Rómovia nakupujú psov na sviečkovicu

  Starostka obce Emília Ivánková nad tým všetkým iba rozpačito krčí ramenami. „Nemôžem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Mňa na hody nepozývajú,“ hovorí Ivánková. Starostka sa domnieva, že chminianski osadníci obľubujú psie mäso podobne ako napríklad Francúzi slimáky.
„V našej osade je taká 500-ročná tradícia,“ pripúšťa Miroslav Žiga, možno jediný osadník, ktorý svojich psov nechová na „guláš“. Má niekoľkých psov, ktorých chová v železných klietkach pri svojej muranici a neskoršie predáva zhruba po 15-tisíc po celom Slovensku. Medzi odberateľmi jeho špeciálne vycvičených psov je údajne aj polícia. Žiga však tiež už psie mäso okúsil. Vynikajúci je vraj psí guláš, ale najchutnejšia je sviečková s knedľami.
Podľa Žiga psie mäso chutí ako hovädzina. Na psích hodoch v osade už údajne boli aj niektorí bieli z dediny. Istý poslanec Obecného zastupiteľstva v Chminianskych Jakubovanoch má pre návštevníkov, ktorí sa zaujímajú o psiu pečienku, pripravené nadávky, hromženie a neváha použiť ani svoje päste.
Včera bol - zrejme pod vplyvom alkoholu - ochotný rozbiť každému opovážlivcovi nielen auto, ale aj hubu. Slabším náturám sa aj preto príliš neodporúča chodiť do tejto „psej osady“. Miernejší osadníci však boli pripravení skôr na psie kšefty. Jozef Horváth, ktorý má hŕbu hladných detí, je ochotný za niekoľkých psov obetovať hoci aj celú svoju sociálku. Za jedného psíka sa podľa jeho veľkosti a váhy platí od 200 do 600 korún. V osade psov zabíjajú jednoducho a drasticky úderom sekery do hlavy, a to všetko často pred zrakmi detí a ostatných osadníkov. Rozštvrtené psie mäso, ktoré okamžite neskonzumujú, solia, korenia a ukladajú do veľkých hrncov na horšie časy. Masť zo zabitých zvierat predávajú záujemcom údajne až do Bratislavy. Za sedemdecový pohár sa v osade účtuje 200 až 300 korún. Masť vraj lieči rôzne pľúcne ochorenia. Polícia sa o krvavé psie jatky v osade nezaujíma.

Tento pes a jeho druhovia do guláša nepôjdu.

Jožo T. Schön