Romantik Lermontov stvoril zbytočného človeka, zahynul po súboji

Piatigorks/Bratislava 14. októbra (TASR) - Básnik, dramatik a prozaik Michail Jurievič Lermontov je klasik ruského romantizmu. Vo svojom diele Hrdina našich čias vytvoril nový typ literárneho hrdinu, tzv. zbytočného človeka. Lermontov sa narodil 15. októbra 1814 a dnes si pripomenieme 200. výročie jeho narodenia.


Krátky život, rozsiahle dielo

Lermontovovo dielo je napriek jeho krátkemu životu obsiahle. Jeho tvorba obsahuje asi 400 lyrických básní, takmer tri desiatky poém, menšie prózy, tri romány a niekoľko drám. Patrí ku klasikom celoeurópskeho významu.

Michail Jurievič Lermontov sa narodil 15. októbra 1814 v Moskve v zámožnej rodine, skoro osirel a dostal sa do výchovy k starej matke na vidiek. Útle detstvo poznačili spory Lermontovho otca a starej mamy, u ktorej vyrastal. Traumy z tohto obdobia spracoval vo veršoch a raných drámach – Ľudia a vášne, Podivný človek. Vo svojej tvorbe však spracoval aj ruský folklór, piesne a obyčaje, všetko to, čo vnímal ako dieťa na panstve u starej mamy. Ešte ako malý chlapec viackrát býval na Kaukaze u príbuzných a jeho prostredie si obľúbil.

Výtržníctvo na škole

Stará mama sa s dorastajúcim mladíkom presťahovala do Moskvy. Lermontov študoval najskôr v prominentnom šľachtickom ústave a potom na Moskovskej univerzite, pre výtržníctvo ju však musel po dvoch rokoch opustiť. Absolvoval vojenskú školu v Petrohrade a ako gardový poručík slúžil v Carskom Sele.

Kritik nevoľníctva, exil na Kaukaze

To už písal básne a netajil sa svojím kritickým pohľadom na ruskú súčasnosť – napríklad považoval nevoľníctvo za brzdu pokroku krajiny. Pre jednu báseň – na počesť Puškina v čase jeho smrti musel predstúpiť pred súd a verdiktom bolo preloženie na vzdialený Kaukaz. V známom prostredí sa dostal do literárnych kruhov, venoval sa štúdiu lokálnych jazykov, prekladal, písal a maľoval. Z exilu ho vyslobodili vplyvné známosti jeho starej matky. Po návrate do Moskvy mu začali v časopisoch uverejňovať básne. Získal popularitu, začali ho považovať za Puškinovho nasledovníka. Kritika ho označovala za veľmi sľubnú osobnosť ruskej literatúry.

Pečorin

Už ako zrelý autor začal písať román Hrdina našich čias, v ktorom podal kritický obraz súčasnosti a ktorého hrdinom je cynik Pečorin, produkt svojej doby. Román je cyklom noviel z kaukazského prostredia.

Ďalší exil

Vo februári 1840 sa Lermontov dostal opäť pred súd. Bolo to za súboj a súdny spor poslúžil ako nástroj pre potrestanie svojhlavého poeta. Lermontov sa ocitol v exile na Kaukaze, práve v čase, keď sa armáda chystala na ťažké vojenské operácie. Na krátko ho z Kaukazu dostala stará mama, strávil niekoľko týždňov v Moskve a začal spriadať plány na vydávanie vlastného literárneho časopisu. Počas návratu na Kaukaz, kam ho opätovne armáda povolala, sa dostal do vyprovokovaného sporu a výsledkom súboja bola básnikova smrť. Lermontov zomrel 27. júla 1841 vo veku 26 rokov v ruskom meste Piatigorks.

Démon a Maškaráda

Najslávnejšou poémou autora je lyrickoepická skladba Démon, na ktorej pracoval v rokoch 1829 až 1841. Po prvýkrát vyšla v nemeckom Karlsruhe v roku 1856, v Rusku ju vydali až v roku 1860. Jediná Lermontovova dráma, ktorá sa dodnes uvádza na pódiách, je Maškaráda z roku 1835. Ide o veršovanú drámu lásky a nenávisti, žiarlivosti a pomsty.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR