoch a ochránili dividendy. Napríklad, Shell neznížil dividendy od roka 1945, čo je tradícia, ktorú ani súčasné vedenie nechce porušiť. Aj zvyšok sektora sa bude do poslednej chvíle vyhýbať možnosti škrtania dividend pre akcionárov, medzi ktorými sú najväčšie investičné a penzijné fondy sveta. Dôvodom sú obavy z úteku investorov.

Jason Gammel, analytik spoločnosti Jefferies, uvádza, že najnižšiu zadlženosť majú Exxon Mobil a Chevron, kým najvyššiu majú Statoil a Repsol.

Podľa expertov aj v tomto roku bude schválených len veľmi málo veľkých projektov. Vlani bola situácia podobná, napríklad, Shell odsúhlasil len projekt Appomattox v Mexickom zálive a Statoil projekt ropného poľa Johan Sverdrup v hodnote 29 miliárd USD v Severnom mori. Zelenú by v tomto roku mohlo získať nálezisko Mad Dog v Mexickom zálive, do ktorého BP investuje menej než 10 miliárd USD, čiže polovicu pôvodného plánu. Ďalším by mohol byť projekt Tengiz spoločnosti Chevron v Kazachstane.

Náklady sa v celej brandži budú znižovať obmedzením rozsahu projektov, opätovným prerokovaním dodávateľských kontraktov alebo použitím menej komplexnej technológie. Po rapídnom rozmachu zo začiatku tejto dekády, keď ceny ropy presahovali 100 USD za barel, spoločnosti sa tentoraz sústredia na najziskovejšie aktivity. "Firmy chcú zredukovať rozsah aktivít a vybrať tie, ktoré ponúknu najvyššiu návratnosť," povedal analytik Brendan Warn z BMO Capital Markets.

Shell, ktorý chce dokončiť akvizíciu BG vo februári, sa mieni zamerať na atraktívny trh skvapalneného zemného plynu (LNG) a ťažbu z hlbokých vôd, najmä v Brazílii. O to viac, že BG je v oboch oblastiach lídrom. Podobné priority má aj BP, preto sa sústredí na Mexický záliv a Egypt, pre ktoré ešte vlani schválil 12-miliardovú investíciu.

Warn upozorňuje, že po vlaňajšom rušení tisícov pracovných miest aj tento rok sú mnohé v ohrození. Ďalšiu možnosť úspor ponúkajú dodávatelia, ak budú súhlasiť so znížením cien. Podľa analytickej spoločnosti Rigzone, napríklad, priemerné ročné náklady na prenajímanie vrtných lodí vlani medziročne klesli zo 405.000 na 332.000 USD.

Vzhľadom na menší počet schválených projektov sa bude menej ťažiť, čo znamená aj menej údržby a ropné koncerny tak ohrozujú svoj ďalší rozvoj. "Musíte si zachovať chladnú hlavu. Ak urobíte príliš veľké škrty, bude veľmi, veľmi ťažké využiť oživenie cien, keď nastane," povedal nemenovaný analytik pre agentúru Reuters.

Prepad cien ropy síce znamenal pokles tržieb, avšak vysoké zisky z rafinérnych aktivít nateraz dokázali zmierniť dosah na bilancie. Koncerny sa budú snažiť kúpiť konkurentov. "Ak sa v druhej polovici roka ceny stabilizujú, očakávam, že koncerny sa budú snažiť doplniť rezervy neorganicky, čiže akvizíciami," tvrdí Warn.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR