Rok 2011 bol v slovenskom zdravotníctve revolučný

BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) - Rok 2011 bol podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre slovenské zdravotníctvo rokom pozitívnych zmien.


Za najzásadnejšie a najúspešnejšie považuje rezort schválenie liekovej reformy, ale aj zavedenie limitov na doplatky za lieky pre dôchodcov a ťažko zdravotne postihnutých. Za pozitívum označuje ministerstvo i oddlženie nemocníc, odpustenie návratnej finančnej výpomoci pre zdravotnícke zariadenia a racionalizáciu počtu lôžok a oddelení. Úspechom je podľa neho aj stabilizácia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), dohoda so sestrami na zákone, ktorý upravuje ich platové pomery i zlacnenie projektu eHealth.

"Za negatívum považujeme pozastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Dokončiť nestihneme projekt DRG a projekt eHealth. Rovnako tak nás mrzí, že nestihneme zaviesť pripoistenie," dodala k hodnoteniu roku 2011 hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová.

V niečom s rezortom súhlasí aj analytik. "Ako opatrenia s najväčším prínosom hodnotím reformu liekovej politiky, hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím. Zmeny v liekovej politike majú potenciál priniesť do systému viac transparentnosti, efektívnosti, a tým aj viac úspor vo verejných financiách," uviedol pre agentúru SITA analytik INEKO Dušan Zachar.


Ústup lekárom

Analytik medzi najpozitívnejšie opatrenia zaradil tiež racionalizáciu nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky z dielne VšZP. Analytik tiež kladne vníma prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť zdravotníckych zariadení a nanovo definovalo pevnú sieť a ako prínos a zároveň nevyhnutnosť považuje aj obnovenie možnosti tvorby a vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní zákonných podmienok.

Medzi negatíva radí Zachar netransparentné rozhodovanie o úhrade vakcíny Prevenar od firmy Pfizer pri povinnom očkovaní detí proti pneumokokovým nákazám, ale najmä podcenenie a neskoré prijímanie potrebných opatrení, ktoré si vyžiadala nátlaková protestná akcia lekárskych odborárov s hromadným podaním výpovedí.

"Veľmi zlým výsledkom však je, že ministerstvo zdravotníctva a vláda nakoniec ustúpili protestujúcim lekárom v každej ich požiadavke, čo sa v budúcnosti prejaví vo zvyšujúcom sa dlhu zdravotníckych zariadení, ich možnom kolapse a horšej kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, nehovoriac o deštrukčnom potenciáli tejto protestnej akcie na celé verejné financie, nakoľko ostatní zamestnanci vo verejnom sektore dostali návod, že v SR je nátlak efektívnym nástrojom na dosiahnutie vyšších miezd," myslí si analytik.


Lekári si v roku 2012 prilepšia

Slovenskí lekári si v budúcom roku prilepšia. Od 1. januára sa začne uplatňovať novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, na základe ktorej stúpnu lekárske mzdy na 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov u neatestovaných lekárov a na 1,6-násobok u atestovaných. Platy však lekárom budú rásť aj ďalej. K júlu budúceho roka sa dvihnú na 1,2-, respektíve 1,9-násobok priemernej mzdy.

Zlepšenie finančného ohodnotenia lekárov však podľa všetkého spôsobí nemocniciam nemalé problémy. Malé zdravotnícke zariadenia sa už nechali počuť, že na tento krok nemajú zdroje, keďže im zdravotné poisťovne odmietli zvýšiť platby. Nemocnice varovali, že systém v marci dostane vážne trhliny a do konca júna skolabuje.

Obávajú sa, že na platy budú dávať 70 až 90 % svojich príjmov, ďalšie zdroje pôjdu na odvody, pričom údajne nebudú mať peniaze na lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, či na energie. Situácia sa pritom môže zhoršiť od apríla 2012. Odvtedy by totiž v prípade schválenia zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek mali rásť aj ich mzdy.

Lekári si vyššie platy vydobyli nátlakovou akciou organizovanou Lekárskym odborovým združením. V rámci nej podalo ku koncu septembra v slovenských nemocniciach výpoveď 2400 lekárov, neskôr ich asi polovica stiahla. Lekári žiadali okrem rastu miezd, zastavenie transformácie, dodržiavanie Zákonníka práce a zmenu financovania celého zdravotníctva. Keďže sa s vládou nevedeli dohodnúť, tá napokon vyhlásila v 13 obvodoch núdzový stav. Obe strany podpísali spoločné memorandu 3. decembra.

