Rok 2012 bol v znamení raketoplánov, Venuše i Curiosity

2. januára (WEBNOVINY) - Agentúra SITA prináša prehľad tých najvýznamnejších správ roku 2012 týkajúcich sa výskumu vesmíru.


Obrazom: Venuša v júni prešla pred Slnkom


Vo veku 82 rokov zomrel 25. augusta bývalý americký astronaut Neil Armstrong, ktorý bol prvým človekom na Mesiaci.

Rodák z Wapakonety v Ohiu vykročil na povrch Mesiaca 20. júla 1969, pričom ho v priamom prenose sledovalo približne 500 miliónov televíznych divákov na celom svete.

"Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo," boli jeho prvé slová po tom, ako vykročil na mesačný povrch.

Spolu s Buzzom Aldrinom strávil skúmaním mesačného povrchu asi dve a pol hodiny. Napriek neforemným vesmírnym skafandrom sa Armstrong a Aldrin pomaly pohybovali po Mesiaci a vyskúšali si jeho gravitáciu, ktorá je asi šesťkrát menšia ako na Zemi.

Fotografovali, zbierali vzorky kameňov a pôdy a rozmiestnili vedecké prístroje. Okrem toho na povrch Mesiaca umiestnili americkú vlajku a doštičku s nápisom: "Na tomto mieste ľudia z planéty Zem po prvý raz vstúpili na Mesiac. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva".

Astronauti sa vrátili na Zem 24. júla. Slávna misia Apolla 11 bola Armstrongovou druhou a poslednou cestou do vesmíru. V septembri 1966 bol spolu s Davidom Scottom členom misie Gemini 8.

Dvadsiateho tretieho júla skonala vo veku 61 rokov fyzička a bývalá astronautka Sally Ride, ktorá bola prvou Američankou vo vesmíre. Celkovo bola po Ruskách Valentine Tereškovovej a Svetlane Savickej treťou ženou vo vesmíre. Pre Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) pracovala v rokoch 1978 až 1987, neskôr pôsobila na Leland Stanford Junior University a na Kalifornskej univerzite v San Diegu. V roku 2001 založila organizáciu Sally Ride Science, ktorá sa zaoberá tvorbou vedeckých programov a publikácií pre študentov.

Obrazom: Svet sa rozlúčil s Neilom Armstrongom




Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi, ktoré budú analyzovať vzorky.Foto: SITA/APŠiesteho augusta o 7:31 SELČ pristála na Marse v kráteri Gale vesmírna sonda Curiosity, ktorej hlavnou úlohou je hľadať dôkazy, či bolo tamojšie prostredie niekedy vhodné pre mikrobiologický život.

Sonda s veľkosťou osobného automobilu pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút.

V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť. Curiosity po pristátí poslala na Zem informáciu, že je v poriadku a neskôr aj prvú fotografiu.

V septembri potom predstavitelia NASA oznámili, že sonda objavila dôkazy o potoku, ktorý v minulosti tiekol na povrchu Marsu. Stalo sa tak po tom, čo sonda poslala na Zem fotografie zlepencových skál obsahujúcich riečny štrk.

Fotografie Marsu z vozidla Curiosity




Americká vesmírna sonda MESSENGER (MErcury Surface, Space ENvironment, GEochemistry and Ranging) objavila na povrchu Merkúru pravdepodobne organický materiál veľmi tmavej farby, ktorý v tenkej vrstve pokrýva ľad v zatienených kráteroch pri severnom póle tejto planéty.

Sonda týmto objavom zároveň potvrdila prítomnosť zmrznutej vody na Merkúre.

Vedci predpokladajú, že ľad rovnako ako neznámy materiál sa dostali na túto planétu prostredníctvom komét alebo asteroidov pred miliónmi alebo až stovkami miliónov rokov. Hmota je podľa odborníkov podobná tomu, čo už v minulosti pozorovali na asteroidoch a v jadrách komét.

Bezpilotná nákladná vesmírna loď Dragon vyvinutá spoločnosťou Space Exploration Technologies Corporation (SpaceX) absolvovala v máji prvý skúšobný let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

Išlo o vôbec prvý súkromný let k ISS. V októbri potom táto loď uskutočnila aj svoju prvú zásobovaciu misiu, ktorú si od SpaceX objednali predstavitelia NASA. Na ISS priviezla približne 400 kilogramov zásob, pričom zo stanice doviezla vedecké vzorky a nepotrebné zariadenie.


Obrazom: Prstencové zatmenie Slnka


Posledná rozlúčka s raketoplánmi

Raketoplán Endeavour absolvoval svoju poslednú cestu úzkymi ulicami Los Angeles. Pýcha americkej kozmonautiky absolvovala 19-kilometrovú trasu mestom z letiska do vedeckého múzea, kde je vystavená od 30. októbra. Foto: SITA/APVyradené americké raketoplány, ktorých program sa skončil 21. júla 2011, dostali tento rok nový domov.

Atlantis zostal na Floride, kde ho premiestnili do rozostavaného návštevníckeho centra v Kennedyho vesmírnom stredisku, Endeavour umiestnili do California Science Center v Los Angeles a Discovery putoval do Steven F. Udvar-Hazy Center neďaleko Washingtonu D.C., ktoré patrí pod Smithsonian Institution's National Air and Space Museum.

V tomto múzeu sa dovtedy nachádzal prototyp raketoplánu Enterprise, ktorý však po príchode Discovery premiestnili do Intrepid Sea-Air-Space Museum v New Yorku. Predstavitelia NASA v novembri oznámili, že v roku 2015 plánujú uskutočniť ročný experimentálny pobyt na ISS.

