Rodáci zo Stariny v spomienkach oživia zmiznutý svet

Stakčín 6. júla (TASR) – Stretnutie rodákov vysídlenej obce Starina pri najväčšej stredoeurópskej vodnej nádrži počas víkendu vráti spomienky na stratený svet. Každoročné podujatie priláka do katastra rodnej obce stovky vysídlencov a ich rodinných príslušníkov z celého územia bývalého Československa.


"Môj bratranec príde, tak ako každý rok, až z Jablonca nad Nisou. Je osemdesiatnik, tohto roku to možno bude naše posledné stretnutie," hovorí o podujatí rodáčka zo Stariny žijúca v Humennom Mária Krišková. Aj mnohí ďalší rodení Starinčania podľa nej využívajú každoročné stretnutie na to, aby sa na jednom mieste zišlo celé príbuzenstvo. Ako príklad uvádza rozvetvenú rodinu ôsmich detí, ktorá na stretnutie rodákov prichádza z rôznych kútov bývalého Československa.

Už ôsmym rokom je cieľom zúčastnených breh vodnej nádrže (VN) v katastri ich potopenej obce. Predtým sa rodáci stretávali v sninskom kultúrnom dome či v Dome vysťahovalcov, ktorý sa v Snine zriadil. Výnimkou bolo prvé stretnutie v roku 1992, ktoré sa tiež konalo pri VN Starina.

"Je nám to blízke. Je to náš kataster. A v našom katastri sa človek cíti ako doma," víta zmenu miesta Krišková. "Ešte keď pôjdete do lievika a vidíte to všetko zhora, tie lesy, tá naša hora, ... Ste doma," dopĺňa ju ďalšia starinská rodáčka, Božena Plánková.

"Stretnutia sú veľmi veselé, vyzerá to, akoby sa stretla jedna veľká rodina. Je to príležitosť stretnúť raz za rok priateľov z mladosti. Tá chvíľka trvá veľmi krátko, jeden deň a zase sa rozídeme," opisuje atmosféru stretnutí Krišková. "Na každé sa tešíme, prináša nám radosť. Keď sa muselo odchádzať, ľudia odchádzali s veľkým plačom. Dnes sa tešíme. Spomíname na naše detstvo. V mladosti sme odtiaľ odchádzali a v mestách sme už zostarli," pridáva sa Plánková. Obe sa zhodujú, že smútok po stratenej krajine detstva na podujatí už nepociťujú.

Na začiatku, počas a tesne po vysťahovaní, to bolo iné. "Pre našich rodičov bolo sťahovanie veľmi ťažké. My sme to až tak nevnímali, keďže sme už žili inde, ale oni to prežívali veľmi intenzívne. Pre nich to bolo strašné. Prišli do mesta po tom, čo celý život prežili uprostred prírody na svojich hospodárstvach. Otec, napríklad, mal kone. Z dediny išiel posledný, pretože sa svojho koňa nechcel vzdať," spomína na rok 1985 Božena Plánková. Otec, rovnako ako väčšina vysídlencov, skončil v byte na sídlisku v meste. Najčastejšími cieľmi Starinčanov, ale i obyvateľov ďalších šiestich vysídlených obcí boli Snina, Stakčín a Humenné. Všetky rodiny dostali náhradné byty alebo pozemky na stavbu rodinných domov. Za domy, záhrady a ovocné stromy boli obyvatelia odškodnení. Podľa znaleckých posudkov dostali v priemere 80.000 až 150.000 korún, uvádza internetová stránka Lesopoľnohospodárskeho urbárskeho spoločenstva Starina.

Starina bola najväčšou spádovou obcou spomedzi siedmich vysťahovaných. V obci bolo zdravotné stredisko, polícia, matrika, reštaurácia, základná škola. Bola na rázcestí troch smerov, na Ulič, Ruské a na Zvalu a Ostrožnicu. Okrem Stariny skončili pod hladinou vody obce Ruské, Zvala, Veľká Poľana, Ostrožnica, Smolník a Dara. Niektoré z nich existovali od konca 15. storočia.

Ich vysídlenie sa realizovalo od jari 1980 do jari 1986, keď ako poslednú vysťahovali obec Ruské. Počas šiestich rokov vysťahovali 3500 ľudí, ktorí tvorili 940 rodín a bývali v 820 domoch. Ako uvádza Lesopoľnohospodárske urbárske spoločenstvo Starina, vyskytlo sa viac ako 100 prípadov vyvlastnenia, keďže ľudia nesúhlasili s výškou odškodnenia stanovenou znaleckým posudkom.

Vodná nádrž Starina je najväčším zdrojom pitnej vody v strednej Európe. Zatopená plocha predstavuje 311,4 hektárov, celkový objem vody v nej je 59,80 miliónov kubických metrov. Napúšťať sa začala v roku 1987. Pitnou vodou zásobuje okresy Humenné, Vranov nad Topľou, Michalovce, Trebišov a tiež časti okresov Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Bardejov a aglomerácie Košíc a Prešova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR