Rodisko Juraja Jánošíka založili valašskí osadníci, dodnes má 65 osád

Terchová 4. januára (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Terchová, rodisku legendárneho zbojníckeho kapitána Juraja Jánošíka, pochádza z roku 1580, keď sa v oblasti Kysuckej vrchoviny, Beskýd a Malej Fatry usídľovali na základe valašského práva prví osadníci.


Na pasienkoch v horách vznikali podľa zástupcu starostu Mariána Zajaca osady a týmto spôsobom sa Terchová charakteristicky osídľovala. „Doteraz je tu kopaničiarske osídlenie živé. Samozrejme, osád odvtedy trošku ubudlo. Niektoré nižšie položené sa stali akoby centrom obce a niektoré zostali v horách. Doteraz ich máme okolo 65. Odvtedy sa lesy vyklčovali, pôda sa obrobila. Ale základ, čo sa týka pasienkarstva a roľníctva zostal,“ povedal Zajac.

Katastrálne územie Terchovej sa rozprestiera na 84,5 km2. „Čo je o trochu viac ako krajské mesto Žilina. Čiže, kataster je obrovský. Hustota obyvateľov, tým, že nás je približne 4050, je o to nižšia. Máme 55 kilometrov miestnych komunikácií pod našou správou, zhruba 2000 nehnuteľností - 1500 domov na bývanie a asi 500 chát. Infraštruktúra je na dobrej úrovni. Máme tu banku, zdravotné stredisko, kultúrne stredisko, poštu, obchody. V uplynulých desiatich až pätnástich rokoch na území Terchovej rozšírili a zmodernizovali prevádzkovatelia aj vodovodnú sieť, kanalizáciu a rozvody elektrickej energie,“ doplnil zástupca starostu.

Počet obyvateľov je podľa neho približne päť rokov stabilný a mladá generácia má záujem žiť v Terchovej a zveľaďovať svoje obydlia. „Vidíme to najviac na škole, v ktorej máme približne 500 detí aj s materskou školou. Myslím si, že mať do 15 rokov takúto základňu je pre Terchovú celkom dobrý fundament. A verím, že tento trend tu zostane. Lebo aj zo strany obce je ambícia ponúknuť ľuďom podmienky, aby tu ostávali. Za posledných 10 rokov tu vyrástlo 7 bytových domov s 96 bytmi. A ambícia je postaviť ešte jednu bytovku so 14 bytmi. Byty sú úplne obsadené a máme približne 25 žiadostí. Záujem nás teší, a to je možno známka, že z Terchovej sa nielen chodí von, ale do Terchovej sa aj ľudia sťahujú,“ uviedol Zajac.

Dominantným poznávacím znakom Terchovej je najmä jánošíkovská tematika. „Nepriznať sa k Jánošíkovi by bol smrteľný hriech. Jánošík je v erbe obce, v názve ulíc či rôznych organizácií, ktoré v Terchovej pôsobia. Na tom staviame hlavný bod letnej sezóny - medzinárodný folklórny festival Jánošíkove dni, ktorý nazývame aj terchovským štátnym sviatkom. V tomto roku usporiadame už jeho 52. ročník. Ale pripomíname si aj ďalších našich rodákov a udalosti, ktoré sa tu stali. Spomeniem napríklad nášho rodáka Adama Františka Kollára - dvorného knihovníka a osobného radcu Márie Terézie,“ dodal zástupca starostu Terchovej.

Po spoločenských zmenách v roku 1990 nastala v Terchovej netradičná situácia, keď funkcie vo vtedajšom miestnom národnom výbore (MNV) prevzali ľudia s vekovým priemerom 26 rokov. Jedným z nich bol aj Peter Cabadaj, ktorý sa stal prvým „porevolučným“ tajomníkom MNV. „Všimli si to dokonca aj české Lidové noviny. Boli sme absolútna rarita, pretože si nás po revolučnom kvase dedina vytypovala. Vedela o nás a chcela, aby sme sa vrátili zo svojich pôsobísk domov a prevzali funkcie. Dnes môžem povedať, že keď sme vtedy modelovali novú víziu modernej Terchovej, nepredpokladali sme, že to bude mať takéto podoby. Že to budú davy ľudí, ktorí budú chodievať do Terchovej, Malej Fatry, Jánošíkovho kraja. Že naše festivaly budú mať obrovskú divácku sledovanosť. Že nás budú sledovať domáce, ale aj medzinárodné médiá. A že Terchová sa stane silným fenoménom a silným miestom regiónu v ponímaní kultúrnom, spoločenskom, ale aj politickom,“ uzatvoril Cabadaj.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR