Rómov čakajú veľké zmeny, Pollák odmieta Ficove internáty

BRATISLAVA 22. februára (WEBNOVINY) - Deti zo sociálne znevýhodnených rodín by mali absolvovať povinnú trojročnú predškolskú výchovu.


Navrhuje to splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák (OĽaNO) vo svojej reforme Správna cesta - rómska cesta.

Náklady na neprispôsobivých Rómov dosahujú podľa výpočtov splnomocnenca až 7 percent z HDP.

Ako uviedol Pollák pre Webnoviny.sk, štát vyberie tzv. rizikové rodiny na základe špeciálnych kritérií.

Zahŕňalo by to úroveň vzdelania rodičov, zabezpečenia domácnosti, výšky dlhov rodiny, miery záškoláctva v rodine a či dieťa v čase nástupu do školy ovláda vyučovací jazyk.

Podľa prieskumu Rozvojového programu OSN, Svetovej banky a Európskej komisie z roku 2011, iba 26 percent detí z rómskych rodín absolvovali predškolskú výchovu. Pri "nerómskych" deťoch ide o 56 percent.

"Dieťa bude po absolvovaní predškolskej výchovy lepšie pripravené na základnú školu a zníži sa tak pravdepodobnosť, že neskôr bude preradené do špeciálnej školy," vysvetlil Peter Pollák pre Webnoviny.sk.

Vzdelanie Rómov je hlavnou cestou k lepšej životnej perspektíve. Ako ukázal prieskum, len 36 percent z nich dosiahlo najmenej vyššie stredné vzdelanie, pri "nerómoch" to bolo až 74 percent.

Premiér Robert Fico tento týždeň pred vysokoškolákmi vyhlásil, že vidí potrebu odobrať rómske deti z problémových rodín a umiestniť ich v špeciálnych zariadeniach. "Pokiaľ nechytíme pod kontrolu malé deti, tak nemáme šancu s rómskou témou urobiť absolútne nič. Toto môžete urobiť iba, ak použijete "extrémne opatrenia," vyhlásil predseda vlády SR.


Perryho program na Slovensku?

Čo je Perryho program

Američan David Weikart pracoval v 60-tych rokoch 20. storočia v Michigane ako školský úradník.

Prekvapil ho štatistický údaj, že väčšina afroamerických detí v škole nedosahuje požadované výsledky a vysoké percento z nich je nakoniec preradených do špeciálnych škôl.

Vytvoril tak program predškolskej výchovy pre deti vo veku 3 až 4 rokov zo sociálne znevýhodnených rodín a zaviedol ho do praxe pri Perryho škole.

Išlo o dvaapolhodinové aktivity počas školského roka, ktoré boli dopĺňané návštevami v rodinách.

Výsledky programu sa dodnes uvádzajú ako hlavný argument pri práci so začleňovaním detí zo znevýhodnených rodín.Peter Pollák odmieta Ficov návrh.

"Internátne vzdelávanie je ekonomicky nevýhodnejšie ako celodenné, pričom následky na osobnostiach a psychike detí by boli nezvratné. S týmito deťmi je treba pracovať v rámci mimoškolských aktivít, zaviesť pravidelné doučovanie. Je potrebné k nim pristupovať individuálne," vysvetlil.

Radšej by sa vybral cestou tzv. Perryho programu, ktorý prebehol v 60-tych rokoch 20. storočia v americkom Michigane.

"Išlo by o dennú formu vzdelávania, kedy dieťa v škole absolvuje aj prípravu na vyučovanie – 'domáce úlohy' a večer sa vracia domov, k svojim rodičom," upresnil Pollák s tým, že navrhuje povinnú školskú dochádzku posunúť na 12 rokov. Prijatím týchto opatrení sa podľa splnomocnenca vytvorí priestor pre uplatnenie Rómov na trhu práce.



Štát pripustil pozitívnu diskrimináciu

Rezort spravodlivosti už medzitým presadil novelu antidiskriminačného zákona, ktorá umožňuje zvýhodnenie istých skupín obyvateľov, aj na základe etnického pôvodu.

Podľa výskumu až 77 percent z opýtaných Rómov pracovalo za posledných dvanásť mesiacov na nekvalifikovanej pracovnej pozícii a to najmä v oblasti stavebníctva (39 percent), pričom nekvalifikovanú prácu priznalo v prieskume len 23 percent "nerómov".

Náklady štátu na sociálne vylúčených Rómov sú pritom spôsobené nízkou zamestnanosťou tejto menšiny, platením zdravotných odvodov za nich, vyplácaním sociálnych dávok a zlým systémom financovania základných škôl, hovorí Pollák.

Nedostatočná úroveň vzdelania ich tak posúva do role "outsiderov" na trhu práce.

Mnohí z nich tak emigrujú do zahraničia. Najčastejšími destináciami, kam slovenskí Rómovia "utekajú", sú podľa výskumu OSN Veľká Británia (41%), Česká republika (17%) a Nemecko (11%).

Na druhej strane "nerómovia" emigrujú najviac do Veľkej Británie (19%), Nemecka (12%) a Rakúska (12%).

"Rómovia odchádzajú do zahraničia kvôli vidine lepšieho zárobku, možnosti nájsť si prácu. Vzhľadom k ich nízkej kvalifikácii a nedostatočnému vzdelaniu sa stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, pričom podľa minuloročných štatistík bola Veľká Británia konečnou krajinou obchodovania na nútenú prácu alebo prostitúciu," dodáva Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

OSN pokarhala Slovensko

V Organizácii Spojených národov (OSN) sú znepokojení tým, že Rómovia na Slovensku sa stále stávajú obeťami diskriminácie a segregácie.

"Komisia sa obáva, že Rómovia sú naďalej obeťami diskriminácie, najmä v oblasti vzdelávania, zamestnania, zdravotníctva a bývania. Výbor ľutuje, že mu zmluvný štát nedodal štatistiky k tejto téme," konštatuje výbor ako jeden z viacerých dôvodov nespokojnosti. OSN má obavy aj z toho, že mnohí Rómovia u nás stále nemajú prístup k adekvátnemu bývaniu, zamestnaniu a tiež z toho, že rómske deti sú naďalej obeťami segregácie v školskom systéme, kde nemôžu navštevovať bežné triedy.