Novela zákona však neobsahuje poslednú fázu zvyšovania platov, ktorá bola obsahom memoranda. Podľa neho mali ísť mzdy hore ešte k 1. januáru 2013, a to na úroveň 1,25-, respektíve 2,3-násobok priemernej mzdy. Naopak, do novely sa napokon dostalo ustanovenie, ktoré ruší transformáciu zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. Pôvodne to pritom jej obsahom nebolo, hoci memorandum takúto zmenu garantovalo. Poslanci však napokon v pléne schválili pozmeňujúci návrh exministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer-SD).

Novela taktiež rozširuje cez novelu Zákonníka práce okruh subjektov, na ktoré sa vzťahuje Zákonník práce, o zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie. Zároveň určuje, aby zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, patrilo za prácu nadčas, ktorá presahuje zákonom určený rozsah práce nadčas, náhradné voľno. Ak zamestnávateľ takéto náhradné voľno neposkytne, ďalšou možnosťou je dať zamestnancovi pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie v rozsahu práce nadčas, ktorá presahuje zákonom určený rozsah alebo náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V memorande sa pritom píše, že v prípade prekročenia zákonom stanovených nadčasov dostanú zdravotníci nielen pracovné voľno na ďalšie vzdelávanie, ale súbežne s tým aj náhradu mzdy.


Slovenskému zdravotníctvu chýba meranie kvality na všetkých úrovniach

Analytik Zachar hodnotí negatívne tiež to, že rezort zdravotníctva nepovolil nemocniciam vyberať poplatky napríklad za stravu a hospitalizáciu, otázne sa pozerá aj na opatrenia, ktoré podľa neho pod zámienkou zvyšovania bezpečnosti pacienta a úspor peňazí, obchádzajú zaužívaný a dobre fungujúci distribučný reťazec pri niektorých onkologických liekoch a vakcínach, ktoré si pacienti majú vyberať priamo v nemocnici či ambulancii lekára, a nie ako doteraz v lekárni.

"Veľkou škodou je, že ministerstvo a vláda sa neodhodlali na potrebné zúženie takmer neobmedzeného rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, ktorý je v momentálnej situácii výkonnosti slovenskej ekonomiky neudržateľný. Slovenskému zdravotníctvu ďalej chýba meranie kvality na všetkých jeho úrovniach, dekoncentrácia poistného trhu rozdelením a čiastočnou privatizáciou VšZP či vstup súkromného kapitálu do zdravotníckych zariadení," uzatvára Zachar.


Poisťovne v strate neskončia

Zdravotné poisťovne na Slovensku neočakávajú, že by rok 2011 ukončili v strate. Kým cieľom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne je vyrovnané hospodárenie, súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union plánujú kladný výsledok hospodárenia. Hospodárenie v červených číslach neavizujú poisťovne ani v budúcom roku. Vyplýva to z informácií, ktoré agentúre SITA poskytli poisťovne.

"Cieľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne je, aby v roku 2011 hospodárila v súlade so schváleným obchodno-finančným plánom, ktorý predpokladá vyrovnané hospodárenie. K 31. októbru 2011 dosiahla poisťovňa zisk vo výške 5,297 mil. eur," uviedla hovorkyňa najväčšej poisťovne na trhu Petra Balážová.

Ako dodala, zámerom poisťovne bude aj v roku 2012 dosiahnuť vyrovnané hospodárenie.

Súkromná poisťovňa Dôvera očakáva za tento rok kladný výsledok hospodárenia na úrovni 1 % z výnosov poisťovne.

"Budúci rok očakávame vyrovnané hospodárenie, teda nepredpokladáme tvorbu kladného ani záporného výsledku hospodárenia," povedala PR manažérka Dôvery Zuzana Horníková. Súkromná poisťovňa Union očakáva v roku 2011 kladný hospodársky výsledok vo výške 9 mil. eur, v roku 2012 predpokladá hospodárenie s miernym prebytkom.

V súčasnosti v SR pôsobia tri zdravotné poisťovne, štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a dve súkromné, Dôvera a Union.