Na tejto misii sa zúčastnia dvaja skúsení astronauti - 48-ročný Američan Scott Kelly a 52-ročný Rus Michail Kornijenko. Cieľom tohto experimentu je získať medicínske údaje a otestovať rôzne metódy na minimalizovanie nepriaznivých účinkov dlhého pobytu vo vesmíre, ako sú napríklad úbytok kostnej a svalovej hmoty, poškodenia zraku a reprodukčných orgánov alebo zmeny v imunitnom a kardiovaskulárnom systéme.

Tieto poznatky chcú odborníci použiť pri plánovaní budúcich pilotovaných misií na Mesiac, Mars alebo iné vesmírne objekty. Kelly a Kornijenko sa na ISS dostanú začiatkom roku 2015, predtým však absolvujú dvojročný tréningový program.

Obrazom: Endeavour prešiel ulicami Los Angeles





Sondy narazili do mesiaca

Sondy Ebb a Flow.Foto: SITA/APNa prelome rokov 2011 a 2012 sa na obežnú dráhu Mesiaca dostali sondy Ebb a Flow, ktoré v rámci misie GRAIL (Gravity Recovery And Interior Laboratory) mapovali odchýlky mesačnej gravitácie.

Z ich údajov vedci zostavili zatiaľ najpresnejšie gravitačné mapy akéhokoľvek objektu v Slnečnej sústave vrátane Zeme.

Ich misiu sa predstavitelia NASA rozhodli ukončiť plánovaným narazením do povrchu Mesiaca neďaleko kráteru Goldschmidt.

Vyhli sa tak možnosti, že by sondy po spotrebovaní všetkého paliva nekontrolovateľne dopadli na niektorú z lokalít historického významu, ako je napríklad miesto pristátia vesmírnej lode Apollo.

Ebb a Flow narazili do zatiaľ nepomenovanej hory, pričom miesto ich dopadu následne pomenovali po spomínanej astronautke Sally Ride.




Piaty mesiac Pluta

Piaty mesiac Pluta dostal pracovný názov P5. Foto: bbc.co.ukAmerickí astronómovia na čele s Markom Showalterom zo SETI Institute objavili začiatkom júla pomocou Hubbleovho vesmírneho ďalekohľadu piaty mesiac trpasličej planéty Pluto.

Priemer mesiaca, ktorý dostal názov S/2012 (134340) 1, je iba približne 10 až 25 kilometrov.

Vesmírna sonda Cassini absolvovala v marci svoj najnižší prelet ponad južný pól Saturnovho mesiaca Enceladus, pod ktorého ľadovým povrchom sa pravdepodobne nachádza voda v tekutom skupenstve.

Cassini preletela nad Enceladom vo výške 74 kilometrov, vďaka čomu mohla zachytiť vzorky ľadu a vodnej pary, ktoré sa dostávajú do atmosféry prostredníctvom ľadových gejzírov.

Vedci predpokladajú, že tieto gejzíry poháňa práve tekutý oceán, v ktorom by sa teoreticky mohli vyskytovať aj živé organizmy.

Medzinárodnému tímu astronómov sa podarilo objaviť doteraz najbližšiu známu exoplanétu, ktorá sa nachádza iba 4,37 svetelného roka od Slnka. Planéta obieha hviezdu Alpha Centauri B v súhvezdí Kentaur, podľa ktorej dostala aj názov Alpha Centauri Bb. Vedci ju objavili pomocou spektrometra HARPS (High Accuracy Radial velocity Planet Searcher), ktorý je súčasťou teleskopu Európskeho južného observatória (ESO) v čílskom La Silla. Planéta Alpha Centauri Bb je približne rovnako veľká ako Zem, čím sa zaradila medzi najmenšie známe exoplanéty.

Obrazom: Aprílový spln Mesiaca


Mliečna dráha je biela

Americkí astronómovia z University of Pittsburgh určili presnú farbu galaxie Mliečna dráha, ktorej súčasťou je aj Zem.

Na základe porovnania rôznych typov hviezd v iných galaxiách zistili, že Mliečna dráha má bielu farbu, konkrétne farbu čerstvého jarného snehu v čase hodinu po východe slnka alebo pred jeho západom.

Tímu astronómov pod vedením Jacka Hughesa z Rutgers, The State University of New Jersey sa podarilo pomocou Atacama Cosmology Telescope v Čile objaviť zatiaľ najväčšiu známu vzdialenú galaktickú superkopu.

Vedci túto štruktúru, ktorá je vzdialená od Zeme sedem miliárd svetelných rokov, nazvali El Gordo, čo v španielčine znamená Tučný. Táto superkopa má hmotnosť dvoch biliárd Sĺnk a naďalej sa zväčšuje.

Britskí astronómovia z University of Hertfordshire zistili, že hviezda Tau Ceti má päť planét, z ktorých jedna sa nachádza v takzvanej obývateľnej zóne a teoreticky by na nej mohla existovať voda v tekutom stave. Tau Ceti sa nachádza v súhvezdí Veľryba a je vzdialená 11,9 svetelného roka od Zeme, čím je vôbec najbližšou samostatnou hviezdou podobnou Slnku. Spolu so spomínanou Alphou Centauri B v súhvezdí Kentaur je tak zároveň momentálne najbližšou hviezdou, u ktorej sa potvrdila prítomnosť planét.

Zdroj: archív agentúry SITA.